Wikipédia

Michal IV. (Byzantská ríša): Rozdiel medzi revíziami

Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
Bez shrnutí editace
Bez shrnutí editace
Značka: editor wikitextu 2017
Riadok 3:
|titul = byzantský cisár
|obrázok = Michael_IV_the_Paphlagonian.jpg
|panovanie =1034{{--}}1041
|korunovácia =[[12. apríl]] [[1034]]
|pôvodné meno =
|obrázok erbu =
|ostatné tituly =
|dátum narodenia = [[1010]]
|miesto narodenia = provincia [[Paflagónia]]
|dátum úmrtia = [[10. december]] [[1041]]
|miesto úmrtia =[[Konštantínopol]]
|miesto pochovania =
|predchodca = [[Roman III.]]
|regent =
|nástupca = [[Michal V.]]
|manželmanželka = [[Zoe = Porfyrogenéta|Zoe]]
|manželka = [[Zoe]]
|potomstvo =
|dynastia = [[Zoznam vládcov Byzantskej ríše|Macedónska dynastia]]
|otec =
|matka = }}
}}▼
'''Michal IV.''', zvaný '''Paflagónsky''' / '''Paflagonský''' (* [[1010]] – † [[10. december]] [[1041]]) bol byzantský cisár v rokoch [[1034]] až [[1041]]. Po smrti cisára [[Roman III.|Romana III.]] sa oženil s jeho ženou [[Zoe]].
 
[[Súbor:Michael IV histamenon.jpg|náhľad|Michal IV. na byzantskej minci]]
Michal IV. pochádzal z rodiny [[roľník]]ov z provincie [[Paflagónia]] (iný prepis: Paflagonia). Na [[cisár]]sky dvor sa dostal prostredníctvom svojho brata, [[eunech]]a a vysokého [[štát]]neho úradníka Ioanna Orfanotrofa. Stal sa cisárovým [[komorník]]om a hoci to Roman netušil, stal sa aj milencom jeho ženy. Roman ho z ničoho neupodozrieval. 11. apríla [[1034]] však Roman za záhadných okolnosti umrel a Michal sa hneď na druhý deň oženil so Zoe. Následne si však nechal poradiť od svojho brata, ktorý sa stal [[ministerstvo financií|ministrom financií]], aby Zoe uväznil a vládol sám. Michal ale trpel výčitkami [[svedomie|svedomia]], že zradil svojho bývalého pána (Romana) a tak dal postaviť mnoho [[kláštor]]ov.▼
 
'''Michal IV.''', '''Paflagónsky''' (*okolo [[1010]], [[Paflagónia]]{{--}}† [[10. december]] [[1041]], [[Konštantínopol]]) bol byzantský cisár v rokoch [[1034]]{{--}}[[1041]]. Cisárom sa stal po smrti (zrejme vražde) cisára [[Roman III.|Romana III.]], keď sa oženil s jeho ženou, svojou milenkou, cisárovnou [[Zoe Porfyrogenéta|Zoe]]. Podľa dobových správ bol Michal bol veľmi krásny, štedrý a šikovný, ale trpel [[epilepsia|epilepsiou]] a bol nevzdelaný, čo viedlo k tomu, že mnohé oblasti vlády prenechal na svojho brata, ministra [[Ján Orfanotrofos|Jána Orfanotrofa]]. Ten finančnými (daň ''[[aerikon]]'') a vojenskými reformami navrátil ríši stratenú silu, ale získal aj mnohých nepriateľov. Na východnej hranici bolo [[Georgios Maniakes|Georgiom Maniakom]] dobyté mesto [[Şanlıurfa|Edessa]] a aspoň spočiatku boli úspešné aj boje na [[Sicília (ostrov)|Sicílii]]. Podarilo sa mu taktiež potlačiť bulharské [[Deljanovo povstanie]], naopak úplnú nezávislosť získala srbská [[Duklja]]. Obdobie jeho vlády je spojené aj s rozsiahlymi čistkami vedenými proti aristokratickým rodinám.<ref name=":VV">Michael IV. Paflagonec. In: {{Citácia knihy
Michal bol veľmi pohľadný, štedrý a šikovný, ale trpel [[epilepsia|epilepsiou]] a bol nevzdelaný, preto prenechal vládu na svojho brata. Ten finančnými a [[vojna|vojenskými]] [[reforma]]mi navrátil ríši stratenú silu. Na východnej hranici bolo po dlhom obliehaní dobyté mesto [[Şanlıurfa|Edessa]].
|priezvisko=Vavřínek
|meno=Vladimír
|odkaz na autora=Vladimír Vavřínek
|priezvisko2=Balcárek
|meno2=Petr
|titul=Encyklopedie Byzance
|vydanie=1
|miesto=Praha
|vydavateľ=[[Libri]]; Slovanský ústav AV ČR
|rok=2011
|počet strán=552
|isbn=978-80-7277-485-2
|isbn2=978-80-86420-43-1
|edícia=Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada
|zväzok edície=33
|strany=319}}</ref><ref name=":DB">{{Citácia knihy
|priezvisko=Zástěrová
|meno=Bohumila
|titul=Dějiny Byzance
|vydanie text=Vyd. 1.
|vydavateľ=[[Academia (české vydavateľstvo)|Academia]]
|miesto=Praha
|rok=1992
|isbn=80-200-0454-8
|strany=208{{--}}213
|počet strán=529
|vydanie=1}}</ref><ref name=":KZD">MICHAEL IV PAFLAGON In: {{Citácia knihy
|editori=[[Alexandr Petrovič Každan|Alexander P. Kazhdan]]
|titul=The Oxford Dictionary of Byzantium
|miesto=New York
|vydavateľ=[[Oxford University Press]]
|rok=1991
|počet strán=2338
|isbn=0-19-504652-8
|strany=1365
|jazyk=en
|vydanie=1}}</ref>
 
