Lesné hospodárstvo: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
doplnenie textu
Bez shrnutí editace
Riadok 42:
Zmeny politického systému, ktoré sa začali po [[Februárový prevrat|Februárovom prevrate]] 1948 ovplyvnili celú spoločnosť vrátane lesného hospodárstva. Jedno z prvých opatrení novej vlády bolo zamerané na pozemkovú reformu, kedy bola prakticky znárodnená všetkým majiteľom poľnohospodárska a lesná pôda o výmere väčšej ako 50 ha. Koncom roka 1948 vyvrcholila dlhoročná snaha lesníkov, kedy bol vyhlásený [[Tatranský národný park]]. V roku 1952 bola lesnícka časť Vysokej školy poľnohospodárskej a lesníckej presunutá vo Zvolena, kde vznikla Vysoká škola lesnícka a drevárska, dnešná [[Technická univerzita vo Zvolene]]. V roku 1953 sa ukončila prvá inventarizácia lesov na Slovensku a podľa jej výsledkov výmera lesov dosahovala 1,771 mil. ha z čoho vo vlastníctve štátu bolo 1,108 mil. ha a ďalších 662 tisíc ha v odbornej štátnej správe. Na zvládnutie vypracovávania plánov pre štátne lesy bol v roku 1952 zriadení národný podnik Lesoprojekta so sídlom vo Zvolene. Hoci lesy boli takmer výlučne obhospodarované štátom, prebiehali časté reorganizácie ich riadenia. Niektoré organizačné zmeny mali negatívny vplyv na stav lesov (napr. oddelenie pestovnej a ťažbovej činnosti), ktoré spôsobilo veľké problémy v riadení lesného hospodárstva. Reorganizácie sa dotýkali aj lesníckeho výskumu, kedy v roku 1957 sa lesnícky výskumný ústav v [[Banska Štiavnica|Banskej Štiavnici]] osamostatnil od českého lesníckeho výskumu. Následne bol Výskumný ústav lesného hospodárstva presťahovaný v roku 1964 do Zvolena, kde prostredníctvom 6 výskumných staníc začal komplexne zabezpečovať riešenie vedecko výskumných úloh pre lesné hospodárstvo. V nasledujúcich rokoch lesnícky výskumný ústav prešiel viacerými zmenami a od roku 2006 sa stal súčasťou [[Národné lesnícke centrum|Národného lesníckeho centra]].
 
Po prijatí novej ústavy pokračovala centralizácia riadenia v štáte, ktorá sa nevyhla ani lesnému hospodárstvu a v roku 1960 boli lesy na Slovensku riadené Ministerstvom poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva v Prahe. Zmeny v riadení lesného hospodárstva na najvyššej úrovni boli spojené s vytvorením československej federácie, kedy 1. januára 1969 vzniklo Ministerstvo lesného a vodného hospodárstva Slovenskej socialistickej republiky. V tomto období sa v lesnom hospodárstve začal prejavovať nedostatok kvalifikovanej robotníckej pracovnej sily. Preto v roku 1978 vznikol [[Ústav pre výchovu a vzdelávanie pracovníkov lesného a vodného hospodárstva SSR]], ktorého hlavnou úlohou bolo metodické riadenie lesníckych odborných učilíšť. Koncom sedemdesiatich rokov minulého storočia sa ukončila transformácia užívania a obhospodarovania lesov, kedy 99,15 % z celkovej výmery lesov boli v užívaní štátu resp. družstiev a len 0,04 % (809 ha) ostalo v užívaní súkromných osôb. Celková výmera lesov bola 1 906 366 ha. V roku 1983 sa inštitucionálne posilnil základný výskum súvisiaci s ekológiou lesa, kedy vo Zvolene vznikol Ústav ekológie lesa.
V tomto období sa v lesnom hospodárstve začal prejavovať nedostatok kvalifikovanej robotníckej pracovnej sily. Preto v roku 1978 vznikol [[Ústav pre výchovu a vzdelávanie pracovníkov lesného a vodného hospodárstva SSR]], ktorého hlavnou úlohou bolo metodické riadenie lesníckych odborných učilíšť.
Koncom sedemdesiatich rokov minulého storočia sa ukončila transformácia užívania a obhospodarovania lesov, kedy 99,15 % z celkovej výmery lesov boli v užívaní štátu resp. družstiev a len 0,04 % (809 ha) ostalo v užívaní súkromných osôb. Celková výmera lesov bola 1 906 366 ha. V roku 1983 sa inštitucionálne posilnil základný výskum súvisiaci s ekológiou lesa, kedy vo Zvolene vznikol Ústav ekológie lesa.
 
