Wikipédia

Čachtice: Rozdiel medzi revíziami

Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
PosoniumAster (diskusia | príspevky)
3 564 editací
Pamiatky
Riadok 1:
{{pozri|zrúcaninách hradu|Čachtický hrad}}
{{Bez zdroja}}
{{Infobox Slovenská obec
| Typ = obec
Řádek 6 ⟶ 5:
| Iné názvy =
| Obrázok = Slovakia_Cachtice_Kostol_1.JPG
| Popis obrázku = Kostol sv. Ladislava
| Znak = Cachtice erb.jpg
| Vlajka = Cachtice_vlajka.gif
Řádek 36 ⟶ 35:
| Poznámky =
}}
 
[[Súbor:Slovakia Cachtice1.JPG|náhľad|Čachtice]]
[[Súbor:Slovakia Cachtice2.JPG|náhľad|Čachtice]]
'''Čachtice''' sú [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Nové Mesto nad Váhom (okres)|Nové Mesto nad Váhom]].
 
== PolohaPolohopis ==
Čachtice sa nachádzajú na styku [[Malé Karpaty|Malých Karpát]] a [[Podunajská nížina|Podunajskej nížiny]] asi {{km|7|m}} južne od [[Nové Mesto nad Váhom|Nového Mesta nad Váhom]] v nadmorskej výške 203 metrov. Za obcou smerom na [[Višňové (okres Nové Mesto nad Váhom)|Višňové]] vedie malebná cesta dolinou nad potokom [[Jablonka (potok)|Jablonka]]. Súbežne s cestou vedie jednokoľajná železnica. V katastrálnom území obce sa nachádza časť NPR [[Čachtický hradný vrch]].
 
== Dejiny ==
Osídlenie Čachtíc v [[pravek]]u dokazuje množstvo archeologických nálezov od [[neolit]]u až po slovanské sídlisko z [[8. storočie|8.]] až [[9. storočia]]. Písomné pramene ju uvádzajú v roku [[1263]] akovo forme "Chekche", [[1276]]  –  "Chechte", [[1299]]  –  "Chechte", [[1505]]  –  "Csejthe".
 
Pôvodne patrila Nitrianskemu hradu, neskôr panstvu [[Čachtický hrad|Čachtického hradu]] postaveného v prvej polovici [[13. storočia]]. V roku [[1392]] dostali výsadu zemepanského mestečka s [[erb]]om [[Ladislav I. (Uhorsko)|svätého Ladislava]]. [[Osmanská ríša|Turci]] ich spustošili v roku [[1599]]. Obyvatelia sa pôvodne zaoberali [[poľnohospodárska výroba|roľníctvom]], [[vinohradníctvo]]m a [[remeslo|remeslami]], ktoré rozvinuli najmä [[habáni|habánski]] usadlíci zo [[17. storočia]]. Roku [[1847]] sa tu uskutočnilo výročné zhromaždenie [[Tatrín]]a, ktorého členovia sa dohodli na spisovnej [[slovenčina|slovenčine]] podľa [[Ľudovít Štúr|Štúrovej]] koncepcie.
Pôvodne patrila Nitrianskemu hradu, neskôr panstvu [[Čachtický hrad|Čachtického hradu]] postaveného v prvej polovici
[[13. storočia]]. V roku [[1392]] dostali výsadu zemepanského mestečka s [[erb]]om [[Ladislav I. (Uhorsko)|svätého Ladislava]]. [[Osmanská ríša|Turci]] ich spustošili v roku [[1599]]. Obyvatelia sa pôvodne zaoberali [[poľnohospodárska výroba|roľníctvom]], [[vinohradníctvo]]m a [[remeslo|remeslami]], ktoré rozvinuli najmä [[habáni|habánski]] usadlíci zo [[17. storočia]]. Roku [[1847]] sa tu uskutočnilo výročné zhromaždenie [[Tatrín]]a, ktorého členovia sa dohodli na spisovnej [[slovenčina|slovenčine]] podľa [[Ľudovít Štúr|Štúrovej]] koncepcie.
 
