Gulag (1930 – 1960): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Revízia 6904321 používateľa 169.199.168.175 (diskusia) bola vrátená Značka: vrátenie |
dBez shrnutí editace |
||
Riadok 1:
[[Súbor:Gulag Location Map.svg|náhľad|Rozšírenie táborov na území ZSSR.]]
'''Gulag''', presnejšie '''GULAG'''
== Definícia GULAGu ==
Podľa Rady Ľudových komisárov ZSSR (rusky Совет народных комиссаров СССР) zo 7. apríla 1930:
''"Úlohou nápravno-pracovných táborov je ochrana spoločnosti pred sociálne zvláštnými, nebezpečnými zločincami prostredníctvom ich izolácie spojené so spoločensky prospešnou prácou".''
VYSVETLENIE: Úlohou GULAGov je, aby držali sociálne nebezpečných zločincov vo väzení, ktorých by izolovali od sveta a museli robiť nútené práce (niekedy úplne zbytočné - poznámka [[Alexandr Isajevič Solženicyn|Alexandra Solženicyna]]).
Ruský spisovateľ [[Alexandr Isajevič Solženicyn|Alexander Solženicyn]] vo svojej trilógii [[Súostrovie GULAG]] poznamenáva, že komunisti zatýkali "zločincov" podľa vlastných zákonov a vlastného úsudku.
== Názvy ==
Řádek 11 ⟶ 20:
== Charakteristika systému ==
Pracovné trestanecké tábory existovali v Rusku už pred nástupom boľševikov k moci, ale nepomerne väčší rozmer (počtom väzňov) nadobudli až od roku [[1929]] s vrcholom okolo roku [[1950]]. Veľké množstvo sovietskych občanov bolo odsúdených na nútené práce v gulagoch najmä počas vlády [[Josif Vissarionovič Stalin|Josifa Stalina]], ich počet neskôr počas vlády [[Georgij Malenkov|Georija Malenkova]], [[Nikita Sergejevič Chruščov|Nikitu Chruščova]] a ďalších postupne klesal. V období po [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalinovej]] smrti ([[1953]]) do [[XX. zjazd Komunistickej strany Sovietskeho zväzu|XX. zjazdu komunistickej strany]] bola väčšina bezdôvodne odsúdených politických väzňov z pracovných táborov prepustená. Tábory ďalej fungovali ako klasické trestanecké kolónie. Politickí väzni ako takí v krajine ďalej existovali a mnohí boli naďalej nemilosrdne prenasledovaní, masové zatýkanie a fyzická likvidácia neopodstatnene zatknutých osôb však po smrti Stalina stratila svoj brutálny charakter.
Celkovo do systému patrilo 53 táborov s tisícmi oddelení a samostatných bodov, 425 kolónii a viac než 2000 zvláštnych veliteľstiev. Dohromady tvorili asi 30 000 miest výkonu trestu, ktoré zabezpečovali prevýchovno-pracovné tábory ({{V jazyku|rus|Исправительно-трудовой лагерь}}, známe aj pod skratkou ITL).
|