Verzia z 21:09, 11. február 2020 upraviť JNováček (diskusia \| príspevky) 54 editací systematika Značka: vizuálny editor ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 15:19, 12. február 2020 upraviť vrátiť JNováček (diskusia \| príspevky) 54 editací dBez shrnutí editace Značka: vizuálny editor Ďalšia úprava →
Riadok 29: == Systematika == [[Súbor:Neottia nidus-avis 290508.jpg\|thumb\|Nezelená parazitická rastlina [[hniezdovka hlístová]]]] ~~[[Súbor:Kelp-forest-Monterey.jpg\|thumb\|Riasy sú organizmy schopné fotosyntézy, napriek tomu sa nie všetky zaraďujú do rastlinnej ríše.]]~~ ~~=== Základné členenie ===~~ Za zakladateľa botaniky býva právom považovaný [[Theofrastos z Eresu\|Theofrastos]], ktorý položil jej teoretické podklady. Až v 18. storočí [[Carl Linné\|Linné]] rozlišoval ríšu rastliny (vtedy Vegetabilia). Najjednoduchšie delenie rastlín rozoznáva nižšie rastliny (Thallobionta), ktorých telom je [[stielka]] (thallus), a [[vyššie rastliny]] (Cormobionta), ktorých telo sa skladá z orgánov (okrem primitívnych skupín, ako sú machorasty). V súčasnosti sa tieto pojmy už používajú zriedka. Termín "nižšia rastliny" totiž zahŕňal druhy, ktoré nie sú príliš príbuzné. Dnes sa preto v [[Systematika (veda)\|systematike]] hľadí prevažne na [[Fylogenetika\|fylogenetickú príbuznosť]]. Rastliny, ako superskupina Archaeplastida, tak dnes predstavujú skupinu tvorenou [[Zelené rastliny\|zelenými rastlinami]] (Viridiplantae), [[Červené riasy\|červenými riasami]] (Rhodophyta) a skupinami Rhodelphidia a Glaucophyta. Rhodelphidia bola popísaná až roku [[2019]]. Zelené rastliny sa člení na dve izolované vetvy [[Chlorophyta]] a [[Streptophyta]]. Prvá zahŕňa prevažne jednoduchšie [[Riasa\|riasy]]. Naopak komplexnejšie riasy ako [[Chara\|chary]] a [[spájavky]] tvoria spolu s [[Vyšší rastliny\|vyššími rastlinami]] skupinu Streptophyta. Vyššie rastliny zahŕňajú okrem pečeňovek (Hepatophyta), rožtekov (Anthocerophyta) a machov (Bryophyta) tiež veľa skupín [[Cievnaté rastliny\|cievnaých rastlín]]. Tu je ich základný prehľad: Řádek 106 ⟶ 103: Okrem tvorby kyslíka je význam rastlín pre človeka veľmi široký a rôznorodý. Rôzne časti rastlinných tiel sa používajú napríklad ako [[potraviny]] ([[ovocie]], [[zelenina]], zemiaky, špenát…), ako suroviny na výrobu potravín ([[obilniny]], [[cukrová repa]]…), [[krmoviny]] ([[kukurica]], [[ďatelina]], [[trávy]]…), suroviny pre textilný ([[ľan]], [[konope]]…) a drevárenský ([[drevina\|dreviny]]) priemysel, suroviny na výrobu liečiv, kozmetických prípravkov a na dekoračné účely. == ~~Základné~~Ekologické ~~delenia~~delenie == ~~=== Podľa vývinového stupňa ===~~ * [[nižšie rastliny]] * [[vyššie rastliny]]: [[machorasty]] [[papraďorasty]] (výtrusné cievne rastliny) [[semenné rastliny]] * [[nahosemenné]] rastliny *** [[krytosemenné]] rastliny ~~Nižšie rastliny, machorasty a papraďorasty sú výtrusné rastliny (teda opak semenných rastlín).~~ === Podľa výživy === Rastliny sú vo veľkej väčšine prípadov [[autotrofia\|autotrofné]]. Autotrofný spôsob výživy znamená, že svoje organické látky budujú prostredníctvom fotosyntézy alebo chemosyntézy pomocou energie slnečného svetla alebo exotermnej premeny prijatej energie z [[oxid uhličitý\|oxidu uhličitého]] a [[voda\|vody]] (v menšej miere aj [[Minerálna výživa\|z rôznych minerálnych látok]]). Niektoré rastliny sa však druhotne živia [[heterotrofia\|heterotrofne]], [[parazitizmus\|paraziticky]] (výživu získavajú z iných živých organizmov) či [[symbióza\|symbioticky]] (živia sa vzájomne).

Rastliny: Rozdiel medzi revíziami