== Kultúra a zaujímavosti ==
== Opis ==
=== Pamiatky ===
Obec má približne 4 000 obyvateľov. Hlavnou atrakciou je množstvo pamiatok ako aj dva kilometre vzdialené [[ruina|zrúcaniny]]. Za obcou smerom na [[Višňové (okres Nové Mesto nad Váhom)|Višňové]] vedie malebná cesta dolinou nad potokom [[Jablonka (potok)|Jablonka]]. Súbežne s cestou vedie jednokoľajná železnica. V katastrálnom území obce sa nachádza časť NPR [[Čachtický hradný vrch]].
==== Sakrálne pamiatky ====
* [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol [[Svätý Ladislav|sv. Ladislava]], jednoloďová [[gotika|gotická]] stavba s polygonálnym ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a predstavanou vežou, z obdobia rokov [[1373]]-[[1390]]. Donátorom honosnej gotickej stavby bol [[Stibor zo Stiboríc]], ktorému patrilo miestne panstvo. V rokoch [[1550]]-[[1660]] kostol slúžil [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|evanjelikom]]. V roku [[1614]] tu bola pochovaná [[Alžbeta Bátoriová]], jej hrob v [[krypta|kryptách]] pod kostolom však nebol doposiaľ lokalizovaný. [[Barok]]ovou úpravou prešiel v rokoch [[1680]]-[[1687]], keď bola pristavaná veža a kostol bol prefasádovaný. Ďalšou úpravou prešiel v roku [[1740]], keď bola postavená nová veža, na mieste pôvodnej s narušenou statikou. V roku [[1852]] bola veža nadstavaná. Z pôvodnej [[stredovek]]ej stavby sa dochovalo presbytérium a zamurované východné okno s ostením a zvyškami kružby.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Čachtice
| url = http://apsida.sk/c/1294/cachtice
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = Apsida.sk
| miesto =
| jazyk =
}}</ref> Kostol je zaklenutý troma poľami pruskej [[klenba|klenby]], presbytérium je zaklenuté dvoma poľami krížovej klenby s [[luneta]]mi. V interiéri sa nachádza neskorobarokový [[oltár]] z roku [[1787]], stĺpová architektúra s [[volúta|volútovým]] štítom, centrálnym obrazom patróna kostola a bočnými sochami [[Peter (apoštol)|sv. Petra]] a [[Pavol z Tarsu|Pavla]]. [[Kazateľnica]] a [[krstiteľnica]] sú z rovnakého obdobia, nesú už znaky [[klasicizmus|klasicizmu]]. Na [[arkáda (architektúra)|arkádovej]] [[empora|empore]] je neskorobarokový [[organ]] s rokajovou organovou skriňou z roku [[1753]]. Súčasťou interiéru je aj mramorový [[renesancia|renesančný]] [[epitaf]] Krištofa Orsága z roku [[1567]]. Bočné vchodové dvere sú ranobarokové z roku [[1661]]. V exteriéri kostola je umiestnený barokový epitaf Forgáčovcov z roku [[1745]]. Fasády kostola sú členené opornými piliermi a polkruhovo ukončenými oknami s osteniami s klenákmi. Veža je členená kordónovými rímsami a [[pilaster|pilastrami]], ukončená je barokovou helmicou. Kostol stojí v opevnenom areáli obkolesenom ešte stredovekým múrom s neskorogotickým sedlovým [[portál]]om z roku [[1496]]. Do pevnosti vedú tri vchody: Hrubé schody sú na kamenných verajách datované – Rax Mathes - [[1496]], Medzihorská brána bola renovovaná [[1594]]. Do areálu kostola vedie kamenný oblúkový most s farskými schodmi a portálom z roku [[1697]].
<gallery>
Súbor:Čachtice Kostol1.jpg|Kostol sv. Ladislava
Súbor:Slovakia Cachtice1.JPG
Súbor:Čachtice Kostol2.jpg
Súbor:Nieopodal cachtickiego koscioła pieszy wiadukcik nad szosą - panoramio.jpg
</gallery>
 
* Kaplnka [[Anton Padovský|sv. Antona Paduánskeho]], jednoloďová [[gotika|gotická]] stavba s polygonálnym ukončením presbytéria, bez veže, zo začiatku [[14. storočia]]. Nachádza sa v opevnenom areáli kostola. V období [[reformácia|reformácie]] slúžila ako katolícky kostol. V roku [[1729]] prešla obnovou. Presbytérium je zaklenuté rebrovou krížovou klenbou vyrastajúcou z konzol s maskami, ktorá sa zbieha v svorníku s erbom. Loď je zaklenutá krížovou klenbou s bohatou štukovou výzdobou v duchu neskorej renesancie z prvej polovice [[17. storočia]]. Na západne strane kaplnky je drevený organový [[chór]] s maľovaným parapetom s obrazmi [[Mária (matka Ježiša)|Panny Márie]], [[Štefan I. (Uhorsko)|sv. Štefana]] a sv. Ladislava z druhej polovice 17. storočia, prevezený sem z hradnej kaplnky. Gotický portál do zaniknutej sakristie je prezentovaný v presbytériu. V hrobe pod kaplnkou je 34 rakiev [[kňaz]]ov a ďalších osobností mestečka.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
== Pamiatky ==
| priezvisko =
=== Gotická kaplnka ===
| meno =
Pozornosť návštevníkov upúta na briežku stojaca kamenná pevnosť s kaplnkou a kostolom. Najstaršia stavba je [[gotika|gotická]] [[kaplnka]] svätého [[Anton Padovský|Antona Paduánskeho]] z roku [[1330]]. Vidno však na nej viaceré prvky zhodné so stavbami z [[Veľká Morava|veľkomoravského]] obdobia. Má malé [[presbytérium]] so šiestimi rebrami, ktoré sa na strope zbiehajú do svorníka s trojuholníkovým erbom. Rebrá sú položené na ihlanovitých konzolách. V stene sú dva oblôčiky. Loď je obdĺžna, na východnej stene má dva väčšie obloky. Povalu tvorí valená [[klenba]] so [[Štuka|štukovou]] výzdobou na troch pároch pilierov. Nad vchodom je [[drevo|drevený]] [[chór]] s maľovanými obrazmi Panny Márie, sv. Štefana a sv. Ladislava, prevezený sem z hradnej kaplnky. V hrobe pod kaplnkou je 34 rakiev [[kňaz]]ov a ďalších osobností mestečka. Zvonku nad vchodom je gotický štvorlístkový oblôčik a na štíte kamenný kríž.
| odkaz na autora =
| titul = Čachtice - Kaplnka sv. Antona Paduánskeho
| url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/cachtice-kaplnka-sv-antona-paduanskeho
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = Pamiatky na Slovensku
| miesto =
| jazyk =
}}</ref> Fasády kaplnky sú hladké, členené gotickými oknami s lomeným oblúkom a kružbou. Nad [[portál]]om je umiestnená gotická štvorlístková rozeta a na štíte kamenný kríž. Na fasáde kaplnky je umiestnený epitaf z roku [[1753]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Čachtice - kaplnka
| url = http://apsida.sk/c/1272/cachtice-kaplnka
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = Apsida.sk
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>
 
