Verzia z 09:27, 22. august 2018 upraviť Peko (diskusia \| príspevky) 44 589 editací Revízia 6714283 používateľa Gabi-2018 (diskusia) bola vrátená Značka: vrátenie ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 21:18, 17. február 2020 upraviť vrátiť Vegetator (diskusia \| príspevky) 57 605 editací Bez shrnutí editace Ďalšia úprava →
Riadok 1: '''Biatek''' je veľká strieborná [[Kelti\|keltská]] ([[Bójovia\|bójska]]<ref name="militky"/>) [[minca]], s hmotnosťou 16,5{{--}}17 g<ref>FILIP, Jan: ''Keltská civilizace a její dědictví''. Praha: Academia, 1995. ISBN 80-200-1079-3. S. 140.</ref> a s častým nápisom BIATEC, asi meno keltského kniežaťa.<ref name=Novotný>{{Citácia knihy ~~[[Súbor:Web Biatec.jpg\|thumb\|Pôvodná minca Biatec a rovnaký motív na modernej 5 Sk minci]]{{Dôležitý výhonok}}[[Súbor:BIATEC pri NBS 1.jpg\|thumb\|Plastika Biateca pri NBS v Bratislave]]~~ \| priezvisko = Novotný \| meno = Bohuslav \| autor = \| odkaz na autora = \| titul = Encyklopédia archeológie \| vydanie = \| vydavateľ = Obzor \| miesto = Bratislava \| rok = 1986 \| počet strán = 1028 \| url = \| isbn = \| kapitola = \| strany = 99 \| jazyk = sk }}</ref> Tieto mince sa súhrnne nazývajú '''mince typu Biatec, biateky, mince biatekovej skupiny, bratislavský typ, bratislavské keltské mince''' alebo aj '''mincovníctvo Veľkobójov'''.<ref name="rok1776"/> == Opis == '''Biatek''' je veľká strieborná [[Kelti\|keltská]] [[minca]] s hmotnosťou 16,5{{--}}17 g<ref>FILIP, Jan: ''Keltská civilizace a její dědictví''. Praha: Academia, 1995. ISBN 80-200-1079-3. S. 140.</ref> a s častým nápisom BIATEC, asi meno keltského kniežaťa. Pravdepodobne ju razili na území dnešnej Bratislavy ([[bratislavské oppidum]]), v polovici 1. storočia pred naším letopočtom, kde je aj ich najväčšia koncentrácia. Pomenovanie sa používa aj pre ďalšie keltské strieborné mince napríklad s nápisom NONNOS, DEVIL, BUSU, BUSSUMARUS, TITTO, COISA, COUNOS. Mince majú špecifický keltský charakter a doteraz nejasné vyobrazenia z keltskej mytológie. Nápisy v latinke naznačujú rímsky vplyv.<ref name="militky"/> Existuje viacero typov. Na minciach je na jednej strane zobrazený cválajúci človek s ratolesťou v ľavej ruke, v pravej ruke drží opraty. Na inom type drží v ruke meč a štít.<ref name="militky"/> Na druhej strane je jedna alebo dve hlavy (mužská a ženská, asi [[Honos]] a [[Virtus]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu \| priezvisko = \| meno = \| autor = \| odkaz na autora = \| titul = Rare Biatec Hexadrachm \| url = https://www.cngcoins.com/Coin.aspx?CoinID=225872 \| vydavateľ = cngcoins.com \| dátum vydania = \| dátum aktualizácie = \| dátum prístupu = 2020-02-17 \| miesto = \| jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu \| priezvisko = \| meno = \| autor = \| odkaz na autora = \| titul = Biatex Hexadrachm \| url = http://www.kernunnos.com/sales/biatec.html \| vydavateľ = kernunnos.com \| dátum vydania = \| dátum aktualizácie = \| dátum prístupu = 2020-02-17 \| miesto = \| jazyk = }}</ref> Hrany mince mali krúžkovaný vzor. Razili ich na území dnešnej Bratislavy ([[bratislavské oppidum]]), v [[1. storočie pred Kr.\|1. storočí pred Kr.]], kde je aj ich najväčšia koncentrácia.<ref name=Novotný/> Pomenovanie sa používa aj pre ďalšie keltské strieborné mince napríklad s nápisom NONNOS, DEVIL, BUSU, BUSSUMARUS, TITTO, COISA, COUNOS. Pravdepodobne išlo o mená panovníkov, ktorí razili mince typu biatek.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu \| priezvisko = \| meno = \| autor = \| odkaz na autora = \| titul = Prínos Leva Zachara ku keltskému mincovníctvu v Bratislave \| url = https://www.snm.sk/swift_data/source/archeologicke_muzeum/zborniky/z06/Zbornik%20SNM%20Archeologia%206,%201996_9_12.pdf?59301b669f2d6 \| vydavateľ = snm.sk \| dátum vydania = \| dátum aktualizácie = \| dátum prístupu = 2020-02-17 \| miesto = \| jazyk = }}</ref> Ich nominálna hodnota bola [[tetradrachma]] alebo [[hexadrachma]].