Kysuce: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
→História: Vygumovane Značky: úprava z mobilu úprava z mobilného webu |
d Revízia 6980839 používateľa 188.123.106.106 (diskusia) bola vrátená Značka: vrátenie |
||
Riadok 15:
=== Od [[kamenná doba|kamennej doby]] po [[starovek]] ===
* Archeologické vykopávky na Kysuciach umožňujú predpokladať výskyt [[Človek rozumný|človeka]] na tomto území už v staršej kamennej dobe. Dokladajú to napríklad nálezy [[mamut]]ích zubov a kostí srstnatého nosorožca a pratura v [[Krásno nad Kysucou|Krásne nad Kysucou]] a v [[Stará Bystrica|Starej Bystrici]], radiolaritové odštepy z [[Lysica|Lysice]] a [[Krasňany (okres Žilina)|Krasnian]] od rieky [[Varínka|Varínky]], zlomok patinovanej pazúrikovej čepele z [[Nezbudská Lúčka|Nezbudskej Lúčky]] a odštep z [[Ochodnica|Ochodnice]].
* Významným miestom pre archeológov je Koscelisko v [[Radoľa|Radoli]]. Odtiaľ pochádza sekerka a čepieľka z obsidiánu a rôzne iné úlomky, ktoré môžu dokumentovať osídlenie Kysúc v [[eneolit]]e, no aj iné nálezy zo skorších dôb.
* Najväčšie opevnenie Kysúc vystaval ľud lužickej kultúry na vrchu Malý Vreten v chotári Oškerdy, ktorý leží v tesnej blízkosti [[Kysucká brána|Kysuckej brány]]. Nájdená keramika datuje hradisko do neskorej [[bronzová doba|bronzovej doby]], alebo na začiatok staršej [[železná doba|železnej doby]] (8.{{--}}7. stor. pred Kr.).
=== [[Stredovek]] ===
* Od 1. storočia chýba počas dlhého obdobia jediný doklad o pobyte človeka na Kysuciach a predpokladá sa, že územie opäť začali využívať až v 5.{{--}}6. storočí prví [[Slovania]].
* Najstaršou priamou písomnou zmienkou o Kysuciach je Belova listina z roku [[1244]], ktorou daroval Bohumírovi, synovi Sebeslava „...terram quandam in confinio Polonia...KisZudcze...“. Táto ohraničuje veľký majetok medzi riekou [[Kysuca]], riečkou [[Divinka]] a potokom [[Vranie]]. Je to v podstate územie neskoršieho budatínskeho panstva.
* V Radoli boli objavené základy kostola pochádzajúceho približne z 13. storočia. Z historických dokumentov sa dajú k tomuto kostolu priradiť iba údaje zo súpisu tzv. pápežských desiatkov z rokov [[1332]]{{--}}[[1337]], kedy radoľský farár Peter odvádzal 6 grošov a jeho fara bola vtedy jedinou na Kysuciach. Listinou z roku [[1244]] udeľuje uhorský kráľ [[Belo IV.]] Bohumírovi, synovi Sebeslavovmu územie na západ od Kysuce až po poľské hranice na severe a po potok Vranie na juhu. Jadrom tohto územia bolo už v roku [[1254]] mestečko Jačatín, doložené ako mýtna stanica roku [[1321]] a ako osada prerastajúca v mesto roku [[1325]] – dnešné Kysucké Nové Mesto.
* Z roku [[1325]] pochádza prvá písomná zmienka o obci [[Krásno nad Kysucou]] – najstaršej obci na severe Kysúc. V 15. až 16. storočí patrila obec do farnosti Radoľa, neskôr do farnosti Kysucké Nové Mesto. V 70. až 80. rokoch 18. storočia patrila obec do farnosti Stará Bystrica. Až v roku [[1788]] vznikla v Krásne nad Kysucou samostatná farnosť s filiálkou v Zborove nad Bystricou. Krásno nad Kysucou má v súčasnosti štatút mesta.
[[Súbor:Kysuca, 17th century.jpg|thumb|right|Pohľad na Kysucký región s Krásnom v strede mapy z polovice [[18. storočie|18. storočia]]]]
=== [[Novovek]] ===
[[Súbor:Vychylovka.jpg|thumb|[[Múzeum kysuckej dediny]] vo Vychylovke]]
[[Súbor:Kaplnka zo Zborova nad Bystricou.jpg|right|thumb|Kaplnka zo [[Zborov nad Bystricou|Zborova nad Bystricou]] ([[Múzeum kysuckej dediny]])]]
* Z obdobia novoveku pochádza veľké opevnenie – Šance pri Mostoch u [[Jablunkov]]a.