* Zvonica, baroková stavba na pôdoryse trojuholníka z druhej polovice [[18. storočia]]. Stavbu tvorí otvorená polkruhová arkáda s centrálne umiestneným novodobým krížom. Fasády zvonice sú členené lizénami, nadstavba má rezonančné otvory v tvare trojlístka. Pod znonicou sa nachádzajú podzemné priestory slúžiace od stredoveku ako miesto úkrytu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
=== Čachtický kostol ===
| priezvisko =
Vedľa stojaci pôvodne [[Gotika|gotický]] [[Rímskokatolícka cirkev|rímskokatolícky]] [[kostol]] dal postaviť vojvoda Ctibor I. v roku [[1390]]. Mal jednu kostolnú loď s veľkými oknami a na streche malú sedlovú vežičku s prilbicou. V roku [[1680]] ho prestavali, rozšírili a [[Barok|zbarokizovali]]. V súčasnosti má 10 veľkých okien. Vybavenie tvorilo sedem [[oltár]]ov a kazateľňa. Na [[arkáda (architektúra)|arkádovom]] chóre je neskorobarokový [[organ]]. Hodnotné sú barokové dvere na bočnom vchode z roku [[1661]]. Pod kostolom sú tri hrobky. Na vonkajšej severnej stene odkryli v roku [[1940]] pôvodné gotické okno. Kostol je zasvätený sv. Ladislavovi. V roku [[1681]] postavili vežu kostola, ale pre chybné základy ju v roku [[1740]] zbúrali a postavili novú. Baroková stavba má štyri podlažia. V roku [[1756]] v nej bolo šesť [[zvon]]ov. Na vojnové ciele armáda v roku [[1916]] zobrala štyri, a v súčasnosti je vo veži päť zvonov. Pod vežou je hrobka s viac ako 50 rakvami významnejších mešťanov. Oba cirkevné objekty stoja v kamennej pevnosti so strieľňami, ktorá dobre poslúžila na obranu proti menším skupinám útočníkov. Do pevnosti vedú tri vchody: Hrubé schody sú na kamenných verajách datované – Rax Mathes – [[1496]], Medzihorská brána bola renovovaná [[1594]]. Pozoruhodný je kamenný oblúkový most s farskými schodmi a portálom z roku [[1697]].
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Čachtice - zvonica
| url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/cachtice-zvonica
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = Pamiatky na Slovensku
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>
 
