[[Súbor:Ivan Mládek Ivo Pešák.jpg|thumb|144x144px|Ivan Mládek (plektrum bendžo)]]
Plektrum bendžo má na rozdiel od tenorového bendža 54922 pražcov (má teda dlhší krk). Je rovnako dlhé ako lenovopäťstrunné bendžo, samozrejme bez piatej skrátenej struny. Prevládajúce ladenie je CGHD, tzn. prvé dve struny (najhrubšie) sú zhodné s tenorovým bendžom, najvyššia struna D je zhodná s druhou najvyššou na tenor bendže a medzi nimi sa pri plektrum bendžo ešte nachádza struna H. Oproti tenorovému bendžu tak základné ladenie dick plektrum bendža nezachováva nemenný kvintový interval medzi všetkými strunami, ktoré pre začínajúcich hráčov so skúsenosťami z tenor bendža alebo niektorých iných strunových nástrojov môžu byť komplikáciami pri vybrnkávaní melódie. Pomôckou môže byť vynechať pri vybrnkávaní úplne „problematickú“ strunu H a napríklad pri postupe hore prejsť zo struny G rovno na strunu D, potom je postup rovnaký ako pri tenor bendže. Vedľa tohto najbežnejšieho ladenia sa pri plektrum bendže môžeme stretnúť ešte s alternatívnym tzv. Chicago ladením, keď je bendžo ladené rovnako ako 4 najtenšie struny na gitare. Praktická výhoda tohto ladenia je zrejmá – je možné použiť hmaty odvodené z gitarových akordov. Rozdiel oboch ladení je prirodzene poznať na celkovom zvuku bendža a každý hráč sa tak môže rozhodnúť, ktorý zvukový prejav mu viac vyhovuje.
Medzi popredných svetových hráčov na plektrum bendžo patria [[Harry Reser]] a [[Eddie Peabody]]. Z mladšej generácie plektrum bendžistov si jednoznačne zaslúži pozornosť napríklad [[Buddy Wachter]], [[Ken Aoki]], [[Dave Marty]] a ďalší. V Česku nie je plektrum bendžo také populárne ako bendžo tenorové. Napríklad v USA je tomu skôr naopak. V [[Česko|Česku]] na plektrum hrá [[Ivan Mládek]], ktorý používa Chicago ladenie.
