Grécko-perzské vojny: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Obsah stránky nahradený textom „dafsfsf Kategória:Dejiny Grécka
Značky: náhrada možný vandalizmus odstránenie infoboxu blanking vizuálny editor
Tegel (diskusia | príspevky)
d Verzia používateľa 46.34.228.17 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od CommonsDelinker
Značka: rollback
Riadok 1:
{{Infobox Bitka
dafsfsf
|konflikt= Grécko-perzské vojny
|súčasť=
|obrázok=Map Greco-Persian Wars-en.svg
|text k obr=Perzská invázia do Grécka počas Grécko-perzských vojen
|dátum= [[500 pred Kr.]] - [[449 pred Kr.]]
|miesto= [[Grécko]], [[Malá Ázia]], [[Cyprus]], [[Egypt]]
|casus=Zmarenie snahy Peržanov o nadvládu v Grécku a oslobodenie gréckych obcí v [[Malá Ázia|Malej Ázii]]
|územie=
|výsledok= Kalliov mier
|protivník1= [[Staroveké Grécko|grécke mestské štáty]]
|protivník2= [[Staroperzská ríša]]
|velitel1= [[Leonidas I.]] †<br />[[Kimon]] †<br />[[Miltiades]]<br />[[Themistokles (Atény)|Themistokles]]<br />[[Eurybiades]]<br />[[Pausanias (vojvodca)|Pausanias]]<br />[[Perikles]]
|velitel2= [[Mardonius]] †<br />[[Xerxes I.]]<br />[[Dareios I.]]<br />[[Datis]]<br />[[Artafernes]]<br />[[Artabazus]]<br />[[Megabyzus]]<br />[[Hydarnes]]
|sila1=
|sila2=
|straty1= nie sú známe
|straty2= nie sú známe
|straty3= nie sú známe
|poznámky= [[Zoznam bitiek pred rokom 601]]
}}
{{Campaignbox Grécko-perzské vojny}}
'''Grécko-perzské vojny''', [[starogréčtina|starogr.]] Ελληνο-Περσικοί πόλεμοι (Helleno-Persikoi polemoi), bola séria konfliktov medzi [[Staroperzská ríša|Perzskou ríšou]] a [[Grécko|gréckymi mestskými štátmi]] v období 500 až 449 pred Kr., ktorá vyvrcholila úspešnou snahou Grékov zastaviť perzskú inváziu.<ref>{{ Citácia Harvard
| Priezvisko = Cummins | Meno = Joseph | OdkazNaAutora =
| Rok = 2008 | Titul = Kronika válek. Od řecko-perských válek po boj za americkou nezávislost | Miesto = Brno | Vydavateľ = Computer Press, a.s.| DátumVydania = 2011
| ISBN = 978-80-251-2608-0 | URLAnotácie = | DátumAnotácie = | ZdrojAnotácie =
| Vydanie = I. české | Jazyk =
}}
</ref>
 
== Účastníci ==
=== Perzská ríša ===
[[Súbor:Map achaemenid empire en.png|thumb|left|Staroperzská ríša za čias [[Dareios I.|Dareia I]]. a [[Xerxes I.|Xerxa I]].]]
Perzská, presnejšie [[Staroperzská ríša]] bola v 5. storočí pred Kr. regionálna veľmoc s centrom v oblasti dnešného [[Irán]]u, zaberajúca územie od [[Pakistan]]u na východe po [[Macedónia|Macedóniu]] na západe, na juh siahala až do [[Egypt]]a. V jej hraniciach žila pätina vtedajšej svetovej populácie (20 miliónov ľudí). Išlo o vyspelú civilizáciu, ktorá budovala obchodné cesty, mala rozvinutú architektúru a zaviedla prvý skutočne rozšírený mincový systém na svete. Čo sa týka charakteru vlády, išlo o čisto [[autokracia|autokratickú krajinu]], ktorej panovník bol považovaný za „jediného vládcu všetkých ľudí na svete“.<ref name=c12>{{Harvbz|Cummins|2008|St=12}}</ref>
 
=== Grécke mestské štáty ===
[[Súbor:Location greek ancient.svg|thumb|left|[[Staroveké Grécko]] okolo roku 500 pred. Kr.]]
Gréci na rozdiel od Peržanov netvorili jednotný štátny útvar či ríšu, boli rozdelení do početných mestských štátov. Napriek tomu ich zjednocoval spoločný pôvod, presadzovanie osobnej slobody jednotlivca a odpor voči autokratickej vláde. To ich výrazne odlišovalo od Staroperzskej ríše.<ref name=c12/>
 