* Súsošie [[kalvária|Kalvárie]], barokové súsošie z druhej polovice 18. storočia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
=== Hrad ===
| priezvisko =
[[Súbor:Čachtický hrad a Višňové.jpg|náhľad|Čachtický hrad a Višňové]]
| meno =
{{Hlavný článok|Čachtický hrad}}
| odkaz na autora =
Staviteľom hradu bol Kazimír z rodu Huntpoznanovcov, Bíňskej vetvy. Výstavba najstaršieho jadra sa uskutočnila medzi rokmi [[1263]] – [[1276]]. Hrad je prvýkrát spomínaný v roku [[1276]], keď ho Kazimírovi synovia Peter a Pongrác ubránili pred nájazdom českého kráľa [[Přemysl Otakar II.|Přemysla Otakara II.]] V období vlastníctva Michalom Orságom de Guth bola na hrade dobudovaná trojpodlažná [[kaplnka]], z ktorej drevený chór je umiestnený v gotickej kaplnke svätého Antona. Posledné prístavby uskutočnili Orgszágovci. Po roku [[1604]] zdedila, po smrti manžela, hradné panstvo [[Alžbeta Báthoryová]], na príkaz [[palatín]]a [[Juraj VII. Turzo|Turza]] v roku [[1610]] uväznená. V izolácii žila na hrade do [[21. augusta]] [[1614]]. V roku [[1708]] hrad pri dobývaní [[požiar|vyhorel]] a odvtedy ho nik neopravoval. Hrad vyhorel ešte raz v roku 1[[799]], ale v tom čase ho už nik neobýval. Súčasťou hradu bolo aj [[väzenie]], z ktorého nebolo úniku.
| titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok
| url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=23073
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky
| miesto =
| jazyk =
}} </ref> Kompozícii dominuje ukrižovaný [[Ježiš Kristus|Ježiš]], pod ním plačúca [[Mária Magdaléna]]. Po stranách sú umiestnené sochy [[Mária (matka Ježiša)|Panny Márie]] a [[Ján Evanjelista|sv. Jána Evanelistu]]. Sochy spočívajú na barokových volútových podstavcoch.
 
* Mariánsky stĺp, barokové súsošie z rokov [[1739]]-[[1742]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
=== Renesančný kaštieľ ===
| priezvisko =
Západne od kostolnej pevnosti dal postaviť v roku [[1668]] [[chorvátsko|chorvátsky]] [[bán]] Mikuláš Draškovič [[renesancia|renesančný]] [[kaštieľ]]. Je to jednoposchodová bloková budova s výrazným stredným [[rizalit]]om. Na začiatku
| meno =
[[18. storočia]] budovu získali Forgáčovci (Forgách). Pristavili k nej dve krídla, jedno na juhozápade a druhé na severovýchode. V západnej časti pôvodnej budovy zriadil v roku [[1708]] [[biskup]] Pavol Forgáč kaplnku, ktorú vysvätil
| odkaz na autora =
[[22. októbra]] [[1708]] Mikuláš Lipai (Lippay), novomestský prepošt „sub titulo Patronae Hungariae“. Poslednými majiteľmi bola rodina Čenkayová, ktorá kaštieľ kúpila v roku [[1851]] od Mikuláša Forgáča (Forgách). Budovu prenajímali nemajetným občanom a postupne sa dostala do dezolátneho stavu. V roku [[1945]] – [[1958]] bola budova z prostriedkov štátu opravená. Dve krídla postavené Forgáčovcami boli odstránené, oltárny kameň, ktorý bol pohodený v bývalej kaplnke, je osadený v stene pod bránou vľavo. Po roku [[1989]] sa budova dostala do vlastníctva Trenčianskeho múzea. Od roku [[1960]] je v časti budovy na poschodí umiestnené múzeum histórie Čachtíc a [[Tatrín]]a.
| titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok
| url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=23073
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky
| miesto =
| jazyk =
}} </ref> Stĺp bol vztýčený z vďačnosti obyvateľov po ukončení obdobia živelných pohrôm a četných požiarov. V roku [[1741]] za [[farár]]a Jozefa Mackoviča bol zložený sľub putovať každoročne do [[Šaštín]]a a prosiť tam [[Panna Mária|Bohorodičku]] za odvrátenie požiarov. Aby zvýraznili svoje rozhodnutie, v roku [[1742]] dali občania postaviť mariánsky stĺp. Na čelnej strane je text (chronostikon), v preklade: „Ku cti hviezdami zdobenej Panny a Matky venujú veriaci za deväť rokov tridsať raz požiarom postihnutí“.
 
* Socha [[Florián z Lorchu|sv. Floriána]], barokovo-klasicistická socha na volútovom podstavci z druhej polovice 18. storočia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
=== Kaštieľ Orságovcov ===
| priezvisko =
Kaštieľ stál zhruba na mieste, kde je dnes [[kúria]] [[Drugetovci|Drugetovcov]]. Z kaštieľa zostal len kus múra, ktorý svedčí o tom, že budova bola poschodová, pretože na vrchu múra sa zachovali kamenné konzoly. Jeden z majiteľov – Ladislav Ország – bol veľký milovník vinohradníctva. O jeho vzťahu k vínu svedčil i pnúci vinič vytesaný do kamenných rámov okien a dvier kaštieľa. Jeden takýto kameň je zamurovaný na moste vedúcom do kostolnej pevnosti (vpravo nad schodmi). O kaštieli s tiež hovorilo ako o súdnom paláci. Tu sa rozhodovalo nad životom a smrťou obžalovaných. Opis budovy sa nezachoval.
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Čachtice - socha sv. Floriána
| url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/cachtice-socha-sv-floriana
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = Pamiatky na Slovensku
| miesto =
| jazyk =
}}</ref> Donátorom sochy bol zemepán Pavel Forgáč. Na podstavci má dva rodinné erby.
 
