Wikipédia

Tatranský národný park: Rozdiel medzi revíziami

Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
TeslaBot (diskusia | príspevky)
Boti
142 144 editací
d Karlova univerzita, v zmysle disk.
Vegbot (diskusia | príspevky)
Boti
76 502 editací
typo
Riadok 64:
| management = Správa TANAP
| management_label = Správa NP
| management_location = Ul. Kapitána Nálepku č. 2 059 21 [[Svit_Svit (mesto)|Svit]]
| management_location_type = Sídlo správy
| management_location_label = Sídlo správy NP
Riadok 117:
Záujem o poznávanie tatranskej prírody bol v dávnych dobách podmieňovaný zvedavosťou prvých návštevníkov vysokohorského prostredia a veľmi rýchlo aj hospodárskou aktivitou. Bylinkári, hľadači pokladov, baníci, pytliaci, poľovníci a mnohí iní mali voľné pole pôsobnosti a dokonale to využívali.
Svet poznal Vysoké Tatry ako „Snežné hory“. Chýr o nich sa odzrkadľoval stále častejšie v dobovej tlači. O prírodu sa začali zaujímať bádatelia. Prvú vytlačenú zmienku o nich prinieslo dielo Juraja Wernhera ''De admirandis Hungariae aquis hipomnemation'' (Bazilej, 1549). Už v tom čase do Tatier sa vyberali profesori a študenti [[Evanjelické lýceum (Kežmarok)|kežmarského lýcea]] , ktorí sa snažili poznávať prírodu a zbierať prírodniny pre školské kabinety.
O prvú geografickú charakteristiku Tatier sa pokúsil kežmarský matematik a astronóm [[Dávid Fröhlich]] v diele ''Medulla geographiae practicae'' (Bardejov, 1639) a v príručke ''Bibliotheca, seu Cynosura peregrinantium'' (Ulm, 1643). Najviac zmienok o Vysokých Tatrách v literatúre 17. storočia zanechal kežmarský študent [[Daniel Speer]] v dobrodružnom cestopise ''Ungarischer oder Dacianischer Simplicissimus'' (Ulm, 1683).<ref name="TANAP">{{Citácia knihy | priezvisko = Vološčuk | meno = Ivan | priezvisko2 = a kolektív | meno2 = | titul = Tatranský národný park| vydavateľ = Gradus | miesto = | rok = 1994 | isbn = 80-901392-4-8 | jazyk = }}</ref>
 
Riadok 125:
Mnohé publikované výsledky prírodovedeckých skúmaní zaujali zahraničných bádateľov. Mineralogickým štúdiám sa venoval Nemec Johan Fichtel, Poliak [[Stanisław Staszic]], Francúz François Sulpice Beudant, Švéd [[Göran Wahlenberg]], Angličan [[Robert Townson]], Nemec Albrecht Sydow, významným prínosom prispel pražský vysokoškolský pedagóg Karel Kořístka a mnohí iní.
Popularita Tatier rástla ďalšími návštevami a dielami propagátorov turistiky a bádateľov, ktorí skúmali zver. O to sa pokúsil Camillo Morgan v diele ''Die Hohe Tatra und ihre Jagdfauna'' (Viedeň, 1910). Prvú populárno–vedeckú charakteristiku živej a neživej prírody spracoval Wiktor Kuźniar v diele ''Z przyrody Tatr'' (Krakov, 1910).
K nim sa pridávali ďalší popularizátori v medzivojnovom období. Napríklad Eugeniusz Romer v diele ''Jak powstały Tatry?'' (Ľvov, Varšava, 1934), Józef Szaflarski a iní. Medzi nimi Antonín Bečvař, [[Ivan Bohuš]], Milič Blahout, Jan Šmarda, Anton Droppa, Ivan Houdek, Zofia Radwańska-Paryska a jej manžel, Július Somora, Józef Fudakowski, mnohí iní vedci, lekári, novinári, fotografovia.<ref name=" TANAP" />
 