▲Michal IV. pochádzal z rodiny [[roľník]]ov z provincie [[Paflagónia]] (iný prepis: Paflagonia). V mladosti sa mal podľa dobových správ živiť falšovaním mincí. Na [[cisár]]sky dvor sa dostal prostredníctvom svojho brata, [[eunech]]aeunucha a vysokého [[štát]]neho úradníka Ioanna[[Ján Orfanotrofos|Jána Orfanotrofa]]. Stal sa cisárovým [[komorník]]om a hoci to Roman netušilmasérom, stal sanásledne aj milencom jehocisárovej ženymanželky [[Zoe Porfyrogenéta|Zoe]]. Roman hosi vzťah milencov nevšímal a i napriek upozorneniam od blízkych Michala z ničoho neupodozrieval, za čo zrejme mohla Michalova [[epilepsia]]. [[11. aprílaapríl]]a [[1034]] však Roman za záhadných okolnosti umrel a Michal sa hneď na druhý deň oženilsa soMichal, Zoei napriek počiatočnému odporu patriarchu [[Alexios I. NásledneStudites|Alexia]], siso všakZoe nechaloženil. poradiťNásledne odpod vplyvom svojho brata Jána, ktorý sa stal [[ministerstvo financií|ministrom financií]], abycisárovnú Zoe uväznil av vládol''gynaeceu'' sám.(ženských Michalpalácových ale trpel výčitkami [[svedomie|svedomia]],komnatách) žea zradilvládol svojhosám.<ref bývaléhoname=":VV" pána/><ref (Romana)name=":DB" a/><ref tak dal postaviť mnoho [[kláštor]]ov.name=":KZD"/>
V roku [[1035]] požiadal emir [[Palermo|Palerma]] ([[Sicília (ostrov)|Sicília]]) o pomoc Michala, kvôli povstaniu jeho brata. Aj napriek následnej smrti emira boje na Sicílii pokračovali. V roku [[1038]] bola začatá výprava na čele s Georgiom Maniakosom. Výpravy sa zúčastnil takisto aj manžel Michalovej sestry Stefanos. V priebehu nasledujúceho roka boli dobyté mestá Palermo a [[Messina]]. Vďaka Maniakosovmu skvelému vedeniu sa takmer podarilo ovládnuť celú Sicíliu, ale v roku [[1040]] došlo k jeho stretu so Stefanosom. Po hádke sa Stefanos urazil a poslal správu Michalovi, že Maniakos plánuje sprisahanie. Následne bol Maniakos povolaný do [[Konštantínopol]]u a uväznený. Veliteľom sa stal práve Stefanos. Ten bol však onedlho zabitý a zmätok v [[Byzantská ríša|byzantskej]] armáde využili [[Arabi]]. Najprv vypuklo povstanie, aby následne byzantskú armádu vytlačili z dobytých území, pričom nedobytá zostala len Messina.▼
 
