Rimania (staroveký národ): Rozdiel medzi revíziami

typo
(typo)
 
'''Rimania''', [[latinčina|latinsky]] ''Romani'', [[starogréčtina|grécky]] ''Ρωμαίοι'' (''Roimaioi'', alebo ''Roméi''), je označenie pre staroveké etnické obyvateľstvo žijúce v rôznych častiach [[Staroveký Rím|Rímskej ríše]].<br />
Označenie Riman sa môže používať od 8. storočia pred  Kr. približne do [[8. storočie|8. storočia]] na západe, na gréckom východe toto označenie pretrvalo až do [[19. storočie|19. storočia]]. Termínom ''Rimania'' sa počas historického vývoja nazývali rôzne skupiny obyvateľstva.
 
==Rimania v dobe kráľovskej==
Táto doba zahŕňa obdobie od založenia mesta [[Rím]] v 8. stor. pred  Kr. do vyhlásenia republiky, asi rok [[500 pred  Kr.]] Rimania tejto doby boli prevažne [[Italikovia|italické]] kmene [[Latinovia|Latinov]], ktoré obývali výlučne mesto Rím. Postupne však s týmto obyvateľstvom splývali aj iné italické kmene, ako napríklad [[Sabíni]], o čom informuje aj [[rímska mytológia]] ([[Romulus|Romulov]] únos Sabiniek), ale tiež aj neitalickí [[Etruskovia]], ktorí mali v Ríme svoju štvrť a poslední traja rímski králi boli tiež Etruskovia. Samotní Etruskovia premenili vidiecky Rím na urbanistické mesto.
 
==Rimania v dobe republiky==
[[File:Statue-Augustus.jpg|thumb|upright|Prvý cisár [[Augustus]]]]
Obdobie zahŕňa dobu po roku 500 – až do roku [[27 pred  Kr.]] Rímske obyvateľstvo so statusom rímskeho občana (''Civis Romanus'') v tejto dobe začína spolu s rímskou republikou expandovať, začínajú sa zakladať [[kolónia|kolónie]]. Prvá kolónia bol rímsky prístav [[Ostia Antica]], neskôr sa rímski občania usadzovali po celej Itálii, zakladali nové mestá (napr. [[Verona]], Mediolanum (dn. [[Milano]]), [[Aquileia]], Ariminium (dn. [[Rimini]]), [[Piacenza]], [[Cremona]], atď.), alebo sa usadzovali v už existujúcich gréckych mestách ([[Neapol]], [[Tarent]], [[Bari (Apúlia)|Bari]]…), prípadne dostávali rímski občania pôdu po celom italskom vnútrozemí, išlo často o vojenských veteránov. Takto sa územie Itálie romanizovalo a v 1. storočí pred  Kr. po vojne so spojencami obdržaladostala celá Itália rímske občianstvo, nakoľko ju obývali prevažne italické kmene, príbuzné s Rimanmi. [[Gaius Iulius Caesar]] následne udelil občianstvo aj neskoršej severnej Itálii (tzv. Zapádska Galia -  – územie severne od rieky Pád). V dobe neskorej republiky sa rímski občania usádzali aj v južnej [[Galia|Galii]] ([[Provensálsko]]), [[Hispánia|Hispánii]] a v severnej [[Afrika|Afrike]], a tieto oblasti sa úspešne rýchlo jazykovo aj kultúrne romanizovali. V menšom počte tiež na východe ([[Grécko]], [[Malá Ázia]]), tu však ostal grécky spôsob života neporušený.
 
==Rimania do roku 212 ==
Toto obdobie zahŕňa prvú epochu rímskeho cisárstva – principát, zároveň predstavuje obdobie najväčšieho rozkvetu rímskeho impéria. Ako Rimania sa označuje najmä obyvateľstvo italského pôvodu, teda obyvatelia Itálie a občania žijúci v provinciách, ale italského pôvodu. Potomkovia italských kolonistov obývali okrem Itálie značné územia Galie, [[Hispánia|Hispánie]], severnej [[Afrika|Afriky]], vyskytovali sa aj v [[Veľká Británia (ostrov)|Británii]], či v strategických mestách (v [[Panónia (rímska provincia)|Panónii]] napr. [[Carnuntum]], [[Aquincum]], malá rímska civilná osada je doložená aj na [[Devínsky hrad|Devíne]].) Italské obyvateľstvo a jeho potomkovia mimo Itálie bola privilegovaná vrstva, tvorilo rímsky národ a zdroj pre úradníkov, cisárov, politikov, či [[rímske vojsko|légie]]. V provnciach sa usadzujú najmä rímski obchodníci a vojenskí veteráni, ktorí dopomáhajú k romanizácii, často zmiešanými manželstvami. V tomto období doznieva vedúca úloha starej rímskej republikánskej nobility priamo z Ríma (napr. Corneliovci, Porciovci, Calpurniovci, atď.) a do popredia sa dostávajú noví jednotlivci (homini novi), často zo severnej Itálie. Rímskymi občanmi sa za raného cisárstva stali mnohé významné grécke rody a tiež jednotlivci z gréckeho prostredia, ktorí často zastávali najprestížnejšie rímske úrady, (napr. senátor [[Herodes Atticus]], či miestodržiteľ [[Avidius Cassius]], alebo generál [[Tiberius Claudius Pompeianus.]].
 
==Rimania v neskororímskej dobe==
 
==Byzantínci==
Termín [[Byzantská ríša]] je moderný. Samotní Byzantínci svoj štát nazývali grécky ''Autokratoria ton Romeon (Ríša Rimanov)'' a sami sa označovali ako ''[[Romaioi]]'', či ''Romii''. Tak sa prestalo obyvateľstvo označovať ako [[Gréci]] (Heléni) (gr. ''Hellenes'') a slovo Helén sa stalo synonymum pre pohana. Byzantská ríša bola gréckou ríšou, avšakale uchovala si svoj rímsky základ a považovala sa za jediného legitímneho pokračovateľa Rímskej ríše. Helénska identita sa však znovu objavuje od 13. storočia, nikdy však nevytlačila rímske povedomie gréckeho obyvateľstva.
 
==Rimania po páde Byzantskej ríše==
[[File:Plastico E.U.R. rom marts 2003.jpg|thumb|upright|Maketa časti [[Rím]]a]]
V roku [[1453]] dobyli [[Byzantská ríša|Byzanciu]] Osmanskí [[Turci]]. Podrobené grécke obyvateľstvo sa však naďalej považovalo za [[Romaioi|Romaiov]]. Definitívne sa helénska národná identita prinavrátila až po vzniku [[Grécko|Grécka]], romaiská identita vymizla začiatkom 20. storočia, hoci niektorí Gréci sa stále považujú za Romaiov. Tak sa vyjadrila aj známa grécka herečka [[Melina Merkouri]], keď naspievala pesničku Είμαι Ρωμιά (Som Rimanka).
 
==Kultúra Rimanov==
74 747

úprav