Za prvých zoológov, ktorí skúmali poľskú i našu časť Vysokých Tatier možno pokladať známych vertebrotológov J.H. Blasiusa, A. Kayserlinga a G. Hartlauba. V roku [[1835]], keď navštívili Tatry, boli ešte študenti. V Tatrách boli asi tri týždne a svoje poznatky vydal Hartlaub knižne v roku [[1900]]. Koncom 19.storočia začalo vychádzať monumentálne dielo ''Fauna Regni Hungariae'', v ktorom boli spracované jednotlivé živočíšne skupiny. Postupne vychádzali desiatky ďalších cenných vedeckých prác, ktoré mapovali život kamzíkov, svišťov a ďalších živočíchov. K nim sa pridávali diela vedcov skúmajúcich [[Ichtyofauna|ichtyofaunu]], bezstavovce, stavovce a diela botanikov.<ref name=" TANAP" />
 
=== Začiatky ochrany prírody ===
Ochrana prírody v stredoveku bola neznámym pojmom. Donačné listiny uhorských panovníkov nezaväzovali majiteľov pozemkov, aby chránili prírodu. Tí však v rámci svojich majetkových aktivít vydávali rôzne zákazy a príkazy regulujúce ťažbu v lesoch, rybolov a odstrel zveri. Napríklad [[Turzovci]] na [[Orava (región)|Orave]] skoncovali so živelným drancovaním a premenou lesov na pasienky, keď v roku [[1615]] [[Valasi (severné Karpaty)|valaským kolonistom]] na oravskom panstve obmedzili početné stavy oviec a určili hájnikov na ochranu lesov v blízkosti pasienkov.
 
Začiatky cieľavedomej ochranárskej činnosti možno datovať do poslednej tretiny 19. storočia po založení [[Uhorský karpatský spolok|Uhorského karpatského spolku]]. Jeho členovia si vytýčili za cieľ hájiť [[Kamzík vrchovský tatranský|kamzičiu]] zver. Riaditeľ kúpeľov v Starom Smokovci [[Eduard Blasy]] sa zaslúžil v roku [[1881]] o založenie prvého poľovníckeho ochranného spolku a v roku [[1883]] o úpravu hájenia kamzičej zveri. O ochrane [[Svišť tatranský|svišťov]] sa hovorilo v roku [[1880]]. Členovia Sliezskej sekcie spolku sa v roku [[1888]] zaviazali propagovať ochranu motýľa [[Jasoň červenooký|jasoňa]] (Parnassius apollo). O zarybňovanie tatranských potokov sa starala rybárska komisia spolku. Naopak veľa pozornosti však členovia spolku nevenovali iným druhom zvierat, napríklad medveďom, rysom, ktorých odstrel dokonca hodnotili priaznivo. O to viac spolok podporoval import cudzokrajných zvierat ako boli [[Jeleň americký|jelene vapiti]], [[Zubor americký|bizónyzubry]], [[Capra (rod)|kozorožce]]), ktoré vypúšťalo do prírody knieža [[Christian Hohenlohe|Hohenlohe]]. Veľké škody v lesoch robili poľskí pytliaci.<ref name=" TANAP" />
 
=== Aktívny Uhorský karpatský spolok ===
Najviac úsilia venoval Uhorský karpatský spolok na likvidáciu alebo aspoň na reguláciu výpasu dobytka z podtatranských obcí v okolí tatranských osád a v [[Kvetnica (dolina)|Kvetnici]], ktorá je časťou [[Velická dolina|Velickej doliny]]. Dokonca si túto časť Tatier v roku [[1876]] prenajal a do roku [[1888]] čelil veľkému náporu urbárskych pastierov, ktorí sa neustále domáhali práva na pasenie.
 
V rámci druhovej ochrany tatranskej flóry venoval spolok najviac pozornosti [[Plesnivec alpínsky|plesnivcu]] (Leontopodium alpinum), ktorý bol výhodným obchodným artiklom, a tým aj najviac ohrozený. Keďže vedel, kde všade kšeftári plienia túto vzácnu rastlinu usiloval sa hľadať východisko v pestovaní a rozmnožovaní plesnivca v záhradníctvach a v pokusnom presádzaní do Vysokých Tatier.
 