* Socha Panny Márie v [[lurdy|lurdskej]] jaskyni, donátorom sochy bol [[barón]] František Horecký, čachtický kňaz, na pamiatku záchrany svojho života, keď sa pri ceste kočom na riečkou [[Dudváh]] prelomil pod ním drevený most a kňaz s povozom padol do vody. Rýchla pomoc občanov ho zachránila. Z vďaky dal v [[Paríž]]i vyhotoviť túto sochu a ešte sa s ňou dotknúť sochy Panny Márie v [[Lurdy|Lurdách]]. Po vsadení na dnešné miesto barón Horecký, vtedy už bratislavský prepošt, sochu dňa [[9. septembra]] [[1894]] posvätil.
=== Kaštieľ Nádašdyovcov ===
<gallery>
Kaštieľ nazývaný cisársky, mal po uskutočnenej prístavbe jedného krídla [[pôdorys]] v tvare U. Jeho obraz sa nezachoval. Zachoval sa však opis hradného kapitána Pavla Kardoša z roku [[1645]]. Kaštieľ mal 46 miestností – dve veľké sály, z ktorých tá v novom objekte mala až 13 okien. Boli tu panské obývacie izby, spálne, klenotnica, dve jedálne, [[kuchyňa]], pekáreň, miestnosti pre čeľaď a sklady. V kaštieli bolo päť pivníc a pod záhradou ešte rozsiahle labyrinty. Okolo kaštieľa bola ovocná a kvetinová [[záhrada]] a za ňou [[vinohrad]]. V tomto kaštieli bývala Alžbeta Báthoryová (Bathory) so svojím manželom [[František Nádašdy|Františkom Nádašdym]], keď sa práve zdržiavala v Čachticiach. V roku [[1662]] kaštieľ vyhorel, ale ešte ho opravili. Po smrti Františka Nádašdyho II. ([[1671]]), odsúdeného na smrť pre účasť na protihabsburskom sprisahaní, jeho majetok zhabal štát. Časť prenajal Révaiovcom (Révay) a Draškovičovcom. Neskôr ([[1695]]) kráľovská komora predala majetok Krištofovi Erdődymu (Erdődy). Posledným majiteľom neobývaného kaštieľa bol statkár Springer. Zachovala sa kamenná pivnica, ktorá slúži Poľnohospodárskemu družstvu Čachtice na uskladnenie vína. Zo severnej strany nad cestou na Višňové sú pozostatky múra a [[bašta|bašty]], ktorý tvoril ohradu.
Súbor:Zvonica Cachtice.JPG|Baroková zvonica
Súbor:Čachtice Zvonica.jpg
Súbor:Čachtice súsošie.jpg|Súsošie kalvárie
Súbor:W Cachticach - panoramio.jpg
Súbor:Socha sv. Florian.jpg|Socha sv. Floriána
</gallery>
 
==== KúriaOstatné Drugetovcovpamiatky ====
* [[Čachtický hrad]], zrúcanina stredovekého ostrožného hradu založeného asi v 60. rokoch [[13. storočia]] strážiaceho západné pomedzie Uhorska. Vybudoval ho Kazimír z roku [[Hunt-Poznanovci|Hunt-Poznanovcov]]. Poškodený bol [[Přemysl Otakar II.|Přemyslom Otakarom II.]] v roku [[1273]]. Mezi prvých majiteľov patrili bratia Peter a Pankrác z rodu Hunt-Poznanovcov, ktorí hrad ubránili pred Přemyslom Otakarom. Začiatkom 14. storočia patril do domínia [[Matúš Čák Trenčiansky|Matúša Čáka]]. Od roku [[1392]] patril Stiborovi zo Stiboríc. V období vlastníctva Michalom Orságom de Guth bola na hrade dobudovaná trojpodlažná [[kaplnka]], z ktorej pochádzajúci chór je umiestnený v kaplnke sv. Antona. Posledné prístavby uskutočnili Orgságovci. Od roku [[1569]] patril rad Nádasdyovcom. Po roku [[1604]] zdedila, po smrti manžela, hradné panstvo Alžbeta Bátoriová, na príkaz [[palatín]]a [[Juraj VII. Turzo|Turza]] v roku [[1610]] tu bola uväznená a dožila na hrade do smrti [[21. augusta]] [[1614]]. Po dobytí vojskami [[František Rákoci|Františka II. Rákociho]] a následnom požiari v roku [[1708]] už nebol obnovený.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
Kúria je renesančná prízemná budova postavená začiatkom [[17. storočia]] ako menšie vidiecke sídlo šľachty. Postavil ju [[gróf]] Juraj Druget z [[Humenné]]ho, manžel Kataríny Nádašdyovej (Nadasdy). Neskôr sa dostala do vlastníctva Andrášiovcov (Andrásy) a Jesenskovcov. Má tvar písmena U, nad vchodom je oblúkovitý [[portál (architektúra)|portál]] s erbom Drugetovcov uprostred.
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Čachtice
| url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/cachtice
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = Pamiatky na Slovensku
| miesto =
| jazyk =
}}</ref> Hrad vyhorel ešte raz v roku [[1799]], keď už neobývaný slúžil ako väzenie.
<gallery>
Súbor:Csejtecivertanlegi2.jpg|Čachtický hrad
Súbor:Csejtecivertanlegi1.jpg
Súbor:Csejtecivertanlegi3.jpg
Súbor:Csejtecivertanlegi4.jpg
Súbor:Main tower at Cachtice Castle, Slovakia.JPG
</gallery>
 
