Murad IV.: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace
Bez shrnutí editace
Riadok 18:
|regent=[[Kösem Sultán]]<br />(1623 - 1632)}}
 
'''Murad IV.''' alebo '''Murád IV.''' alebo '''Murat IV.''' ([[osmanská turečtina|vosm. osmanskej turečtinetur.]]: مراد رابع ''Murád-ı rábi‘; *'') (26/[[27. júl]] [[1612]], [[Istanbul|Konštantínopol]], [[Osmanská ríša]] – [[9. február]] [[1640]], [[Istanbul|Konštantínopol]], [[Osmanská ríša]]) bol [[sultán]] [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]] medzi rokmi 1623 až 1640.<ref>Imber, Colinznámym predovšetkým vďaka obnoveniu autority štátu, majestátu panovníka a tvrdými metódami. ''TheBol Ottomansynom Empire:sultána The[[Ahmed StructureI.|Ahmeda ofI.]] Powera [[Kösem Sultán]],'' 2ndktorá edbola pôvodom Grékyňa (známa taktiež ako Mahpeyker).<ref>{{Citácia Newknihy|titul=Osman's dream York: Palgravethe Macmillan,story 2009,of pp.the 66-68Ottoman Empire, 971300-981923|url=https://www.worldcat.org/oclc/63664444|vydavateľ=Basic ISBNBooks|rok=2006|miesto=New York|isbn=0-230465-5745102396-37|priezvisko=Finkel, Caroline.}}</ref> VMoc tureckejzískal historickejv spisberoku je1623, považovanýkeď zanahradil úspešnéhosvojho sultána,strýka ktorému[[Mustafa saI.|Mustafu podariloI.]] obnoviťMal vlen ríšijedenásť poriadokrokov, potlačiťkeď korupciu,započal úspešnesvoju zreorganizovaťvládu. aJeho zefektívniťvláda administratívnuje správupreslávená ríše.predovšetkým Viedol[[Osmansko-safíjovská veľmivojna úspešnú(1623 zahraničnú- politiku.1639)|Osmansko-safíjovskými Počasvojnami]] jeho(1623-1639), vládyktorých savýsledkom zastavilbolo úpadokrozdelenie [[OsmanskáKaukaz ríša|Osmanskej(geografická ríšeoblasť)|Kaukazu]].<ref>Ágoston andmedzi Alantieto Mastersríše, Gáborktoré andboli Brucespolu (2009).v ''Encyclopedianepriateľstve of thecez Ottomandve Empirestoročia.'' InfobaseNa Publishing.rovnakom p.mieste 583.dnes ISBNexistuje 978-1-4381-1025-7hranica medzi [[Turecko|Tureckom]] a [[Irán|Iránom]].</ref>
 
== Mladosť ==
Murad IV. sa narodil 27. júla 1612 a bol synom [[Ahmed I.|Ahmeda I.]] a jeho konkubíny a neskôr manželky [[Kösem Sultán]]. Po smrti otca, keď mal šesť rokov bol uväznený v "Zlatej klietke", spolu s jeho bratmi Süleymanom, Kasimom, Bayezidom a Ibrahimom.<ref>{{Citácia periodika|titul=Our Rector from Paris|url=http://dx.doi.org/10.7827/turkishstudies.2681|periodikum=Journal of Turkish Studies|dátum=2011|dátum prístupu=2020-03-02|ročník=Volume 6 Issue 3|číslo=6|strany=5–7|issn=1308-2140|doi=10.7827/turkishstudies.2681|meno=Saim|priezvisko=SAKAOĞLU}}</ref>
 
== Vláda ==
 
=== Začiatky vlády (1623 - 1632) ===
Murad IV. bol dlho pod kontrolou svojich príbuzných a počas prvých rokov vlády miesto neho vládla jeho matka [[Kösem Sultán]]. V ríši však vypukla anarchia, byrokracia, vojenské konflikty a vládu nad mestom prevzali despotickí tyrani: [[Safíjovci|Safíjovská dynastia]] neustále útočila na [[Irak]], v severnej [[Malá Ázia|Anatólii]] vypukli vzbury a v roku 1631 [[Janičiar|janičiari]] vtrhli do paláca, kde zabili veľkovezíra a mnoho ďalších. Murad IV. sa poistil, aby neskončil ako jeho starší nevlastný brat Osman II. (ktorý bol zavraždený), a začal uplatňovať svoju moc.
 