Podobne ako nenamietal proti dovozu cudzokrajných zvierat, súhlasil s importom a aklimatizáciou dovezených cudzokrajných rastlín, napríklad [[rododendron]]ov (Rhododendron hirsutum) z rakúskych Álp v rokoch [[1880]]{{--}}[[1882]] v [[Dolina siedmich prameňov|Doline siedmych prameňov]] a na [[Muráň (vrch v Tatrách)|Muráni]], v rokoch [[1889]]{{--}}[[1890]] vo Velickej doline a vo [[Veľká Studená dolina|Veľkej Studenej doline]] aj na [[Slavkovský štít|Slavkovskom štíte]].
 
Lesný zákon č. XXXI/1879, bol prijatý v roku 1879 a platný od 1. júla 1880. Uhorský karpatský spolok pozorne sledoval jeho uplatňovanie a konštatoval jeho nedodržiavanie vo Vysokých Tatrách. Dôsledne bojoval za vyhlásenie lesov v klimatických osadách za úplne chránené. Zasadzoval sa o ochranu [[Borovica limbová|limby]] (Pinius cembra).
Riadok 145:
 
=== Prínos československých vedcov ===
Ochrana Vysokých Tatier formou rezervácie alebo národného parku bola za [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]] neznáma. Na poľskej strane však boli zaznamenané významnejšie aktivity. Po katastrofálnej povodni na poľskom [[Podhalie|Podhalí]] v roku [[1884]] predložil Gustaw Lettner projekt záchrany tatranských lesov ako celku. V roku [[1887]] bolo založené [[Poľský turisticko-vlastivedný spolok|Towarzystwo Tatrzańskie]] -  – (Tatranská spoločnosť) na záchranu poľských Tatier. Boguslaw Królikowski v roku 1888 navrhoval vyhlásenie poľských Tatier za národný park.<ref name=" Pacl "> {{Citácia periodika |meno= Juraj|priezvisko= Pacl|titul= Tatranský národný park: Mýty a fakty|periodikum= Tatry |ročník=XXXXVII. |číslo=6|strany=8- – 11}}</ref>
Uhorsko nemalo v tom čase nijaký štátny orgán na ochranu prírody. Po vzniku [[Česko-Slovensko|Československej republiky]] ochranu pamiatok a prírody dostalo do kompetencie Ministerstvo školstva a národnej osvety. Bohaté skúsenosti v tomto smere mali Zdeněk Wirth a generálny konzervátor Rudolf Maximovič.
Riadok 153:
Príkladom pre nové iniciatívy boli už zriadené národné parky v americkom Yellowstone (1872), Sweizer Nationalpark (1914) a iné. Vysoká vedecká úroveň československých prírodovedcov zaručovala, že ochrana prírody bude v dobrých rukách. Jedinou hlavnou prekážkou bol zatiaľ len pripravovaný zákon o prírode, v ktorom by bola presne definovaná kategória ochrany ''národný park''. Preto sa predbežne používal termín ''prírodná rezervácia''.<ref name="Pacl" />
V roku [[1920]] Ministerstvo školstva a národnej osvety poverilo Jiřího Jandu a Emila Bayera zoologickým výskumom vo Vysokých a Belianskych Tatrách. Janda výskum zakončil návrhom na vyhlásenie vtáčích rezervácií a Bayer návrhom na ochranu kamzíkov a vyhlásenie rezervácie. Janda navrhol vtáčie rezervácie, ktoré mali tvoriť [[Mlynická dolina]], [[Mengusovská dolina]], [[Zlomiská]] od [[Ostrva|Ostrvy]] až po Rinčový potok, [[Javorová dolina (Vysoké Tatry)|Javorová dolina]] vrátane bočných odnoží ohraničená hrebeňom Belianskych Tatier od Muráňa až po [[Ždiarska vidla|Ždiarsku vidlu]] s prepojením na hlavný hrebeň Vysokých Tatier v [[Kopské sedlo|Kopskom sedle]]. Uvažovalo sa o masíve [[Gerlachovský štít|Gelachovského štítu]] a o [[Kotlina Piatich spišských plies|Kotline Piatich spišských plies]]. Keďže tieto navrhované pásma ochrany prírody zasahovali do súkromného panstva kniežaťa [[Christian Hohenlohe|Chriastiana Krafta Hohenlohe]], bol potrebný jeho súhlas, ktorý knieža dalo.
 
