Anton Moróc: Rozdiel medzi revíziami

Narodil sa do sedliackej rodiny [[Móroczovci|Móroczovcov]] zo [[Žitný ostrov|Žitného ostrova]] v osade Beketfalva (dnešné [[Holice (okres Dunajská Streda)|Holice]] - Beketfa, okres [[Dunajská Streda]]), ktorá patrila k panstvu [[Prešporok]] a Holickej stolici. [[Móroczovci]] patrili v rámci tejto stolice k tzv. kráľovským [[Sedliak (poddanstvo)|sedliakom]], ktorí mali väčšie právomoci, ako tradiční [[Nevoľníctvo|nevoľníci]]. Anton (maď. Antal) nadobudol v mladosti vyššie vzdelanie a po ukončení škôl ho prijali do svojich služieb [[Zeman|zemepán]], prešporský župan Mikuláš Salma a šľachtic Eraz Einzing (išlo o ríšskych šľachticov). Anton Mórocz sa ich pomocou vyčlenil zo svojho sedliackeho zázemia a dostal sa do prostredia šľachtickej spoločnosti v okolí panovníckeho dvora. Jeho patróni ho za verné služby odmenili pôdov. Dali mi do zálohy Beczketházu, pustú usadlosť pri Beketfalve (1563) ako aj ďaľšie nehnuteľnosti v okolí. Neskôr mu pomohli k nadobudnutiu erbovej listiny. Panovník [[Maximilián II. (Svätá rímska ríša)|Maximilián II.]] vo [[Viedeň|Viedni]] dňa 25. júna 1572 udelil Antonovi Mórocz, ako aj jeho otcovi Petrovi, [[erb]] a uhorský šľachtický stav. [[Armáles]] vyhlásili 21. mája 1576 na kongregácii prešporskej stolice v [[Šamorín|Šamoríne]], čím [[Móroczovci|Móroczovcov]] aj oficiálne prijali do šľachtickej komunity tejto stolice. Neskôr dostali od prešporského župana Mikuláša Salma v zastúpení kráľa [[Kúria (sídlo šľachty)|kúriu]] v Beketfalve a ešte druhú šľachtická kúriu v blízkej osade Bodófalva. [[Móroczovci]] získali kráľovské potvrdenie tejto držby (1578, 1584). Tým sa rod zaradil medzi majetnú nižšiu šľachtu a jeho pôvodne prázdny titulárny prídomok "''de Beketfalva''" – sa zmenil na riadny šľachtický predikát.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=FEDERMAYER|meno=Frederik|titul=Wolfgang Mórocz z Beketfalvy (1575–1648). Spoločenský vzostup kariérneho úradníka v ranonovovekom Uhorsku|url=https://dk.upce.cz/bitstream/handle/10195/58455/FedermayerF_WolfgangMorocz_2011.pdf?sequence=1&isAllowed=y|dátum vydania=|dátum prístupu=31.12.2019|vydavateľ=}}</ref> Anton Mórocz sa následne dostal do stoličnej samosprávy, ktorého si tam priviedol švagor [[František Esterházi (16. storočie)|František Esterházy]], spočiatku bol prísažným prísediacim, neskôr bol zvolený za jedného zo štyroch stoličných služných. Táto spolupráca prekvitala takmer dve desaťročia počas celých osemdesiatych a deväťdesiatych rokov [[16. storočie|16. storočia]]. Dôkazom dobrých vzťahov medzi príbuznými bola aj skutočnosť, že sa František stal tútorom Antonovému synovi [[Wolfgang Mórocz|Wolfgangovi]]., budúcemu uhorskému vicepalatínovi.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=DUCHOŇOVÁ|meno=Diana|titul=Palatín Mikuláš Esterházy|vydanie=2017|vydavateľ=SAV|miesto=Bratislava|rok=2017|isbn=978-80-224-1606-1|strany=27}}</ref>

* [[Wolfgang Mórocz|Mórocz Wolfgang]] (* 1575 – † 1648), syn, podžupan BratislavskejPrešporskej stolice, radca Uhorskej komory, uhorský podpalatín,