<ref name="militky"/> Od decembra [[2008]] stojí plastika s podobou mince Biatec pred budovou [[Národná banka Slovenska\|Národnej banky Slovenska]]. == Nálezy == Na území Bratislavy sa do roku 2006 našlo osem veľkých nálezov keltských mincí (poklady).<ref>{{Citácia periodika \| priezvisko = \| meno = \| autor = \| odkaz na autora = \| titul = Na území Bratislavy sa zatiaľ našlo osem keltských pokladov mincí \| periodikum = sme.sk \| odkaz na periodikum = SME \| url = https://bratislava.sme.sk/c/2703754/na-uzemi-bratislavy-sa-zatial-naslo-osem-keltskych-pokladov-minci.html \| issn = 1335-4418 \| vydavateľ = Petit Press \| miesto = Bratislava \| dátum = 2006-05-05 \| dátum prístupu = 2020-02-17 }}</ref><ref name="zdrojekovu">{{Citácia elektronického dokumentu \| priezvisko = \| meno = \| autor = EVA KOLNÍKOVÁ – FRANTIŠEK BAKOS – PETER PAUDITŠ \| odkaz na autora = \| titul = ZDROJE KOVU V KELTSKÝCH MINCOVNIACH NA SLOVENSKU \| url = https://www.snm.sk/swift_data/source/archeologicke_muzeum/zborniky/z28/10.%20Archeologia2018-Kolnikova%20et%20al.pdf?5d2486465e713 \| vydavateľ = ZBORNÍK SLOVENSKÉHO NÁRODNÉHO MÚZEA CXII– 2018 ARCHEOLÓGIA 28 \| dátum vydania = \| dátum aktualizácie = \| dátum prístupu = 2020-02-17 \| miesto = \| jazyk = }}</ref> V roku 1776 sa našiel tzv. prvý poklad biatekov, pravdepodobne v lokalite [[Kvetná dolina\|Blumentál]]. Rozsah nálezu nie je presne známy, ale išlo asi o 50 mincí.<ref name="rok1776">{{Citácia elektronického dokumentu \| priezvisko = \| meno = \| autor = ANDREJ VRTEL – ROBERT GREGOR MARETTA \| odkaz na autora = \| titul = POKLAD KELTSKÝCH MINCÍ OBJAVENÝ V BRATISLAVE ROKU 1776: LOKALIZÁCIA MIESTA NÁLEZU \| url = https://www.sav.sk/index.php?lang=sk&doc=journal-list&part=article_response_page&journal_article_no=16483 \| vydavateľ = Slovenská akadémia vied \| dátum vydania = \| dátum aktualizácie = \| dátum prístupu = 2020-02-17 \| miesto = Bratislava \| jazyk = }}</ref> V roku 1920 sa našiel neznámy počet a na neurčitom mieste. Pri výstavbe budovy Tatrabanky v roku 1923 bol nájdený tzv. bratislavský poklad, viac ako 400 mincí. V roku 1927 sa našlo na [[Námestie slobody (Bratislava)\|Námestie slobody]] asi 50 mincí. Ďalší hromadný nález 37 mincí bol v lokalite [[Hausbergeln]] pred rokom 1930. V roku 1937 sa znova našlo na Námestí slobody 59 mincí. V roku 1942 sa na [[Žilinská ulica (Bratislava)\|Žilinskej ulici]] našlo 270 mincí a posledný veľký nález, 22 mincí, bol na [[Bratislavský hrad\|Bratislavskom hrade]]. Veľa drobných nálezov sa našlo v okolí Bratislavy.<ref name="zdrojekovu"/> V roku 1995 bolo v Nemecku zdokumentovaných 14 mincí z neznámej lokality.<ref name="militky">{{Citácia elektronického dokumentu \| priezvisko = MILITKÝ \| meno = Jiří \| autor = \| odkaz na autora = \| titul = Hromadný nález hexadrachem typu Biatec a stříbrného ingotu z neznámé lokality. K otázce původu stříbra u středoevropských Keltů \| url = http://www.arup.cas.cz/wp-content/uploads/2011/02/Militky-Depot-Biatek.pdf \| vydavateľ = arup.cas.cz \| dátum vydania = \| dátum aktualizácie = \| dátum prístupu = 2020-02-17 \| miesto = \| jazyk = }}</ref> == Galéria == <gallery>Súbor:Web Biatec.jpg\|Pôvodná minca biatek a rovnaký motív na modernej [[Slovenská koruna#Mince\|slovenskej 5 korunovej minci]]. Súbor:BIATEC pri NBS 1.jpg\|Plastika Biateca pri NBS v Bratislave. Súbor:Boii Biatec 1st. cen BC 2940416.jpg\|Minca s jednou hlavou. </gallery> == Referencie == Řádek 10 ⟶ 133: == Iné projekty== {{projekt\|commons=Category:Biatec}} ~~{{dejepisný výhonok}}~~ [[Kategória:Mince]] [[Kategória:Kelti]] [[Kategória:Dejiny ~~Slovenska~~Bratislavy]]

Biatek: Rozdiel medzi revíziami