Emil Bayer mal zložitejšiu situáciu. Početné stavy kamzíkov boli zdecimované vojnou a pytliakmi. Ministerstvo s plnou mocou pre správu Slovenska a Zemské vojenské veliteľstvo preto vydalo v roku [[1921]] vyhlášku, ktorá zakazovala lov kamzíkov vo Vysokých Tatrách na dobu 10 rokov, ktorý sa v roku [[1924]] rozšíril na Belianske a [[Západné Tatry]]. Botanický výskum organizoval so svojimi žiakmi Karel Domin. Dr. Josef Dostál sa venoval výskumu na Liptovských holiach, Dr. Vladimír Krajina vo Vysokých Tatrách a v [[Nízke Tatry|Nízkych Tatrách]] Dr. Pavel Silinger.
Riadok 159:
V roku 1921, ešte pred uzákonením ochrany kamzíkov dostal zámer zriadiť Tatranský národný park reálnu podobu. Dr. Ján Hofman zvolal v roku 1921 do [[Bratislava|Bratislavy]] konferenciu, ktorá mala prerokovať a schváliť plán ochrany prírodných pamiatok na Slovensku. Kompletný projekt vypracoval Rudolf Maximovič, ale L. Navrátil, riaditeľ Štátnych lesov a majetkov v [[Liptovský Hrádok|Liptovskom Hrádku]], predložil návrh na vyhlásenie Vysokých a Belianskych Tatier za národný park alebo rezerváciu. Južnú hranicu mala tvoriť [[Košicko-bohumínska železnica]]. Navrhované územia mali rozlohu {{km2|882|m}}. Návrh bol prijatý.
 
=== Roky 1919- – 1944 ===
Počas [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] tatranská príroda utrpela značné škody. Lesy boli zanedbané, rozmohli sa krádeže dreva. Pastieri necitlivo vypásali porasty, ktoré navyše trpeli kôrovcovou kalamitou. Voľnú ruku mali pytliaci, ktorí narobili veľké škody.
 
V rokoch 1919–19211919 – 1921 pokračovali prípravy smerujúce k vyhláseniu Tatranského národného parku. Navrátilov projekt bol prepracovaný. Územie navrhovaného národného parku bolo zväčšené o Liptovské hole, zmenou bolo to, že severnú a južnú hranicu parku mala tvoriť [[Cesta Slobody]]. Západná a severozápadná hranica mala prechádzať okrajom [[Suchá dolina (važecká)|Suchej doliny]] na hrebeň [[Oravská Magura|Oravskej Magury]].
 
Po vojne zanikol [[Uhorský karpatský spolok]]. Niektoré jeho činnosti prevzal novovytvorený nemecký Karpatenverein a [[Klub československých turistov]], ktorý sa chcel venovať turistickej ochrane prírody.
Riadok 171:
 
=== Krakovský protokol ===
Poľské územné nároky vyvolávali politickú neistotu. Rozhodnutie Rady [[Spoločnosť národov|Spoločnosti národov]] a [[Medzinárodný súdny dvor|Medzinárodného súdneho]] dvora 12. marca [[1924]] definitívne pričlenilo Javorinu ([[Tatranská Javorina|Tatranskú Javorinu]]) do územia Československa.
 
