Gulag (1930 – 1960): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Minorax (diskusia | príspevky)
Revízia 6904321 používateľa 169.199.168.175 (diskusia) bola vrátená
Značka: vrátenie
Hisgeomaps (diskusia | príspevky)
dBez shrnutí editace
Riadok 1:
[[Súbor:Gulag Location Map.svg|náhľad|Rozšírenie táborov na území ZSSR.]]
 
'''Gulag''', presnejšie '''GULAG''', ({{V jazyku|rus[[Ruština|rusky]]: ГУЛаг, Главное управление исправительно-трудовых лагерей /ГУЛAГ}} Glavnoje upravlenie lagerej, [[Slovenčina|slovensky]]: '''Hlavná správa nápravno-pracovných táborov''') je skratka počiatočných názvov (pozri nižšie) [[Sovietsky zväz|sovietskej]] organizácie zodpovednej za správu (hlavných) pracovných trestaneckých [[tábor]]ov v [[ZSSR]], ktorá existovala v rokoch [[1930]] – [[1960]]; zároveň prenesene označenie pre zariadenia (tábory) a systém pod jej správou.
 
== Definícia GULAGu ==
Podľa Rady Ľudových komisárov ZSSR (rusky Совет народных комиссаров СССР) zo 7. apríla 1930:
 
''"Úlohou nápravno-pracovných táborov je ochrana spoločnosti pred sociálne zvláštnými, nebezpečnými zločincami prostredníctvom ich izolácie spojené so spoločensky prospešnou prácou".''
 
VYSVETLENIE: Úlohou GULAGov je, aby držali sociálne nebezpečných zločincov vo väzení, ktorých by izolovali od sveta a museli robiť nútené práce (niekedy úplne zbytočné - poznámka [[Alexandr Isajevič Solženicyn|Alexandra Solženicyna]]).
 
Ruský spisovateľ [[Alexandr Isajevič Solženicyn|Alexander Solženicyn]] vo svojej trilógii [[Súostrovie GULAG]] poznamenáva, že komunisti zatýkali "zločincov" podľa vlastných zákonov a vlastného úsudku.
 
== Názvy ==
Řádek 11 ⟶ 20:
 
== Charakteristika systému ==
Pracovné trestanecké tábory existovali v Rusku už pred nástupom boľševikov k moci, ale nepomerne väčší rozmer (počtom väzňov) nadobudli až od roku [[1929]] s vrcholom okolo roku [[1950]]. Veľké množstvo sovietskych občanov bolo odsúdených na nútené práce v gulagoch najmä počas vlády [[Josif Vissarionovič Stalin|Josifa Stalina]], ich počet neskôr počas vlády [[Georgij Malenkov|Georija Malenkova]], [[Nikita Sergejevič Chruščov|Nikitu Chruščova]] a ďalších postupne klesal. V období po [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalinovej]] smrti ([[1953]]) do [[XX. zjazd Komunistickej strany Sovietskeho zväzu|XX. zjazdu komunistickej strany]] bola väčšina bezdôvodne odsúdených politických väzňov z pracovných táborov prepustená. Tábory ďalej fungovali ako klasické trestanecké kolónie. Politickí väzni ako takí v krajine ďalej existovali a mnohí boli naďalej nemilosrdne prenasledovaní, masové zatýkanie a fyzická likvidácia neopodstatnene zatknutých osôb však po smrti Stalina stratila svoj brutálny charakter.
 
Celkovo do systému patrilo 53 táborov s tisícmi oddelení a samostatných bodov, 425 kolónii a viac než 2000 zvláštnych veliteľstiev. Dohromady tvorili asi 30 000 miest výkonu trestu, ktoré zabezpečovali prevýchovno-pracovné tábory ({{V jazyku|rus|Исправительно-трудовой лагерь}}, známe aj pod skratkou ITL).