====1989 – 2000====
V novembri 1989 sa uskutočnila [[Nežná revolúcia]], ktorá odštartovala významné politické a spoločenské zmeny v Československu a na Slovensku. Tieto zmeny sa už začali čiastočne premietať aj do Akčného plánu lesného hospodárstva, ktoré vydalo začiatkom roku [[1990]] Ministerstvo lesného a vodného hospodárstva a drevospracujúceho priemyslu na Slovensku. Tento akčný plán zdôraznil nutnosť zavádzania jemnejších spôsobov obhospodarovania lesa, ochranu genetických zdrojov lesných drevín a zvýšenú pozornosť venovala aj otázkam ekonomiky lesného hospodárstva, kde zdôrazňuje potrebu oceňovanie [[Ekosystémové služby|ekosystémových služieb lesa]]. Začiatkom deväťdesiatych rokov minulého storočia začína reštitúcia lesov, ktoré sa vracajú pôvodným majiteľov. V roku 2000 je vlastnícka štruktúra lesov nasledovná :<ref>Správe o stave lesného hospodárstva v Slovenskej republike 2000: Zelená správa. s. 41. Ministerstvo pôdohospodárstva SR. Bratislava</ref>
:
• štátne lesy: 42,7%
• spoločenstvenné: 24,8%
• súkromné: 14,9
• obecné: 9,6%
• cirkevné: 3,3%
• poľnohospodárske družstvá: 0,2%
• neznáme: 4,5 % Lesy vo vlastníctve štátu a lesy neznámych vlastníkov sú obhospodarované nasledovnými lesníckymi subjektmi: Lesy SR š.p. Banská· Bystrica, štátne lesy TANAP, Lesopoľnohospodársky majetok, š.p. Ulič, Vojenské lesy a majetky Pliešovce, školské lesy - TU Zvolen a stredné lesnícke školy. V tomto období vznikajú rôzne združenia vlastníkov lesa a samosprávne lesnícke organizácie: Únia regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska, Združenie vlastníkov súkromných, spoločenstvených a obecných lesov Pohronskonovohradského regiónu, Združenie obecných lesov Slovenska, Únia diecéznych lesov Slovenska, Slovenská lesnícka komora, Združenie zamestnávateľov lesného hospodárstva SR. V tomto období podiel lesné hospodárstva na celkovom HDP Slovenka dosahuje úroveň 0,56%.
 
*štátne lesy: 42,7%
*spoločenstvenné: 24,8%
*súkromné: 14,9
*obecné: 9,6%
*cirkevné: 3,3%
*poľnohospodárske družstvá: 0,2%
*neznáme: 4,5 %
 
• neznáme: 4,5 % Lesy vo vlastníctve štátu a lesy neznámych vlastníkov sú obhospodarované nasledovnými lesníckymi subjektmi: Lesy SR š.p. Banská· Bystrica, štátne lesy TANAP, Lesopoľnohospodársky majetok, š.p. Ulič, Vojenské lesy a majetky Pliešovce, školské lesy - TU Zvolen a stredné lesnícke školy. V tomto období vznikajú rôzne združenia vlastníkov lesa a samosprávne lesnícke organizácie: Únia regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska, Združenie vlastníkov súkromných, spoločenstvených a obecných lesov Pohronskonovohradského regiónu, Združenie obecných lesov Slovenska, Únia diecéznych lesov Slovenska, Slovenská lesnícka komora, Združenie zamestnávateľov lesného hospodárstva SR. V tomto období podiel lesné hospodárstva na celkovom HDP Slovenka dosahuje úroveň 0,56%.
 
== Referencie ==