▲Už krátko po jeho nástupe musel Michal riešiť viacero vzbúr proti jeho nástupu a boje sa viedli aj na východných arabských hraniciach. Najväčším tu dosiahnutým úspechom bol zisk starodávneho kresťanského centra [[Edessa (Mezopotámia)|Edessy]]. V roku [[1035]] požiadal emir [[Palermo|Palermapalermský]] ([[Sicíliaemir (ostrov)|Sicília]])Michala o pomoc Michala, kvôli povstaniu jeho brata. Aj napriek následnej smrti emira boje na Sicílii pokračovali. V roku [[1038]] bola začatá výprava na čele s [[Georgios Maniakes|Georgiom ManiakosomManiakom]]. Výpravy sa zúčastnil takisto aj manžel Michalovej sestry Štefan (Stefanos). V priebehu nasledujúceho roka boli vďaka Maniakovmu skvelému vedeniu dobyté mestá [[Palermo]] a [[Messina]]. Vďakaa Maniakosovmu skvelému vedeniupodarilo sa ovládnuť takmer podarilo ovládnuť celú Sicíliu, aleavšak po tom, čo v roku [[1040]] došloroztržke k jeho stretu so Stefanosom. Po hádke sa Stefanosmedzi urazilním a poslalMichalovým správušvagrom Michalovi, že Maniakos plánuje sprisahanie. NásledneŠtefanom bol ManiakosManiakes povolaný do [[Konštantínopol|Konštantínopola]]u a uväznený. Veliteľom sa stal práve Stefanos., Tenktorého bolvedenie však onedlhobolo zabitýneúspešné a zmätok v [[Byzantská ríša|byzantskej]] armáde využili [[Arabi]]. Najprv vypuklo povstanie, aby následne byzantskú armádu vytlačili z dobytých území, pričom nedobytá zostala len [[Messina]].<ref name=":DB" /><ref name=":KZD"/>
Michal vV posledných rokoch svojej vlády Michal ťažko [[choroba|ochorel]]. Navyše stáleStále viac ho navyše trápili výčitky [[svedomie|svedomia]] kvôli Romanovi a tak sa presunul do [[Solún|Solúna]]u, kde prosil svätého DemetriaDemetera o odpustenie. Jeho poslednou veľkou výpravou boli boje v [[Bulharsko|Bulharsku]], kde došlo k Deljanovmu povstaniu. Bulharskí bratranci [[Peter Deljan]] a [[Alusian]] viedli Bulharov a vyhnali byzantskú armádu z území Bulharska. Následne sa však pohádali. Alusian dal Petrovi odseknúť [[nos]] a oslepil ho. To viedlo k oslabeniu bulharskej sily a Alusian bol porazený. Michal krátko na to vstúpil do kláštora a [[10. december|10. decembra]] [[1041]] umrel. Novým panovníkom sa stal jeho synovec [[Michal V.]], ktorého krátko pred jeho smrťou cisár s cisárovnou [[Zoe Porfyrogenéta|Zoe]] adoptovali.<ref name=":VV" /><ref name=":KZD"/>
 
== Referencie ==
{{Referencie}}
 
== Iné projekty ==
{{projekt}}
 
{{Vládca |▼
== Zdroj ==
|Štát = [[Byzantská ríša]]|▼
{{preklad|cs|Michael IV. Paflagoňan|7629627 }}
|Dynastia_ánonie=áno|▼
 
|Dynastia = [[Zoznam vládcov Byzantskej ríše|Macedónska dynastia]] |▼
▲{{Vládca |
|Titul = cisár |▼
▲Štát = [[Byzantská ríša]]|
Do|Od = [[10411034]]| ▼
▲Dynastia_ánonie=áno|
|Do = [[1041]]
▲Dynastia = [[Zoznam vládcov Byzantskej ríše|Macedónska dynastia]] |
|Predchodca = [[Roman III.]] |▼
▲Titul = cisár |
Od|Nástupca = [[1034Michal V.]] |
▲|}}
▲Do = [[1041]]|
▲Predchodca = [[Roman III.]] |
Nástupca = [[Michal V.]] |
}}
 
[[Kategória:Narodenia v 1010]]
[[Kategória:Úmrtia v 1041]]
[[Kategória:Úmrtia 10. decembra]]
[[Kategória:Byzantskí cisári]]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/wiki/Michal_IV._(Byzantská_ríša)“