* Draškovičovský kaštieľ, dvojpodlažná dvojtraktová neskororenesančná stavba na pôdoryse písmena L z roku [[1668]]. Kaštieľ vybudoval [[chorvátsko|chorvátsky]] [[bán]] Mikuláš Draškovič. Koncom 17. storočia bol rozšírený, keď vzniklo vedľajšie krídlo. Od začiatku 18. storočia patril Forgáčovcom. V roku [[1708]] tu biskup František Forgáč zriadil kaplnku. Barokovými úpravami prešiel v rokoch [[1710]]-[[1717]]. V roku [[1851]] odkúpila od Forgáčovcov kaštieľ rodina Čenkayovcov. Budovu prenajímali nemajetným občanom a postupne sa dostala do dezolátneho stavu. Obnovou prešiel v rokoch [[1954]]-[[1958]] a [[1968]]-[[1970]]. Po roku [[1989]] sa budova dostala do vlastníctva Trenčianskeho múzea. V hlavnej sále kaštieľa sa dochovali fragmenty renesančného krbu z konca [[16. storočia]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
=== Rímskokatolícka fara ===
| priezvisko =
Fara stojí v blízkosti [[kostol]]a na starobylých základoch. Pôvodne bola prízemná. Za účinkovania Jozefa Urbanovského II. pred rokom [[1847]] ju zvýšili o jedno poschodie. V týchto rokoch dal vo dvore postaviť kaplnku a hospodárske budovy. Fara je [[Národná kultúrna pamiatka Slovenskej republiky|národnou kultúrnou pamiatkou]]. Uskutočnilo sa tu dňa [[10. augusta]] [[1847]] pamätné štvrté zasadnutie Tatrína. Na podnet Miestnej organizácie [[Matica slovenská|Matice slovenskej]] v Novom Meste nad Váhom v spolupráci s okresnými orgánmi s obcou Čachtice odhalili [[6. augusta]] [[1933]] na budove pamätnú tabuľu pripomínajúcu túto významnú udalosť. Jej autorom je M. Kraus z Nového Mesta nad Váhom. Z príležitosti 150. osláv Tatrína bola pod farou na námestí umiestnená nová pamätná tabuľa.
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Čachtice - Draškovičov kaštieľ
| url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/cachtice-draskovicov-kastiel
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = Pamiatky na Slovensku
| miesto =
| jazyk =
}}</ref> Fasády kaštieľa sú členené oknami s jednoduchými osteniami. Priečeliu dominujje stredný [[rizalit]]. Od roku [[1960]] je v časti budovy na poschodí umiestnené múzeum histórie Čachtíc a [[Tatrín]]a.
 
* Drugetovská kúria, tzv. Konzulovec, jednopodlažná pôvodne renesančná stavba na pôdoryse písmena U z prvej polovice 17. storočia. Vybudoval ju Juraj III. Druget, manžel dcéry Alžbety Bátoriovej. Úpravami prešla v druhej polovici 18. storočia a v 19. storočí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
=== Barokový Mariánsky stĺp ===
| priezvisko =
Stĺp na námestí z roku [[1742]]. V prvej polovici 18. storočia obyvatelia Čachtíc veľmi trpeli nájazdmi rôznych vojsk a tlúp bývalých vojakov, [[epidémia]]mi a živelnými pohromami, ktoré predstavovali v čase [[drevo|drevených]] a [[hlina|hlinených]] domčekov so [[slama|slamenými]] a [[šindeľ|šindľovými]] [[strecha]]mi dva hrozné živly – [[voda]] a [[oheň]]. V súvislosti s [[Stĺp Panny Márie a Najsvätejšej Trojice|mariánskym stĺpom]] to boli [[požiar]]e. V priebehu deviatich rokov bolo 30 ničivých požiarov. Tak [[15. apríla]] [[1723]] pri veľkom požiari horela aj strecha kostola. Bolo zrejmé, že požiare okolo roku [[1738]] niekto zakladal úmyselne. Ľud bol prestrašený, modlil sa za ukončenie pohrôm a v roku [[1741]] za [[farár]]a Jozefa Mackoviča zložil slávnostný sľub – putovať každoročne do [[Šaštín]]a a prosiť tam [[Panna Mária|Bohorodičku]] za odvrátenie častých požiarov. Aby zvýraznili svoje rozhodnutie, v roku [[1742]] dali občania postaviť mariánsky stĺp. Na čelnej strane je text (chronostikon). V preklade: „Ku cit hviezdami zdobenej Panny a Matky venujú veriaci za deväť rokov tridsať raz požiarom postihnutí“. Mariánsky stĺp je vzácna baroková pamiatka.
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok
| url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=4420
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky
| miesto =
| jazyk =
}} </ref> Neskôr patrila [[Jesenskí|Jesenským]]. Vstup do kúrie je riešený ako oblúkový portál s ostením, nad ktorým je erb Drugetovcov.
<gallery>
Súbor:Čachtice Draškovičov kaštiel.jpg|Draškovičovský kaštieľ
Súbor:Čachtice kúria.jpg|Drugetovská kúria
Súbor:Čachtice - kúria.jpg
</gallery>
 