V [[Krakov]]e od 25. apríla do 6. mája 1924 prebiehalo rokovanie delimitačných komisárov, ktoré bolo zavŕšené [[Česko-slovensko-poľský spor o Oravu a Spiš|medzinárodnou zmluvou]]. Príloha protokolu tejto zmluvy bola zameraná na otázky turistickej konvencie v oblasti Vysokých Tatier a o zriadení pohraničného národného parku. Bola to dôležitá podpora nových československých orgánov v úsilí o uzákonenie národného parku, ktorá mala začiatok už v roku 1919 po vzniku Československa.<ref name="Pacl" />
 
=== Vojnové prekážky ===
Riadok 180:
Park mal byť zriadený zákonmi oboch štátov a zásadné otázky jeho správy a prevádzky sa mali riešiť medzištátne. Správu parkov mali vykonávať ''parkové komisie''. Službu v teréne mala vykonávať ''parková stráž''. Keď bol tento návrh uverejnený okamžite sa zdvihla vlna protestov majiteľov pozemkov. Kriticky sa k nemu stavali vojenské a poľovnícke kruhy. Najviac ho podporovali turistické organizácie. Posledné znenie projektu bolo spracované v roku [[1936]]. Po skončení pripomienkového konania bol začiatkom roku [[1938]] predložený vládny návrh uznesenia o Zriadení národného parku vo Vysokých Tatrách. Mníchovské udalosti, i poľská armáda, ktorá v roku 1938 obsadila všetky bývalé sporné územia–[[Tešínsko]], časť [[Kysuce|Kysúc]], [[Orava|Oravy]], Javorinu vrátane [[Bielovodská dolina|Bielovodskej doliny]] a [[Javorová dolina (Vysoké Tatry)|Javorovej doliny]] a dediny na poľskom území, kde žila slovenská menšina.
 
Obsadenie časti Tatier Poľskom, vybudovanie nemeckých delostreleckých pozícií na hrebeni Belianskych Tatier, partizánske akcie, boli dostatočným dôvodom, aby sa štátne orgány [[Slovenská republika (1939  –  1945)|Slovenskej republiky]] už nezaoberali prípravou vyhlásenia národného parku.<ref name=" TANAP" />
 
=== Nová cesta k uzákoneniu ===
Riadok 187:
 