== Príčiny ==
Perzská ríša koncom 6. stor. pred Kr. rozšírila svoj vplyv až do [[Malá Ázia|Malej Ázie]], kde na západnom pobreží ležali grécke mestské štáty. Tie sa tak dostali do jej záujmovej sféry. Roku 512 pred Kr. perzský kráľ [[Dareios I.]] podnikol výpravu cez [[Dardanely|Hellespont]] proti [[Skýti|Skýtom]]. Dal vybudovať drevený most, po ktorom jeho vojsko prešlo do Európy a pozdĺž pobrežia [[Čierne more|Čierneho mora]] postupovalo do vnútrozemia Skýtie. Výprava však skončila neúspešne, pretože Dareiovo vojsko nedonútilo Skýtov k otvorenému boju. Využil však príležitosť a ovládol [[Trácia|Tráciu]]. Zvrchovanosť perzského kráľa uznal aj [[Macedónia|macedónsky]] vládca [[Amyntas]]. Takisto sa na stranu perzského kráľa pridali niektorí vládcovia gréckych miest v Malej Ázii.
 
[[Atény|Aténčania]] sa obávali, že Dareios ovládne čiernomorské úžiny, a tým aj dovoz obilia zo severného pobrežia Čierneho mora. Preto podporovali odpor niektorých maloázijských mestských štátov proti Perzii.
 
== Iónske povstanie ==
{{Hlavný článok|Iónske povstanie}}
V roku 500 pred Kr. vypuklo na západnom pobreží [[Malá Ázia|Malej Ázie]] povstanie [[Ióni|iónskych]] mestských štátov. Na jeho čele stálo mesto [[Milét]], ktorého vládca tyran [[Aristagoras]] slúžil perzskému vládcovi. V roku [[494 pred Kr.]] utrpelo povstalecké loďstvo porážku v [[bitka pri Ladé|bitke pri Ladé]]. Po víťazstve Dareios úplne zničil Milét ako odplatu za vypálenie Sárd a ostatné grécke mestá v Malej Ázii sa dostali opäť pod perzskú nadvládu. Navyše sa rozhodol pomstiť gréckym mestským štátom aj v materskom Grécku za podporu, ktorú poskytli povstalcom.
 
== Prvá výprava ==
Roku [[492 pred Kr.]] perzský veliteľ [[Mardonios]], Dareiov synovec a zať, podnikol prvú výpravu proti Grécku. Jeho vojsko sa cez [[Bospor]] dostalo do [[Trácia|Trácie]] a postupovalo po severnom pobreží [[Egejské more|Egejského mora]]. Popri pobreží sa plavilo aj jeho loďstvo. Pri polostrove [[Athos|Atos]] však jeho polovicu zničila veľká búrka, preto sa Mardonios obmedzil na obsadenie Trácie.
 
== Druhá výprava ==
[[File:Persépolis. Darius.jpg|thumb|Kráľ Dareios]]
Medzitým Dareios pripravoval ďalšiu výpravu. Najskôr však poslal do gréckych miest poslov, ktorí žiadali „vodu a zem“ na znak podriadenia sa perzskému vládcovi. Časť gréckych miest sa podrobila, v Aténach a Sparte perzských poslov zabili.
 
=== Bitka pri Maratóne ===
{{Hlavný článok|Bitka pri Maratóne}}
Dareios pripravil mohutné loďstvo, v čele ktorého stál skúsený veliteľ a jeho synovec [[Datis]] a Dareiov syn [[Xerxes I.|Xerxes]]. Odborného poradcu im robil [[Hippias]], vyhnaný syn aténskeho tyrana [[Peisistratos (aténsky politik)|Peisistrata]]. Tentokrát sa neplavilo perzské loďstvo pozdĺž pobrežia, ale priamo cez Egejské more k ostrovu [[Eubója]], kde Peržania zničili mesto [[Eretria]]. Potom sa perzské vojsko vylodilo v [[Atika (polostrov)|Atike]], na planine blízko mestečka [[Maratón (mesto)|Maratón]]. Aténsky veliteľ [[Miltiades]] presadil plán okamžitého útoku na perzské vojsko. Aténski [[hoplita|hopliti]] svojimi dlhými kopijami zaútočili na perzské ľahké oddiely a pretože obávaná perzská jazda sa ešte nevylodila, Aténčania zatlačili nepriateľa do mora. Na strane Aténčanov bojovali obyvatelia mesta [[Plataies|Plataje]]. Peržanom hrozilo, že im Aténčania podpália lode, preto urýchlene stiahli svojich vojakov a odplávali preč. Pokúsili sa oboplávať aj mys Sunion, aby napadli Atény zo západnej strany, ale aténske vojsko sa urýchlene presunulo od Maratónu k Aténam a Peržania definitívne odplávali preč.
 
Straty v boji neboli príliš veľké. Na strane Peržanov zahynulo podľa [[Hérodotos|Herodota]] 6400 vojakov, Aténčania mali 192 padlých.
 
