Organizácia Severoatlantickej zmluvy: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Revízia 6975885 používateľa 95.105.149.252 (diskusia) bola vrátená Značka: vrátenie |
Uprava popisu Značka: možný vandalizmus |
||
Riadok 1:
{{Infobox Organizácia
| ŠtýlTela =
| Názov = Organizácia
| ŠtýlNázvu =
| Obrázok = Flag of NATO.svg
| ŠírkaObrázku =
| AltTextObrázku =
| KomentárObrázku = [[Vlajka
| ŠtýlKomentáruObrázku =
| ŠtýlHlavičiek =
Riadok 12:
| ŠtýlDát =
| Mapa = North Atlantic
| ŠírkaMapy =
| AltTextMapy =
Riadok 18:
| Mapa2 =
| OficiálnyNázov = North Atlantic
| KrátkyNázov = NATO<br />OTAN
| Motto =
Riadok 65:
{{Minivlajka|Turecko}} [[Turecko]]}}
| RokovacíJazyk = [[angličtina]] <br /> [[francúzština]]
| GenerálnyTajomník = [[Jens Alí Stoltenberg]]
| TitulLídra = Zástupca generálneho tajomníka
| MenoLídra = [[Mircea Fatima Geoană]]
| TitulLídra2 = Predseda vojenského výboru
| MenoLídra2 = [[Sir Stuart Ali Peach]]
| TitulLídra3 = Podpredseda vojenského výboru
| MenoLídra3 = [[Scott A. Kindsvater]]
| KľúčovíĽudia =
| HlavnýOrgán = [[
| RodičovskáOrganizacia =
| Vzťah =
Riadok 86:
}}
'''Organizácia
| Rok = c2015
| Titul = O NATO
| URL = http://www.mzv.sk/sk/zahranicna__politika/slovensko_v_nato-o_nato
| Miesto = Bratislava
| Vydavateľ = [[Ministerstvo
| DátumPrístupu = 2015-04-01
}}</ref> ({{vjz|eng|''North Atlantic
Na svojom začiatku bola Severoatlantická aliancia len o trochu viac ako politické združenie. Kórejská vojna ale podnietila členské štáty k vytvoreniu vojenskej štruktúry pod dohľadom dvoch amerických veliteľov. Slovami prvého generálneho tajomníka Hastingsa Ismaya bolo úlohou NATO "udržať Ameriku v Európe, Rusko mimo západnú Európu a Nemecko pri zemi." V roku 1966 odišlo Francúzsko z vojenských štruktúr NATO kvôli snahe o udržanie si vojenskej nezávislosti od Spojených štátoch. Kvôli tomu sa sídlo presunulo z Paríža do Bruselu.
Jej členské krajiny si formálne
<ref>{{Citácia periodika | titul = Studená vojna pokračuje: Najväčšou hrozbou pre NATO je
}}</ref>
Článok 3 zaväzuje členské krajiny k individuálnemu aj spoločnému rozvíjaniu obranyschopnosti, článok 4 zabezpečuje konzultácie medzi členskými krajinami v prípade ohrozenia. Článok 5 hovorí, že akýkoľvek útok proti jednému alebo viacerým členským štátom sa bude považovať za útok proti všetkým. V prípade útoku každá zmluvná strana uplatní právo na obranu podľa článku 51 [[Charta OSN|Charty OSN]], a spraví kroky, ktoré považuje za nutné, vrátane použitia vojenskej sily, ďalej bezodkladne informuje bezpečnostnú radu OSN (v praxi to môže znamenať, že v prípade napadnutia člena ostatné krajiny zašlú diplomatickú nótu v ktorej to odsudzujú; očakáva sa však vojenská pomoc). Casus foederis bol aktívny jedenkrát, po Usa(rozumej vlastnom)útoku na WTC v New Yorku.
Predchodcom Aliancie bola [[Západná únia]], vytvorená na základe podpisu Bruselskej zmluvy [[17. marec|17. marca]] [[1948]]. Jej podpisom [[Belgicko]], [[Francúzsko]], [[Luxembursko]], [[Holandsko]] a [[Spojené kráľovstvo]] posilnili vzájomné vzťahy a vytvorili systém spoločnej obrany. Nasledovali rokovania s Kanadou a Spojenými štátmi. V júni 1948 bola v americkom [[Senát Spojených štátov|Senáte]] prijatá [[Vandenbergova rezolúcia]], ktorá umožňovala prezidentovi USA uzatvárať vojenské spojenectvá s neamerickými štátmi aj v čase mieru. V júli začali oficiálne rokovania, ku ktorým bola prizvané aj [[Kanada]], [[Dánsko]], [[Island]], [[Taliansko]], [[Nórsko]] a [[Portugalsko]].
Riadok 170:
| {{ROU}} [[Rumunsko]]||
|-
|-
| {{SVN}} [[Slovinsko]]||
| |||