Malá Fatra: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Vegetator (diskusia | príspevky)
Vegetator (diskusia | príspevky)
+ref
Riadok 101:
== Členenie Malej Fatry ==
[[Súbor:Malá Fatra.png|náhľad|[[Geomorfologické členenie Slovenska]] – Malá Fatra zvýraznená sivou farbou]]
Malá Fatra patrí do [[Fatransko-tatranská oblasť|Fatransko-tatranskej oblasti]] [[Západné Karpaty|Západných Karpát]].<ref name="GCS"/> [[Pôdorys]] pohoria Malá Fatra predstavuje nepravidelnú elipsu (poetickejšie „krídla motýľa“) s celkovou vzdušnou dĺžkou {{km|52|m}} a najväčšou šírkou {{km|16|m}}. Charakteristickým znakom je hlavný hrebeň, ktorý sa kľukatí a vytvára rázsochy oddeľujúce hlboké doliny. Geomorfologický charakter pohoria sa dotváral hlavne v postglaciálnej ére.<ref name="Centrá biodiverzity">
 
V mieste nazývanom [[Strečniansky priesmyk]] je pohorie rozdelené riekou [[Váh]] na dva geomorfologické podcelky:<ref name="GCS">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-12-25| miesto = Bratislava }}</ref>
Riadok 263:
 
=== Flóra ===
Geologické podložie, členitý reliéf a veľké rozpätie nadmorských výšok podmienili pestrosť rastlinstva. Z fytogeografického členenia patrí do oblasti západokarpatskej flóry.<ref name="Centrá biodiverzity">{{Citácia periodika
Geologické podložie, členitý reliéf a veľké rozpätie nadmorských výšok podmienili pestrosť rastlinstva. Asi 83% územia zaberajú [[les]]y, prevažne zmiešané s prevahou listnatých drevín, najmä [[buk lesný]]. Na území Malej Fatry bolo doteraz zistených viac ako 900 druhov vyšších rastlín. Z toho je 22 druhov západokarpatských [[endemit]]ov, 14 karpatských endemitov, 15 karpatských subendemitov a 4 vlastné endemity Malej Fatry, [[alchemilka Sojákova]], [[alchemilka panenská]], [[očianka stopkatá]] a [[jarabina Margittaiho]]. Svahy vrcholov v pásme kosodreviny sú porastené kríkmi [[Čučoriedka obyčajná|čučoriedky obyčajnej]], napriek tomu, že sa nachádza v [[Národný park Malá Fatra|národnom parku]] jej častý nelegálny zber je viditeľný na ustupujúcom výskyte. Rastie tu aj 169 rastlín, ktoré sú ohrozené (67 kriticky).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| autor = Jozef Šibík, Dušan Senko, Dana Bernátová
| odkaz na autora =
| titul = Centrá biodiverzity hlavného hrebeňa Krivánskej Malej Fatry
| periodikum = Bulletin Slovenskej botanickej spoločnosti
| odkaz na periodikum =
| url = http://sbs.sav.sk/SBS1/bulletins/docs/bulletin37_1/BulletinSBS_2015_Sibik-etal.pdf
| issn =
| ročník = 37
| číslo = 1
| strany = 47 – 68
| vydavateľ = Slovenská botanická spoločnosť SAV
| miesto = Bratislava
| dátum = 2015
| dátum prístupu = 2020-02-14
Geologické podložie, členitý reliéf a veľké rozpätie nadmorských výšok podmienili pestrosť rastlinstva.}}</ref> Asi 83 % územia zaberajú [[les]]y, prevažne zmiešané s prevahou listnatých drevín, najmä [[buk lesný]]. Charakteristický znak tohto pohoria je jeho subalpínsky stupeň, hlavne v Krivánskej časti, kde typické hole boli vytvorené ľudskou činnosťou počas [[Valašská kolonizácia|valašskej kolonizácie]] v 16. a 17. storočí v spolupráci s pôsobením prírodných faktorov.<ref name="Centrá biodiverzity"/> Na území Malej Fatry bolo doteraz zistených viac ako 900 druhov vyšších rastlín. Z toho je 22 druhov západokarpatských [[endemit]]ov, 14 karpatských endemitov, 15 karpatských subendemitov a 4 vlastné endemity Malej Fatry, [[alchemilka Sojákova]], [[alchemilka panenská]], [[očianka stopkatá]] a [[jarabina Margittaiho]]. Svahy vrcholov v pásme kosodreviny sú porastené kríkmi [[Čučoriedka obyčajná|čučoriedky obyčajnej]], napriek tomu, že sa nachádza v [[Národný park Malá Fatra|národnom parku]] jej častý nelegálny zber je viditeľný na ustupujúcom výskyte. Rastie tu aj 169 rastlín, ktoré sú ohrozené (67 kriticky).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
Řádek 281 ⟶ 298:
Na území rastú aj mäsožravé rastliny najčastejšie [[tučnica obyčajná]] (''Pinguicula vulgaris''), [[tučnica alpínska]] (''Pinguicula alpina'') a z rosičiek [[rosička okrúhlolistá]] (''Drosera rotundifolia'') a zriedkavo aj [[rosička anglická]] (''Drosera anglica'').
 
* Ďalšie významné rastliny: [[črievičník papučkový]] (''Cypripedium calceolus''), [[klinček lesklý]] (''Dianthus nitidus''), [[poniklec slovenský]] (''Pulsatilla slavica''), [[prilbica tuhá moravská]] (''Aconitum firmum subsp. moravicum''), [[vrchovka alpínska]] (''Tozzia carpathica''), [[zvonček hrubokoreňový]] (''Campanula serrata''), [[kozinec ľadový]] (''Astragalus frigidus''), [[plavúnik alpínsky]], (''Diphasiastrum alpinum''), [[plavúň obyčajný]] (''Lycopodium clavatum''), [[trčníček jednolistý]] (''Malaxis monophyllos''), [[sedmokvietok európsky]] (''Trientalis europaea''), [[kopytník európsky]] (''Asarum europaeum''), [[konvalinka voňavá]] (''Convallaria majalis''), [[pľúcnik najmäkší]] (''Pulmonaria mollis''), [[pľúcnik tmavý]] (''Pulmonaria obscura''), [[kostihoj hľuznatý]] (''Symphytum tuberosum''), [[marulka obyčajná]] (''Clinopodium vulgare'') a [[konopnica úhľadná]] (''Galeopsis speciosa'').<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = ŠIBÍK
| meno = Jozef