Bitka pri Maratóne znamenala významné víťazstvo gréckych slobodných občanov nad despotickým štátom. Stala sa symbolom hrdinstva prostých aténskych občanov voči obrovskej orientálnej ríši. Po víťazstve aténsky bežec hneď po boji prebehol vzdialenosť z Maratónu do Atén (asi 42 kilometrov), na námestí (gr. ''[[agora (námestie)|agora]]'') oznámil občanom „Zvíťazili sme!“ a padol mŕtvy na zem. Na pamiatku tejto udalosti bol do moderných olympijských hier zavedený beh [[maratón (beh)|maratón]], ktorý má symbolickú dĺžku 42 195 metrov.
 
== Tretia výprava ==
Roku [[485 pred Kr.]] zomrel kráľ Dareios a na trón nastúpil jeho syn [[Xerxes I.]] Niekoľko rokov sa pripravoval na novú odvetnú výpravu proti Grécku.
<br>Xerxes svoje obrovské vojsko previedol cez Hellespont po pontónových mostoch do Európy a v Trácii urobil jeho prehliadku. Grécky historik [[Hérodotos]], ktorý vo svojom diele ''Dejiny'' opísal celý konflikt medzi Grékmi a Peržanmi, uviedol, že vojsko Peržanov malo asi 1 700 000 pešiakov a 1700 lodí, takže spolu s námorníkmi, zásobovacími oddielmi, služobníctvom a ďalšími húfmi dosahoval počet ľudí v ňom viac ako päť miliónov.<ref>Tieto čísla sú pravdepodobne značne zveličené, realistické odhady sa pohybujú okolo 200 000 mužov {{Harv|Cummins|2008|Pr=Zastavení perského přívalu}}.</ref> Opäť postupovalo pozdĺž severného pobrežia Egejského mora, na polostrove [[Atos]] dal Xerxes prekopať šiju, aby jeho loďstvo neohrozovali búrky, zúriace na juhu polostrova.
 
=== Bitka pri Termopylách ===
[[File:Battle of Thermopylae and movements to Salamis, 480 BC.gif|thumb|Bitka pri Termopylách]]
 
{{Hlavný článok|Bitka pri Termopylách}}
 
Proti perzskému útoku sa [[Gréci]] [[Aténsky námorný spolok|zjednotili]], hoci niektoré grécke mestá stáli na strane Peržanov. Pôvodne sa chceli brániť v [[Tesália (historické územie)|Tesálii]] v severnom Grécku, ale napokon sa stiahli k priesmyku v [[Termopyly|Termopylách]]. Aténske loďstvo sa rozmiestnilo pri myse [[Artemision (mys)|Artemision]] na severe ostrova [[Eubója]]. Sparťania poslali do boja len tristo vojakov, ktorým velil kráľ [[Leónidas I.]], s nimi tam ostali bojovníci z [[Tespie|Tespií]] a [[Téby|Téb]], ktorých bolo asi 800.<ref name=C13 /> Ostatné grécke vojsko sa stiahlo až na [[Korintská šija|Korintskú šiju]].
 
Peržania nemohli naplno rozvinúť svoju vojenskú silu, pretože pri Termopylách (gr. „Teplé brány“) bola úzka cesta, z jednej strany lemovaná nepriechodnými horami, z druhej strany boli močiare a more. Sparťania sa 3 dni hrdinsky bránili a odolávali dovtedy, kým Grék [[Efialtes]] neprezradil Peržanom tajný chodník cez hory, ktorým sa dostali za chrbát Sparťanov. V nasledujúcom boji všetci Sparťania zahynuli.
 
Na pamiatku hrdinského odporu Sparťanov postavili padlým pomník s veršami:
:''Stoj pútnik a zvestuj Lakedaimonským,<br />že my tu ležíme ako zákony kázali nám.''
V novoveku sa obyvatelia miest Tespie a Téby cítili zabudnutí, hoci rovnako statočne bojovali proti Peržanom, preto bol v Termopylách postavený pomník aj padlým z týchto miest.
 
Zároveň pri Artemisiu prebiehala celé dva dni námorná bitka so striedavými úspechmi.<ref name=C13 /> Po porážke Sparťanov v Termopylách sa grécke loďstvo stiahlo k ostrovu [[Salamína]].
 
Peržanom sa otvorila cesta do stredného Grécka. Obyvatelia [[Atény|Atén]] sa vysťahovali na ostrov Salamína a [[Ejina (ostrov)|Aegina]]. Nepriateľské vojsko prešlo bez boja [[Atika (polostrov)|Atikou]] a vpadlo do Atén.<ref name=C13 /> Tie spustošilo a vyplienilo, znesvätiac aténske chrámy.
 
