Síran draselný: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Strojový preklad
Značka: vrátenie
BalkoMilan (diskusia | príspevky)
Úprava Infoboxu a drobné úpravy v texte
Riadok 1:
{{urgentne upraviť|20200201}}
{{Infobox Chemická zlúčenina
| Názov = Síran draselný
Řádek 8 ⟶ 7:
| Vzhľad = Biela práškovitá alebo kryštalická látka
| Molekulová hmotnosť = 174,3 u (''bezvodný'')<br>192,3 u (''monohydrát'')
| Molárna hmotnosť = {{Gmolgmol|174.260|m|w}} (''bezvodný'')<br>{{Gmolgmol|192.275|m}} (''monohydrát'')
| Teplota topenia = 1 069 °C
| Teplota varu = 1 681 °C
Řádek 18 ⟶ 17:
| Kritický tlak =
| Kritická hustota =
| Hustota = {{Gcm3gcm3|2.662|m|w}} (''20 °C'')<br>{{Gcm3gcm3|1.0806|m}} (''20 °C, 10% roztok'')
| Rozpustnosť = '''vo vode:'''<br>''bezvodný'' (''anhydrát'')<br>7,18 g/100 ml (''0 °C'')<br>9,30 g/100 ml (''10 °C'')<br>11,05 g/100 ml (''20 °C'')<br>12,00 g/100 ml (''25 °C'')<br>13,00 g/100 ml (''30 °C'')<br>14,80 g/100 ml (''40 °C'')<br>18,36 g/100 ml (''60 °C'')<br>21,40 g/100 ml (''80 °C'')<br>23,97 g/100 ml (''100 °C'')<br>''monohydrát''<br>8,53 g/100 ml (''0 °C'')<br>10,28 g/100 ml (''10 °C'')<br>12,72 g/100 ml (''15 °C'')<br>'''v polárnych rozpúšťadlách:'''<br>''[[etanol]]''<br>1,46 g/100 ml (''20 °C'')<br>[[metanol]]<br>[[glycerol]]<br>[[acetón]] (''nie'')
| Skupenské teplo topenia =
Řádek 35 ⟶ 34:
| externé dáta MSDS =
| GHS zdroj =
| GHS piktogram = {{GHS|05}}
| heslo GHS = nebezpečenstvo
| vety H = {{vety H|318}}
| vety EUH = {{vety EUH|-}}
| vety P = {{vety P|280|305+351+338|310}}
| EÚ zdroj =
| EÚ piktogram = {{Výstraha|Xn}}
| vety R = {{vety R|22}}
| vety S = {{vety S|36}}
| NFPA 704 = <!-- {{NFPA 704|Horľavosť = 1 |Zdravie = 1 |Reaktivita = 0 |Ostatné = }} -->
| NFPA 704 zdroj =
| CAS = 7778-80-5
Řádek 56 ⟶ 55:
 
== História ==
Síran draselný je známy od začiatku [[14. storočie|14. storočia]], študovali ho [[Johann Rudolf Glauber]], [[Robert Boyle]] a [[Tachenius]]. V [[17. storočie|17. storočiastoročí]] bol nazývaný ''arcanuni'' alebo ''sal duplicatum'', pretože je kombináciou [[Hydrogensoľ|kyslej]] a [[zásaditá soľ|zásaditej soli]].
 
== Prírodné zdroje ==
[[Minerál|Nerastná]] forma síranu draselného, ​​menovite [[arkanit]], je pomerne vzácna. Hojne sa síran draselný vyskytuje vo [[Stassfurtová soľ|Stassfurtovej soli]]. Ide o [[Kokrystalizácia|kokrystalizáciu]] síranu draselného a síranov[[síran]]ov [[horčíkSíran horečnatý|horčíka]]a, [[vápnikSíran vápenatý|vápnika]]a a [[sodíkSíran sodný|sodíka]]a. Sú to:
 
* [[Kainit]], [[Síran hořečnatý|MgSO<sub>4</sub>]]·[[Chlorid draselný|KCl]]·[[Hydrát|H<sub>2</sub>O]]
* [[Schönit]], K<sub>2</sub>SO<sub>4</sub>· MgSO<sub>4</sub>· 6 H<sub>2</sub>O
* [[Leonit]], K<sub>2</sub>SO<sub>4</sub>· MgSO<sub>4</sub>· 4 H<sub>2</sub>O
* [[Langbeinit]], K<sub>2</sub>SO<sub>4</sub>· 2 MgSO<sub>4</sub>
* [[Glaserit]], K<sub>3</sub>[[Síran sodný|Na (SO<sub>4</sub>)]]<sub>2</sub>
* [[Polyhalit]], K<sub>2</sub>SO<sub>4</sub>· MgSO<sub>4</sub>· 2 [[Síran vápenatý|CaSO<sub>4</sub>]]· 2 H<sub>2</sub>O
 
Z niektorých z týchto minerálov, napríklad kainit, možno síran draselný oddeliť, pretože zvyšná soľ je menej [[Rozpustnosť|rozpustná]] vo vode.
Řádek 82 ⟶ 81:
 
== Vlastnosti ==
Kryštály anhydridu sírana draselného tvoria dvojité šesťuholníkové [[Pyramída|pyramídy]], v skutočnosti sú ale klasifikované ako [[Kryštálová sústava|kosoštvorcové]]. Sú priehľadné, veľmi tvrdé a majú horko-slanú chuť. Soľ je rozpustná vo vode, ale nerozpustná v roztokoch [[Hydroxid draselný|hydroxidu draselného]] (špecifická hmotnosť 1,35) alebo v čistom [[etanol]]e. Síran draselný sa topí pri teplote 1 069 °C.
 
== Použitie ==
Hlavné použitie síranu draselného je ako hnojivo. Surová soľ sa tiež niekedy používa pri výrobe skla.
 
== HydrogénsíranHydrogensíran draselný ==
{{Pozri aj|Hydrogensíran draselný}}
Hydrogensíran draselný KHSO<sub>4</sub> možno ľahko vyrobiť zmiešaním síranu draselného s ekvivalentným molárnym množstvom kyseliny sírovej. Tvorí kosoštvorcové pyramídy, ktoré tajú pri 197 °C. Pri 0 °C sa rozpúšťa v troch dieloch vody. Roztok sa chová viac ako keby jeho dvaja spolutvorcovia, síran draselný a kyselina sírová, boli pohromade každý samostatne; nadbytok [[etanol]]u vyzráža síran draselný (s trochou hydrogensíranu) a zostane čistá kyselina sírová.
 
Správanie roztavenej suchej soli, keď sa zahreje na teplotu niekoľkých stoviek stupňov, je podobné. Chová sa podobne ako [[kremičitan]]y, [[titaničitan]]y a pod., Rovnako ako keď sa kyselina sírová zahreje nad svoj bod varu. Preto sa soľ využíva v analytickej chémii ako dezintegračné činidlo.

:''Pre informácie o iných soliach, ktoré obsahujú sulfáty, pozri [[síran]]y.''
 
== Literatúra ==