== Novodobé míľniky TANAPu ==
* [[1952]] – nariadením Sboru povereníkov č.5/1952 vznikla zlúčením Dočasnej správy TANAPu a Správy lesného hospodárstva Vysoké Tatry Správa Tatranského národného parku so sídlom v [[Tatranská Lomnica|Tatranskej Lomnici]]. Riadil ju lesnícky rezort. Toto nariadenie rozdelilo vlastné územie na štyri zóny -  – prísne rezervácie, čiastočné rezervácie, intravilány tatranských osád a obrábané poľnohospodárske pozemky.
* [[1952]] – zriadenie Poradného zboru pre veci TANAPu.
* [[1953]] – zriadenie Výskumnej stanice TANAPu v Tatranskej Lomnici.
Riadok 194:
* 1957 – bola ustanovená profesionálna [[Horská služba]] TANAPu ako špeciálne tatranské pracovisko.
* Správa [[Symbolický cintorín pri Popradskom plese|Symbolického cintorína pri Popradskom plese]] po niekoľkých rokoch „bezprizornosti“ sa postupne dostávala pod krídla Správy TANAPu.
* [[1964]] – [[Slovenská národná rada (1943  –  1992)|Slovenská národná rada]] pod č. 14 23. januára 1964 schválila Koncepciu ochrany prírody a tvorby prírodného prostredia TANAPu.
* [[1970]]{{--}}[[1973]] – pod odborným dohľadom vedcov z Výskumnej stanice TANAPu a v spolupráci s inými odborníkmi vznikol dokument ''Územný priemet funkcií z hľadiska ochrany prírody v širšej tatranskej oblasti'', ktorý tvoril podklad pri hodnotení nových investičných zámerov na území TANAPu a v širšom regióne Vysokých Tatier Podarilo sa tým zabrániť investičným aktivitám pri budovaní objektov cestovného ruchu v [[Roháčska dolina|Roháčskej doline]], na Kotlovej nad Podbanským, pri [[Veľké Hincovo pleso|Hincových plesách]] a na [[Patria (vrch vo Vysokých Tatrách)|Patrii]].
* Na prelome 70 - tych a 80 - tych rokoch 20. storočia boli uplatnené viacerí regulačné opatrenia smerujúce napríklad k uzávere a zrušeniu niektorých turistických chodníkov.
* [[1979]] -  – po prvý raz sa ochrancovia prírody a turisti zúčastnili na akcii Čisté hory, ktorej cieľom bolo očistiť vysokohorskú prírodu od odpadkov.
* [[1987]] – Nariadením vlády SSR č. 18/1987 boli [[Západné Tatry]] preradené z ochranného pásma do vlastného územia TANAPu.
* [[1990]] – vláda Slovenskej republiky vydala ''Uznesenie č. 300/1990 Opatrenia na riešenie akútnych problémov TANAPu na obdobie 1990 - 1991''.
* [[1991]] – ''Vyhláška č. 166 Slovenskej komisie pre životné prostredie'' zriaďuje na území TANAPu 37 štátnych prírodných rezervácií.
* [[1991]] – vláda SR vydala uznesenie č. 658 z 19. novembra 1991, ktorým schválila ''Program starostlivosti o TANAP do roku 2000.'' Uplatňovali sa v ňom princípy diferencovanej ochrany prírody v závislosti od stavu jednotlivých ekosystémov. Boli popísané výškové zóny A, B,C a v nich ekologicko–funkčné priestory. Zámery sa nepodarilo dostatočne naplniť.
* [[1993]] – Tatry ako dve biosférické rezervácie boli zaradené do programu [[Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru|UNESCO]] Človek a biosféra. UNESCO si v tomto programe vytýčilo úlohu sledovať stav a rozvoj jednotlivých území a ich prírody. V roku 2013 bolo konštatované, že v biosférickej rezervácii TATRY po 20 rokoch sa na území TANAPu zvýšil podiel zastavaných plôch, hospodárskych areálov, športovísk z 2.6 na 5.5 %.
* [[1994]] – Slovenská národná rada schválila zákon 287/1994 o ochrane prírody a krajiny, ktorého aplikácia priniesla mnohé rozpory. V podstate bol zrušený zákon o TANAPe z roku 1948, ďalej bola zrušená Správa TANAPu a od 1. januára 1995 bola vytvorená nová organizácia Štátne lesy TANAPU (pod rezortom Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR). K redukcii náplne práce bývalej Správy TANAPu došlo až v marci 1996, kedy bola ustanovená nová Správa TANAPu ako súčasť nového subjektu – Správy národných parkov Slovenskej republiky, ktorú zriadilo Ministerstvo životného prostredia SR. Odvtedy riadenie prírody v TANAPe spôsobovalo nemálo problémov. Zásadné medzirezortné problémy nevyriešil ani nový zákon Národnej rady SR č. 534/2002 o ochrane prírody a krajiny. Proces zonácie nebol vyriešený ešte ani v roku [[2018]].
* [[2004]] – dňa 19. novembra 2004 prudké nárazy vetra o rýchlosti až 230 {{km|230|m}}/hod poškodili v národnom parku 2030 tis. m³ lesných porastov na ploche viac než 12 tis. ha. Kalamitou v najväčšom rozsahu boli poškodené lesné porasty v pôsobnosti ochranných obvodov Štátnych lesov TANAP [[Dolný Smokovec]], [[Vyšné Hágy]] a [[Tatranská Lomnica]].[http://www.lesmedium.sk/casopis-letokruhy/2014/letokruhy-2014-07/ake-vyznamne-kalamity-v-poslednych-rokoch-postihli-nase-lesy Vetrová kalamita] Najväčšie straty utrpeli pri pohrome štátne lesy (56,8 %), mesto Kežmarok (12,4 %) a mesto Spišská Belá (4,6 % výmery postihnutého územia). Zvyšok pripadá na osem pozemkových spoločenstiev bývalých urbarialistov podtatranských obcí (takmer 22 %), na niekoľko fyzických osôb (3,4 %) a cirkev (0,6 % výmery postihnutého územia).[http://www.lesytanap.sk/sk/vetrova-kalamita/ Vetrová kalamita]. V nasledujúcich rokoch porasty v prísne chránených prírodných rezerváciách poškodil podkôrny hmyz. Likvidácii poškodených porastov a ich obnove bránili ochranárske organizácie. Za obdobie od novembra [[2004]] do roku [[2016]] pribudlo v lesoch TANAPu toľko hektárov podkôrnikovej kalamity, koľko spôsobila novembrová víchrica v roku [[2004]].<ref name=" TANAP" /><ref name="Kollárová">{{Citácia knihy| priezvisko = Kollárová | meno = Zuzana | priezvisko2 = Janigová | meno2 = Ingrid a kolektív| titul = Mesto Vysoké Tatry, včera a dnes| redaktori = | vydanie = 1. | vydavateľ = Mesto Vysoké Tatry | miesto = | rok = 2017| počet strán = 559 | strany = | isbn= 978-80-89613-18-2| jazyk = po slovensky}}</ref><ref name=" TANAP" />
 
