Verzia z 19:12, 21. január 2020 upraviť Layeen (diskusia \| príspevky) 721 editací Revízia 6970738 používateľa 78.98.7.90 (diskusia) bola vrátená Značka: vrátenie ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 07:26, 10. február 2020 upraviť vrátiť 78.99.240.26 (diskusia) →‎Novovek Ďalšia úprava →
Riadok 34: * V roku [[1535]] sa prvýkrát uvádza nová osada [[Klubina]], prvá lokalita na Kysuciach, založená na základe [[valašské právo\|valašského práva]]. V metácií [[Strečno (obec)\|Strečna]], [[Bytča\|Bytče]] a Starého hradu z roku [[1540]] sa spomínajú vrchy [[Zborov nad Bystricou\|Zborov]], Diedova a Blasovicz. * Prvá určitá správa o [[Čadca\|Čadci]] sa nachádza v spore o uhorsko-sliezske hranice z roku [[1565]], z ktorej vyplýva, že ako stálejšie sídlisko sa začala vyvíjať len nedávno a meno dostala od riečky Čadčianky (Čadečky). V urbári budatínskeho panstva z roku [[1572]] sa spomína pod názvom „Wes Cziatcza“, ktorá mala valašské [[šoltýs]]tvo, 2 sedliacke a jednu želiarsku usadlosť. * V urbári z roku [[1572]] je okrem Čadce prvýkrát v písomných dokladoch uvedené aj [[Lopušné Pažite\|Lopušné]]. V roku [[1578]] sa uvádza, že privilegovaní [[Valasi (severné Karpaty)\|Valasi]] sú usadení aj vo [[Horný Vadičov\|Vadičove]]. Už v 80. ~~rokoch~~ 16. storočia. viaceré valašské salaše [[Cholvarok\|cholvaroky]] sústredené na miestach [[Ochodnica]], Bystrica, [[Oščadnica (okres Čadca)\|Oščadnica]], [[Zborov nad Bystricou\|Zborov]], Kalinov, [[Svrčinovec]], Javorské sa zmenili na dediny, resp. kopanice.ske právo\|kopaničiarskom práve]] bola [[Turzovka]]. Vznikla na bytčianskom panstve [[Turzovci\|Turzovcov]] a začala sa stavať už koncom 16. storočia. Prvýkrát sa spomína v roku [[1601]]. * K ďalším osadám Kysúc založeným kolonizáciou na kopaničiarskom práve patria: [[Olešná (okres Čadca)\|~~Olešná~~Olrokochešná]], [[Vysoká nad Kysucou]] (z jej kopaníc sa začiatkom 18. stor. začala formovať osada [[Makov (okres Čadca)\|Makov]]) spomínané v roku [[1619]]. [[Lodno]], [[Horelica]], [[Raková (okres Čadca)\|Raková]], [[Svrčinovec]] a [[Staškov]] prvýkrát písomne uvedený v roku [[1640]]. V roku [[1641]] sa uvádza osada [[Oščadnica (okres Čadca)\|Oščadnica]]. V 1. polovici 17. storočia. mali vzniknúť ešte osady [[Podvysoká]] (okolo roku [[1625]]), Podjavorské (okolo roku [[1638]]) a [[Skalité]] (okolo roku [[1648]]). ▼ * V 2. polovici 16. storočia. vznikli na valašskom práve osady [[Dunajov]], [[Ochodnica]] a [[Stará Bystrica]] * Najstaršou osadou založenou už na [[kopaničiarske právo\|kopaničiarskom práve]] bola [[Turzovka]]. Vznikla na bytčianskom panstve [[Turzovci\|Turzovcov]] a začala sa stavať už koncom 16. storočia. Prvýkrát sa spomína v roku [[1601]]. ▲* K ďalším osadám Kysúc založeným kolonizáciou na kopaničiarskom práve patria: [[Olešná (okres Čadca)\|Olešná]], [[Vysoká nad Kysucou]] (z jej kopaníc sa začiatkom 18. stor. začala formovať osada [[Makov (okres Čadca)\|Makov]]) spomínané v roku [[1619]]. [[Lodno]], [[Horelica]], [[Raková (okres Čadca)\|Raková]], [[Svrčinovec]] a [[Staškov]] prvýkrát písomne uvedený v roku [[1640]]. V roku [[1641]] sa uvádza osada [[Oščadnica (okres Čadca)\|Oščadnica]]. V 1. polovici 17. storočia. mali vzniknúť ešte osady [[Podvysoká]] (okolo roku [[1625]]), Podjavorské (okolo roku [[1638]]) a [[Skalité]] (okolo roku [[1648]]). * Ako úplne nové sídlisko uvádza urbár [[Nová Bystrica (obec)\|Novú Bystricu]] v roku 1662. [[Zborov nad Bystricou\|Zborov]], [[Pažite]] i [[Zákopčie]], sa tu ako dediny uvádzajú prvýkrát. * Kopaničiarska [[Radôstka]] i [[Lutiše]] boli postavené obyvateľmi zo [[Stará Bystrica\|Starej Bystrice]] okolo polovice 17. storočia. [[Čierne]] sa v roku [[1662]] spomína taktiež ako úplne nová osada.

Kysuce: Rozdiel medzi revíziami