* Rímskokatolícka fara, dvojpodlažná dvojtraktová klasicistická stavba na pôdoryse písmena T z prvej polovice 19. storočia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
=== Baroková golgota ===
| priezvisko =
Golgota z roku [[1620]] je umelecké dielo talianskych majstrov. Dala ju postaviť Judita Révaiová, nevesta Alžbety Báthoryovej, ako prosbu o odpustenie [[hriech]]ov, ktorých sa jej [[svokra]] dopustila trýznením nevinných dievčat.
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok
| url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=4241
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky
| miesto =
| jazyk =
}} </ref> Za účinkovania Jozefa Urbanovského pred rokom [[1847]] bola nadstavená o jedno poschodie. V týchto rokoch dal vo dvore postaviť kaplnku a hospodárske budovy. Uskutočnilo sa tu dňa [[10. augusta]] [[1847]] pamätné štvrté zasadnutie Tatrína. Na podnet Miestnej organizácie [[Matica slovenská|Matice slovenskej]] v Novom Meste nad Váhom v spolupráci s okresnými orgánmi s obcou Čachtice odhalili [[6. augusta]] [[1933]] na budove pamätnú tabuľu pripomínajúcu túto významnú udalosť. Jej autorom je M. Kraus z Nového Mesta nad Váhom. Z príležitosti 150. osláv Tatrína bola pod farou na námestí umiestnená nová pamätná tabuľa.
 
* Pomník vojakov padlých v [[prvá svetová vojna|prvej]] a [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]], ktorého autorom je akademický sochár Pavel Bán a vyhotovila ho firma Komenský z [[Bratislava|Bratislavy]].
=== Baroková socha Sv. Floriána ===
Sochu dal postaviť zemepán Pavel Forgáč. Na podstavci má dva rodinné erby. Socha bola nedávno zreštaurovaná a vrátená na pôvodné miesto. Sv. Florián patrón hasičov mal obec ochraňovať od požiarov.
 
* Zaniknutý kaštieľ Orságovcov, objekt stál zhruba na mieste, kde je dnes kúria Drugetovcov. Z kaštieľa sa zacoval iba úsek základového muriva. Na vrchu fragmentu múra sa zachovali kamenné konzoly. Jeden z majiteľov, Ladislav Orság, ako milovník vinohradníctva nechal dekorovať ostenia kaštieľa motívmi vína. Jedno toto ostenie je zamurované na moste vedúcom do kostola.
=== Pamiatky na Urbanovského ulici ===
Na Urbanovského ulici sú pri moste vedľa seba tri pamiatky
 
* Zaniknutý kaštieľ Nádašdyovcov, tzv. Cisársky, išlo o stavbu na pôdoryse písmena U. V tomto kaštieli bývala Alžbeta Báthoryová so svojím manželom [[František Nádašdy|Františkom Nádašdym]], keď sa zdržiavala v Čachticiach. V roku [[1662]] kaštieľ vyhorel, no bol obnovený. Po smrti Františka Nádašdyho II. ([[1671]]), odsúdeného na smrť pre účasť na protihabsburskom sprisahaní, jeho majetok zabavil štát. Časť prenajal Révaiovcom a Draškovičovcom. Neskôr v roku [[1695]] kráľovská komora predala majetok Krištofovi Erdődymu. Posledným majiteľom neobývaného kaštieľa bol statkár Springer. Zachovala sa kamenná pivnica, ktorá slúži Poľnohospodárskemu družstvu Čachtice na uskladnenie vína. Zo severnej strany nad cestou na Višňové sú pozostatky múra a obrannej [[bašta|bašty]] kaštieľa.
- kaplnka so sochou svätého [[Ján Nepomucký|Jána Nepomuckého]], postavená v roku [[1801]]
 
== Osobnosti obce ==
- [[pomník]] vojakov padlých v [[prvá svetová vojna|prvej]] a [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]], ktorého autorom je akademický sochár Pavel Bán a vyhotovila ho firma Komenský z [[Bratislava|Bratislavy]].
=== Rodáci ===
* [[Jozef Balala]] (* [[1915]] - † [[1980]]), [[pedagóg]] a [[matematik]]
 