=== Bitka pri Salamíne ===
[[File:Battle of salamis.png|thumb|Bitka pri Salamíne]]
{{Hlavný článok|Bitka pri Salamíne}}
V roku 480 pred Kr. pokračovali námorné boje pri Salamíne. Sparťania sa chceli stiahnuť na obranu [[Peloponéz (polostrov)|Peloponézu]], ale aténsky veliteľ [[Themistokles (Atény)|Themistokles]] presadil, že sa námorné vojsko, pôvodne tvorené 270 [[triréma]]mi,<ref name=C13>{{Harvbz|Cummins|2008|St=13}}</ref> sústredilo na boj pri Salamíne. Perzské početnejšie (pôvodne 1200), no ťažké a neobratné lode podľahli menším a rýchlejším gréckym lodiam. Xerxes sa z obavy, aby nestratil všetko vojsko, stiahol do Ázie, ale v Grécku ponechal Mardonia so silnými oddielmi, ktoré prezimovali v strednom Grécku a v roku [[479 pred Kr.]] opäť pustošili Atiku a Atény. Na pomoc Aténčanom nakoniec prišli Sparťania, ktorých viedol [[Pausanias (vojvodca)|Pausanias]] a v [[Bitka pri Platajách|bitke pri Platajach]] bol v roku 479 pred Kr. [[Mardonios]] porazený. Gréci sa zmocnili aj bohatej koristi, ktorú Peržania ulúpili v Grécku. Na znamenie vďaky venovali desatinu získaných pokladov bohovi [[Apolón]]ovi v [[Delfy|Delfách]] a ďalším bohom.
 
Námorné boje sa preniesli k pobrežiu Malej Ázie. Spartský kráľ [[Leótychidas II.]] a aténsky veliteľ [[Xantippos]] porazili zvyšky perzského loďstva pri myse [[Mykalé]]. Odvtedy sa grécki spojenci pokúšali oslobodiť [[Maloázijskí Gréci|Maloázijských Grékov]] spod perzskej nadvlády.
 
V roku 478 pred Kr. vznikol [[Aténsky námorný spolok|Délsky námorný spolok]], v ktorom sa postupne spojilo asi 400 gréckych mestských štátov, aby sa bránili pred útokmi Peržanov a na ochranu gréckych miest pred Peržanmi. Roku [[469 pred Kr.]] aténsky veliteľ [[Kimón (Atény)|Kimón]], Miltiadov syn, zvíťazil v [[bitka pri Eurymedóne|bitke pri Eurymedóne]] a roku [[450 pred Kr.]] v [[bitka pri Salamíne (Cyprus)|bitke pri cyperskej Salamíne]]. Aténčania chceli zasiahnuť aj proti perzskej nadvláde v Egypte a poslali tam vojsko, ktoré však bolo roku [[454 pred Kr.]] porazené.
 
== Mier ==
V roku [[449 pred Kr.]] uzavreli obe strany tzv. [[Kalliov mier]],<ref name=C13 /> ktorý sa nazýva podľa aténskeho vyslanca, ktorý viedol mierové rokovania. Perzský kráľ [[Artaxerxes I.]] (465-425 pred Kr.) uznal nezávislosť maloázijských gréckych miest a Egejské more ako záujmovú sféru Grékov, Gréci sa zriekli zásahov proti Perzskej ríši.
 
Grécko-perzské vojny podrobne opísal grécky historik [[Hérodotos]] vo svojom diele ''Dejiny'' ako boj vyspelej gréckej civilizácie proti barbarskej civilizácii Peržanov. Okrem toho sa grécke víťazstvo stalo námetom divadelných hier (napr. grécky dramatik [[Aischylos]] - Peržania) a symbolom hrdinstva malých gréckych mestských štátov proti obrovskému kolosu.
 
== Význam ==
Konečné víťazstvo gréckych mestských štátov, ktorých zriadenie bolo prvým zárodkom demokracie, nad autokraticky riadenou Perzskou ríšou malo zásadný kultúrny i politický dopad. Grécka kultúra tak dostala možnosť zásadne ovplyvniť celé európske dejiny.<ref>{{Harvbz|Cummins|2008|St=10}}</ref>
 
==Referencie==
{{Referencie}}
== Zdroje ==
* HÉRODOTOS: ''Dejiny''. Bratislava 1985 (preklad Július Špaňár).
* SERGEJEV, V. S.: ''Dějiny starověkého Řecka.'' Praha 1952.
* GRANT, Michael: ''Klasické Řecko''. Praha 1999.
* ZAMAROVSKÝ, Vojtech: ''Grécky zázrak.'' Bratislava
 
{{Zoznam vojen}}
[[Kategória:Grécko-perzské vojny| ]]
[[Kategória:Dejiny Grécka]]