Obnoviteľný zdroj energie: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Značky: školská IP vizuálny editor |
Značky: školská IP vizuálny editor |
||
Riadok 176:
Rozlišujeme tri principálne typy elektrární využívajúcich geotermálnu energiu a to [[suchá para]], horúca voda, a podvojný typ. Elektrárne na suchú [[Para|paru]] využívajú horúci [[vzduch]] z útrob Zeme a priamo ňou poháňajú [[Turbína|turbínu]], ktorá roztáča [[generátor]]. Elektrárne na horúcu vodu, nazývané aj „flash plants“, ako názov naznačuje, vyťahujú horúcu vodu, obyčajne o teplotách okolo 200 °C, na povrch, pričom celý čas [[Var (fyzika)|vrie]]. Na povrchu sa oddelí para od vody v špeciálnych separátoroch a para je následne pripustená na turbínu. V podvojných elektrárňach (tzv. binary plant) horúca voda preteká cez tepelné [[výmenník]]y tak, že uvádza do varu organickú kvapalinu, ktorá poháňa turbínu. [[Kondenzácia|Kondenzovaná]] para a zostávajúca geotermálna kvapalina zo všetkých troch typov elektrární sú nakoniec vrátené naspäť do horúcich útrob aby znova nabrali teplo.
Geotermálna energia z jadra Zeme je v niektorých oblastiach bližšie pri zemskom povrchu ako v iných. Tam, kde sa horúca podzemná para alebo voda dá zachytiť a dopraviť na povrch, môže sa využiť na výrobu elektriny. Takéto geotermálne zdroje existujú v istých geologicky nestabilných oblastiach sveta, ako [[Island]], [[Nový Zéland]], [[Spojené štáty|USA]], [[Filipíny]] a [[Taliansko]]. Najpriaznivejšie oblasti USA v tomto smere sú
Dostupný je aj potenciál vyrábať energiu na princípe horúcich suchých skál. Diery s hĺbkou minimálne {{km|3|m}} sú vyvŕtané do zeme tak, že na jednej strane je voda pumpovaná dovnútra, zatiaľ kým z dier na druhej strane je horúca voda pumpovaná na povrch. Zdrojom tepla sú podzemné rádiogénne [[žula|žulové]] skaly, ktoré sa ohrievajú v prípade že medzi nimi a povrchom zeme je dostatočná vrstva [[sediment]]ov. Niektoré spoločnosti v Austrálii už skúmajú tieto technológie.
| |||