V roku 1628, keď mu bolo šestnásť rokov, nechal pre výstrahu popraviť svojho švagra [[Kara Mustafa Paša (guvernér Egypta)|Karu Mustafu Pašu]] (manžela svojej sestry [[Fatma Sultán (dcéra Ahmeda I.)|Fatmy Sultán]] a guvernéra Egypta).<ref>{{Citácia knihy|titul=Some Facets of King Lear|url=http://dx.doi.org/10.3138/9781442652996-006|vydavateľ=University of Toronto Press|rok=1974-01-31|miesto=Toronto|isbn=978-1-4426-5299-6|meno=Maurice|priezvisko=Charney}}</ref>
 
Epidémia (mor), ktorá sa začala v lete roku 1625 bola hrozbou pre celý [[Istanbul]]. Každý deň zomrelo v priemere tisíc ľudí. Ľudia išli do Okmeydanı, aby sa tohto moru zbavili. Situácia bola horšia na vidieku, avšak nikto nevidel ako to vyzeralo mimo Istanbulu.<ref>{{Citácia periodika|titul=Our Rector from Paris|url=http://dx.doi.org/10.7827/turkishstudies.2681|periodikum=Journal of Turkish Studies|dátum=2011|dátum prístupu=2020-03-02|ročník=Volume 6 Issue 3|číslo=6|strany=5–7|issn=1308-2140|doi=10.7827/turkishstudies.2681|meno=Saim|priezvisko=SAKAOĞLU}}</ref>
 
=== Absolútna vláda a ríšska politika (1632 - 1640) ===
Jeho pravá autoritatívna vláda začala asi v roku 1632, kedy zosadil všetkých tyranov, vymietol korupciu nahromadenú za vlády posledných niekoľko sultánov a nastolil poriadok, ktorý už roky vôbec neexistoval. Taktiež obnovil autoritatívny majestát panovníka. Murad IV. za svojej vlády zakázal v Istanbule používanie [[Alkohol|alkoholu]], [[Tabak (produkt)|tabaku]], [[Ópium|ópia]] a [[Káva|kávy]]. Za porušenie zákazu nechal vinníkov ihneď popraviť. Údajne sa v noci prechádzal v uliciach v civilnom oblečení a kontroloval, ako poddaní plnia jeho rozkazy. V prípade porušovania zahodil svoj oblek a vyriešil situáciu okamžite svojimi vlastnými rukami. Tak isto ako jeho pradedo [[Selim II.]] posedával v kiosku pri vode neďaleko paláca Seraglio a strieľal šípy na okoloidúcich alebo na prechádzajúce člny, ktoré sa k nemu priblížili príliš blízko. Obnovil taktiež veľmi kruté súdne tresty; vďaka tomu bol popravený veľkovezír za to, že zbil svoju svokru.
 
=== Požiar v roku 1633 ===
2. septembra 1633 vypukol veľký požiar, ktorý spálil pätinu mesta. Oheň sa rozšíril z troch vetiev do mesta, z toho jedno smerovalo k moru. Najkrajšie okresy v Istanbule boli zničené, od okresov Yeniodas, Mollagürani, Fener Gate cez mešity Sultanselim, Mesihpaşa, Bali Paša a Lutfi Paša, Palác Şahı buhan, Unkapam až po Atpazarı, Bostanzade domy a Sofular Bazaar. Oheň, ktorý trval 30 hodín, bol zrejme uhasený vetrom.
 
=== Vojna proti Safíjovcom ===
Vláda Murada IV. bola významná predovšetkým [[Osmansko-safíjovská vojna (1623 - 1639)|Osmansko-safíjovskou vojnou]] (1623 - 1639) proti Perzii (dnešný Irán), kde si Osmania násilím podmanili [[Azerbajdžan]], okupovali [[Tabríz]] a [[Hamdánovci (Sýria)|Hamadán]] a nakoniec v roku 1638 opäť obsadili Bagdad. Po vojne bola napísaná Zuhabská dohoda, ktorá uznala zmenu hraničného územia: časť [[Amasya|Amasye]], východné [[Arménsko]], východné [[Gruzínsko]], Azerbajdžan a [[Dagestan]] patrili k Perzii, zatiaľčo západné Arménsko a západné Gruzínsko zostalo pod osmanskou nadvládou. [[Mezopotámia]] teda vďaka Peržanom zanikla. Hranice sa po vojne ustálili a v takmer rovnakej podobe zostali dodnes; v dnešnej dobe ale rozdeľuje [[Turecko]], [[Irán]] a [[Irak]].
 
