Protihabsburské stavovské povstania: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Zmazal som ju ;) Značky: odstránenie sekcie úprava z mobilu úprava z mobilného webu |
d Verzia používateľa 85.237.234.90 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Vasiľ Značka: rollback |
||
Riadok 19:
== Príčiny ==
Povstania boli zapríčinené obmedzovaním stavovských privilégií, násilnou [[protireformácia|protireformáciou]] a presadzovaním habsburského [[absolutizmus|absolutizmu]]. Boli aj súčasťou väčších vojnových konfliktov – [[Pätnásťročná vojna|pätnásťročnej vojny]] ([[1593]]{{--}}[[1606]]) a [[tridsaťročná vojna|tridsaťročnej vojny]] ([[1618]]{{--}}[[1648]]), v ktorých sedmohradskí a uhorskí povstalci vystupovali ako spojenci habsburgovských nepriateľov – [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]] alebo protihabsburských koalícií v strednej a západnej Európe.
== Bočkajovo povstanie (1604 – 1606) ==
{{hlavný článok|Povstanie Štefana Bočkaja}}
Na čele prvého stavovského povstania stál východouhorský magnát [[Štefan Bočkaj]] (Bocskay). Povstalci porazili cisárske vojská v Sedmohradsku, obsadili [[Košice]] a zmocnili sa veľkej časti východného Slovenska. Hlavným cieľom povstania bolo zrušiť cisárske nariadenia o zaberaní majetkov šľachty a slobodné vyznávanie [[protestantizmus|protestantizmu]]. V roku [[1605]] vyvrcholili Bočkajove úspechy. Jeho vojská, posilnené tureckými oddielmi, sa zmocnili skoro celého Slovenska a podnikali vpády na [[Morava (región)|Moravu]], do [[Sliezsko|Sliezska]] a [[Rakúsko|Rakúska]]. Dňa 23. júna [[1606]] uzavreli vo [[Viedenský mier|Viedni mier]], ktorý zaručoval uhorskej šľachte väčšie zastúpenie v centrálnych úradoch, vo veliteľskom zbore a obsadenie úradu [[palatín]]a. Stavom sa zaručovala náboženská sloboda.
== Betlenovo povstanie (1619 – 1622) ==
| |||