=== Pôsobili tu ===
- [[socha]] panny Márie Lurdskej v jaskyni. Dal ju postaviť [[barón]] František Horecký, čachtický kňaz, na pamiatku záchrany svojho života, keď sa pri ceste kočom na riečkou [[Dudváh]] prelomil pod ním drevený most a kňaz s povozom padol do vody. Rýchla pomoc občanov ho zachránila. Z vďaky dal v [[Paríž]]i vyhotoviť túto sochu a ešte sa s ňou dotknúť sochy Panny Márie v [[Lurdy|Lurdách]]. Po vsadení na dnešné miesto barón Horecký, vtedy už bratislavský prepošt, sochu dňa [[9. septembra]] [[1894]] posvätil.
* [[Alžbeta Bátoriová]] (* [[1560]] - † [[1614]]), uhorská grófka preslávená svojou povestnou krutosťou.
 
=== Katakomby - pivnice ===
V náučných [[slovník]]och a bibliografiách vydaných v uplynulých storočiach v rôznych jazykoch sa Čachtice uvádzajú ako mestečko, či veľká obec poľnohospodárskeho charakteru, s právom poriadať výkladné a dobytčie [[jarmok]]y. Zhodne sa zmieňujú o vynikajúcich vinohradníckych pivniciach, akých široko ďaleko nevidieť. Je zaujímavé, že za niektorými kamennými lisovňami a pivnicami nachádzali sa chodby – katakomby (zaužívaný výraz v Čachticiach), ktoré mali vlastnosť tajných priestorov a slúžili ako úkryty pre ľudí a iste aj ich majetky, či náboženské ciele. Najrozsiahlejšie boli priestory Na doline pod záhradou Nádašdyovcov. Vykopané do žltej hliny – spraše, s hladkými stenami, románskymi a gotickými klenbami. Podobné sú známe na Zádvorí grófa Revaja (Revay) rodín Jesenskej a Slíšovej (neskôr Konopovej – Urbanovej).
 
Tieto priestory neboli nikdy [[štát]]om chránené, boli aj sú v rukách súkromných vlastníkov, ktorí sa v niektorých prípadoch „postarali“ o ich znehodnotenie. Dnes o nich hovoríme ako o bývalých pamiatkach, pretože sú na mnohých miestach vrátane vchodov zasypané a nebezpečné pre návštevníka. Len vínne pivnice boli najmä na hlavnej ulici od Ulice osloboditeľov po kostol, v Kúrii, Revolučnej ulici, na Zádvorí, v Medzihorskej a na dnešnej Ulici Jozefa Urbanovského. Boli vynikajúce na uskladnenie vína, niekedy aj poľnohospodárskych produktov (zemiakov, repy) – kamenné s primeranou vlhkosťou a vynikajúcim vetraním. Na základe poznania a literatúry o nich bližšie pojednáva Vladimír Ammer v bibliografii Čachtice.
 
V súčasnosti je verejnosti sprístupnených 150 m chodieb v záhrade kaštieľa Nádašdyovcov (ulica Na doline). Dostať sa k nim dá 7 minútovou chôdzou z námestia smerom na obec Višňové. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Čachtické podzemie - Slovakia.travel|url=http://slovakia.travel/cachticke-podzemie|dátum prístupu=2018-10-02|vydavateľ=slovakia.travel|jazyk=sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Čachtické podzemie {{!}} Slovenský cestovateľ|url=https://slovenskycestovatel.sk/item/cachticke-podzemie|dátum prístupu=2018-10-02|vydavateľ=Slovenský cestovateľ|jazyk=sk-SK}}</ref>
 
== Rodáci ==
*[[Jozef Balala]], pedagóg a matematik
 
== Galéria ==
<gallery>
Súbor:Csejtecivertanlegi2.jpg
Súbor:Csejtecivertanlegi1.jpg
Súbor:Csejtecivertanlegi3.jpg
Súbor:Csejtecivertanlegi4.jpg
</gallery>
 
== Referencie ==
Řádek 124 ⟶ 244:
 
== Externé odkazy ==
* [httphttps://www.cachtice.sk/ Oficiálna stránka obce]
* [http://apsida.sk/c/1294/cachtice Apsida.sk]- profil gotického kostola
* [http://wikimapia.org/#lat=48.7121462&lon=17.7873373&z=15&l=30&ifr=1&m=w&v=8 Mapa Čachtíc na WikiMapia.org]
* [http://apsida.sk/c/12941272/cachtice-kaplnka www.apsidaApsida.sk ]- profil gotickéhogotickej kostola]kaplnky
* [http://apsida.sk/c/1272/cachtice-kaplnka www.apsida.sk - profil gotickej kaplnky]
 
{{Obce okresu Nové Mesto nad Váhom}}
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/wiki/Čachtice“