Počas obliehania Bagdadu v roku 1638 mesto vydržalo odolávať štrnásť dní, než [[Obliehanie Bagdadu (1638)|nakoniec kapitulovalo]].
 
Murad IV. sám osobne viedol osmanskú armádu v posledných rokoch vojny.
 
=== Vzťahy s Mughalskou ríšou ===
Zatiaľčo Murad táboril pri Bagdade, stretol sa s vyslancami mughalského cisára [[Šáhdžahán|Šáhdžahána]], ktorí mu ukázali kusy jemne vyšívanej látky, a dokonca aj brnenie. Murad im na oplátku daroval najlepšie zbrane, sedla a kaftany, ktoré odoslali ako dar vládcovi až do [[Mughali|Mughalskej ríši]].
 
== Architektúra ==
Murad IV. vkladal dôraz na architektúru a počas jeho vlády bolo postavených mnoho monumentov. V roku 1635 bol postavený kiosek v Bagdade a Revane, v roku 1638 v Jerevane. Všetky boli postavené v rôznych štýloch. Medzi jeho ostatné stavby patria pavilón v paláci Kavak, mešita Meydanı, horáreň Bayrama Pašu, hrobka, fontána a základná škola. V Konyi nechal postaviť mešitu Şerafettin.
 
== Rodina ==
'''Konkubíny'''
 
O konkubínach Murada IV. sa veľa nevie, keďže po jeho smrti žiadny z jeho synov nežil, a tak nemal priameho pokračovateľa rodu. Mnoho historikov považuje za jeho jedinú konkubínu Ayşe Sultán; až ku koncu vlády sa mala objaviť druhá konkubína, pravdepodobne s menom Sanevber. Je teda možné, že mal dlho len jednu konkubínu, dokiaľ mu nebola poslaná iná, alebo mal nespočetne veľa konkubín, ale len dve boli povýšené na Haseki Sultán.
 
'''Synovia'''
 
Murad IV. mal 10 synov, žiadny z nich však nedosiahol plnoletosti, všetci zomreli v detskom veku ešte pred Muradovou smrťou:
 
* Şehzade Ahmed (* 21. december 1628 – † 1639)
* Şehzade Numan (* 1628 – † 1629)
* Şehzade Orhan (* 1628 – † 1629)
* Şehzade Hasan (* Marec 1631 – † 1632)
* Şehzade Süleyman (* 2. február 1632 – † 1635)
* Şehzade Mehmed (* 11. august 1633 –  † 11. január 1640)
* Şehzade Osman (* 9. február 1634 – † 1635)
* Şehzade Alaeddin (* 26. august 1635 –  † 1637)
* Şehzade Selim (* 1637 – † 1640)
* Şehzade Mahmud (* 15. máj 1638 –  † 1638)
 
'''Dcéry'''
 
Murad IV. mal tri dcéry:
 
* [[Kaya Sultán]], prezývaná Ismihan (* 1633 – † 1659)
* Safiye Sultán
* Rukiye Sultan († 1696)
 
== Smrť ==
Murad IV. zomrel v roku 1640 vo veku 27 rokov na [[Cirhóza pečene|cirhózu pečene]].
 
Ku svojej smrteľnej posteli si pozval katov, ktorým dal za úlohu popraviť svojho mentálne zaostalého brata [[Ibráhím I.|Ibrahima]], ktorý mohol znamenať koniec Osmanskej línie panovníkov. Príkaz však nebol vykonaný a Ibrahim sa stal jeho nástupcom, čo fatálne ovplyvnilo dianie v nasledujúcich rokoch.
 
== V populárnej kultúre ==
Postava Murada IV. sa vyskytuje v tureckom televíznom seriály ''[[Muhteşem Yüzyıl: Kösem]]'', kde ho ako dieťa stvárnil [[Cağan Efe Ak]] a ako dospelého sultána [[Metin Akdülger]].
 
== Referencie ==