Chorváti: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Riadok 54:
Chorváti sa usídľovali na juhozápadnom Slovensku na začiatku [[novovek]]u, kedy utekali z juhu pred [[Osmanská ríša|Turkami]]. Veľa osád, ktoré sú dnes periférnymi časťami Bratislavy, bolo často až do začiatku [[20. storočie|20. storočia]] chorvátskych.
 
Na [[Slovensko|Slovensku]] existuje teda už niekoľko storočí chorvátska komunita, ich najznámejšími centrami sú [[Devínska Nová Ves]], [[Jarovce]], [[Čunovo]], [[Chorvátsky Grob]] (predtým aj [[Záhorská Bystrica]], [[Dúbravka (okres Bratislava IV)|Dúbravka]], [[Bratislava – mestská časť Lamač|Lamač]], [[Rusovce]], [[Blatné]] pri Senci a [[Šenkvice]]) a iné obce na Záhorí, na východnej strane Malých Karpát a na Žitnom ostrove. Niektorí si dodnes uchovávajú národné tradície a venujú sa folklóru. Ich jazyk je však značne odlišný od spisovnej chorvátčiny (ktorá bola poznamenaná [[srbčina|srbčinou]]). Bývalý slovenský prezident [[Ivan Gašparovič]], ktorý je po otcovi chorvátskeho pôvodu, k tejto komunite nepatrí, pretože ten sa prisťahoval na Slovensko z oblasti [[Rijeka|Rijeky]] (osada [[Baretići]], obec [[Grižane]], [[okres Crikvenica]]) v roku 1920.<ref>{{Citácia periodika
| autor =
| titul = Ivan Gašparović - slovački predsjednik u zemlji predaka
Riadok 64:
Niektoré chorvátske mená: Tomašovič, Ifčič, Dugovič, Urbanovič, Jankovič, Lančarič, Augustovič, Galovič, Milošovič, Valovič, Vidovič, Stojkovič, Banič, Valentovič, Matiasovič, Polakovič, Novak, Varenić, Vuketić, Novak, Lučenič, Brankovič, Beseda, Jajcaj, Hržić, Nosković.
<br />
Pri sčítaní obyvateľov v máji 2011<ref>http://portal.statistics.sk Štatistický úrad SR</ref> sa k chorvátskej národnosti prihlásilo '''1 022 obyvateľov''', čo je o 132 obyvateľov (+15 %) viac ako tomu bolo v roku 2001 (890 obyv.) Chorvátčinu ako materinský jazyk uviedlo 1 234 obyvateľov (+25 %), v '''domácnosti''' ju najčastejšie používa '''932 obyvateľov''' a na '''verejnosti''' ju najčastejšie používa '''383 obyvateľov'''.
 
== Referencie ==