=== Návštevnosť TANAPu ===
Od roku [[1972]] sa pravidelne zisťuje dynamika návštevnosti územia TANAPu a jeho zaťaženia prostredia nad hornou hranicou lesa. V 70 - tych rokoch 20. storočia sa vo vysokohorskom prostredí pohybovalo denne 16  –  20 tisíc návštevníkov. Vrchol bol dosiahnutý začiatkom 80. rokov (6. augusta [[1981]] -  – 26 250 osôb). Potom po roku 1989 bol zaznamenaný prudký pokles. Návrat k predošlému stavu bol zaznamenaný koncom 90 - . rokov. Rekordom je jeden augustový deň v roku [[2015]] -  – 24 120 návštevníkov. K najviac navštevovanejším patrí oblasť [[Hrebienok|Hrebienka]] a Studených dolín, [[Skalnaté pleso]], [[Popradské pleso]], [[Kriváň (vrch v Tatrách)|Kriváň]], [[Rysy (vrch)|Rysy]]. Monitoring zistil, že v jeden deň sa počas vrcholiacej letnej sezóny pohybuje na území TANAPu 60 tisíc návštevníkov. V TANAPe je hustota turistických chodníkov {{km|0.89km89|m}}/km².<ref name="Kollárová" />
 
 
 
'''Návštevnosť v atraktívnych lokalitách'''
Řádek 350 ⟶ 348:
Významnú zložku tatranskej fauny tvoria endemity (tatranské, karpatské a alpskokarpatské). Napríklad z cicavcov [[hraboš tatranský]], z [[kôrovce|kôrovcov]] [[bežec tatranský]], z [[motýle|motýľov]] [[priadzovec tatranský]], z [[chrobáky|chrobákov]] [[fuzáč zemolezový]] a iné.
 
Členitý [[reliéf]] a pestrá paleta [[biotop]]ov vytvára príležitosť pre existenciu spoločenstiev bezstavovcov, ktoré zahŕňajú rozmanité formy živočíchov obývajúce prakticky všetky typy biotopov. Presný počet bezstavovcov dodnes nie je známy, pretože výskumy potvrdzujú stále nové druhy. Stavovce sú v Tatransom národnom parku zastúpené 11 druhmi [[rybyRyby (v najširšom zmysle)|rýb]] a 2 druhmi [[kruhoústnice|kruhoústnic]]. Ďalej tu žije 6 druhov [[obojživelník]]ov, 5 druhov [[plazy|plazov]], 102 druhov hniezdiacich [[vtáky|vtákov]] a 14 druhov cicavcov.
 
Podobne ako u rastlinstva i u živočíšstva existuje vertikálne usporiadanie. Veľká absolútna i relatívna [[nadmorská výška]] Tatier umožnila vznik širokej škály vertikálneho usporiadania živočíšstva, a to od podhorského a horského stupňa, stupňa [[borovica horská|kosodreviny]] (subalpínsky), po alpínsky až subniválny stupeň.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/wiki/Tatranský_národný_park“