* V roku [[1535]] sa prvýkrát uvádza nová osada [[Klubina]], prvá lokalita na Kysuciach, založená na základe [[valašské právo|valašského práva]]. V metácií [[Strečno (obec)|Strečna]], [[Bytča|Bytče]] a Starého hradu z roku [[1540]] sa spomínajú vrchy [[Zborov nad Bystricou|Zborov]], Diedova a Blasovicz.
* Prvá určitá správa o [[Čadca|Čadci]] sa nachádza v spore o uhorsko-sliezske hranice z roku [[1565]], z ktorej vyplýva, že ako stálejšie sídlisko sa začala vyvíjať len nedávno a meno dostala od riečky Čadčianky (Čadečky). V urbári budatínskeho panstva z roku [[1572]] sa spomína pod názvom „Wes Cziatcza“, ktorá mala valašské [[šoltýs]]tvo, 2 sedliacke a jednu želiarsku usadlosť.
* V urbári z roku [[1572]] je okrem Čadce prvýkrát v písomných dokladoch uvedené aj [[Lopušné Pažite|Lopušné]]. V roku [[1578]] sa uvádza, že privilegovaní [[Valasi (severné Karpaty)|Valasi]] sú usadení aj vo [[Horný Vadičov|Vadičove]]. Už v 80. rokoch 16. storočia. viaceré valašské salaše [[Cholvarok|cholvaroky]] sústredené na miestach [[Ochodnica]], Bystrica, [[Oščadnica (okres Čadca)|Oščadnica]], [[Zborov nad Bystricou|Zborov]], Kalinov, [[Svrčinovec]], Javorské sa zmenili na dediny, resp. kopanice.
* V 2. polovici 16. storočia. vznikli na valašskom práve osady [[Dunajov]], [[Ochodnica]] a [[Stará Bystrica]]
* Najstaršou osadou založenou už na [[kopaničiarske právo|kopaničiarskom práve]] bola [[Turzovka]]. Vznikla na bytčianskom panstve [[Turzovci|Turzovcov]] a začala sa stavať už koncom 16. storočia. Prvýkrát sa spomína v roku [[1601]].
* K ďalším osadám Kysúc založeným kolonizáciou na kopaničiarskom práve patria: [[Olešná (okres Čadca)|Olešná]], [[Vysoká nad Kysucou]] (z jej kopaníc sa začiatkom 18. stor. začala formovať osada [[Makov (okres Čadca)|Makov]]) spomínané v roku [[1619]]. [[Lodno]], [[Horelica]], [[Raková (okres Čadca)|Raková]], [[Svrčinovec]] a [[Staškov]] prvýkrát písomne uvedený v roku [[1640]]. V roku [[1641]] sa uvádza osada [[Oščadnica (okres Čadca)|Oščadnica]]. V 1. polovici 17. storočia. mali vzniknúť ešte osady [[Podvysoká]] (okolo roku [[1625]]), Podjavorské (okolo roku [[1638]]) a [[Skalité]] (okolo roku [[1648]]).
* Ako úplne nové sídlisko uvádza urbár [[Nová Bystrica (obec)|Novú Bystricu]] v roku 1662. [[Zborov nad Bystricou|Zborov]], [[Pažite]] i [[Zákopčie]], sa tu ako dediny uvádzajú prvýkrát.
* Kopaničiarska [[Radôstka]] i [[Lutiše]] boli postavené obyvateľmi zo [[Stará Bystrica|Starej Bystrice]] okolo polovice 17. storočia. [[Čierne]] sa v roku [[1662]] spomína taktiež ako úplne nová osada.
* V roku [[1696]] vznikla nová dedina [[Riečnica]], ktorej usadlosti si rozdelili Löwenburgovci v roku [[1713]]. V deľbe a určení hraníc Riečnice sa v hraniciach Novej Bystrice uvádza aj sídlisko [[Vychylovka (Nová Bystrica)|Vychylovka]], ktoré sa neskôr vyvinulo v samostatnú dedinu. Súčasťou Novej Bystrice bol aj „mons Havrjelka“ i „aqua Oselnicza“ pod ktorými vznikli neskôr kopanice obyvateľov Starej i Novej Bystrice. Ich spojením vznikla v roku [[1950]] obec [[Harvelka (obec)|Harvelka]]. V tom istom čase vznikali aj rozsiahle kopanice Turzovky, z ktorých len nedávno vznikli obce [[Klokočov (okres Čadca)|Klokočov]], [[Korňa]] a [[Dlhá nad Kysucou]].
== Drotári ==
| |||