Wolfgang Moróc: Rozdiel medzi revíziami

* Žofia Kálmár, (* odhadom medzi 1552 a 1612 † ?), manželka Wolfganga

* Mórocz Štefan, (* cca 1610, † 1683), syn Wolfganga, podžupan Bratislavskej stolice, zástupca krajinského sudcu a prísediaci kráľovskej súdnej tabule, manželky: I. Alžbeta Vitály z Dolnej Sásy /de Alszász/, II. barónka Zuzana Amade z Vrakúňa /de Wárkony/ († po 1663), dcéra baróna [[Amadeovci|Leonarda Amadeho]] († 1647), uhorského podpalatína a Uršuly Götzelovej, III. Kristína Kerekes zo Svätého Jura /de Szentgyörgy/, dcéra Andreja Kerekesa († 1668) kráľovského protonotára a radcu Uhorskej komory a Anny Hederváryovej

* Mórocz František, (* cca 1620, † po 1671), syn Wolfganga, jezuita, pedagóg

* Mórocz Zuzana, (* cca 1605–1610, † 1630), dcéra Wolfganga, pochovaná v kostole v Holiciach (Egyházasgelle), manžel: Ján Törös († 1652), palatín arcibiskupských predialistov, tajomník kardinála [[Peter Pázmaň|Petra Pázmánya]] (svadbu mali 15. 2. 1626 v [[Šamorín|Šamoríne]])

* Mórocz Katarína, (doložená 1657, † po 1685), dcéra Wolfganga, mníška v kláštore klarisiek v Prešporku (Bratislave)

* Mórocz Alžbeta, (doložená 1659, † po 1689), dcéra Wolfganga, manžel: [[barón]] [[Esterháziovci|Alexander Esterházy]] z [[Galanta|Galanty]] a [[Zvolen|Zvolena]] († 1679)

Wolfgang Mórocz začínal len s malým majetkom v Beketfalve a v blízkej osade Bodófalva, ktorý zdedil po otcovi. Jeho prvým významnejším ziskom bol dom v [[Rača (miestna časť)|Rači]], ktorý mu darovali devínski Keglevičovci. Wolfgang postupne skupoval a bral do zálohu majetky na [[Žitný ostrov|Žitnom ostrove]], v okolí jeho rodového sídla. Išlo o menšie majetkové podiely, šľachtické statky a panstvá, napr. [[Vojka]] (1623), [[Grinava]] (1624), Sárosfalva/[[Blatná na Ostrove]] (1630, 1639), Kis Lucse/Malá Lúč (1631), Tökés (1635), vinice vo [[Vajnory|Vajnoroch]] (1636). V roku 1632 získal od [[Pálfiovci|Pálffyovcov]] do zálohu aj zvyšné majetky v Beketfalve, včetne troch ďalších osád v susedstve. Tým si vybudoval solídny majetkový komplex v centre Žitného ostrova, ktorý právne upevnil donáciou od panovníka [[Ferdinand II. (Svätá rímska ríša)|Ferdinanda II.]] Radikálna zmena jeho majetkovej držby však nastala, keď mu Pálffyovci dali do zálohu dedinu [[Igram]] (1643), neskôr dokonca časti svojho hradného panstva [[Svätý Jur]] (1634, 1644). Tieto finančne náročné majetkové transakcie si mohol dovoliť po zisku postov podžupana a najmä krajinského podsudcu, ktoré mu museli prinášať nemalý peňažný efekt. Priaznivú majetkovú situáciu rodu od polovice 17. storočia zaznamenali aj dobové taxálne súpisy [[Šľachta|šľachty]], ktoré [[Móroczovci|Móroczovcov]] zaznamenali medzi majetnými šľachticmi (nobiles bene possessionati).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=FEDERMAYER|meno=Frederik|titul=Wolfgang Mórocz z Beketfalvy (1575–1648). Spoločenský vzostup kariérneho úradníka v ranonovovekom Uhorsku|url=https://dk.upce.cz/bitstream/handle/10195/58455/FedermayerF_WolfgangMorocz_2011.pdf?sequence=1&isAllowed=y|dátum vydania=|dátum prístupu=31.12.2019|vydavateľ=}}</ref>