Byvol africký: Rozdiel medzi revíziami

'''Byvol africký'''<ref>LUPTÁK, Peter. Slovenské mená cicavcov sveta. 1. vyd. Bojnice : Zoologická záhrada, 2003. 218 s. ISBN 80-969059-9-6. S. 83</ref> (iné názvy: '''pabyvol širokorohý''',<ref name=SŽR/>, '''pabyvol kapský''',<ref name=SŽR>Svet živočíšnej ríše. Osveta. 1984, S. 38</ref>, (?)'''byvol kapský''', '''pabyvol kaferský''',<ref>Zoo Bratislava [https://www.zoobratislava.sk/swift_data/source/zoo/zakazky/rok_2019/PD%20medveda%20hnedeho_studia.pdf]</ref>, '''byvol kaferský''',<ref>Vojenské lesy. Ročník V / september - október - november 2011, S. 22 [http://www.vlm.sk/public/magazines/2011/9_10_11_2011.pdf]</ref>, '''pabyvol konžský''' ;<ref>Afrika. In: [[Pyramída (encyklopedický časopis)]]</ref>; {{vjz|lat|''Syncerus caffer''}}) je druh veľkého afrického [[tur|tura]]. Je to jediný recentný druh z rodu ''[[Syncerus]]''.

Byvol africký je veľmi mohutný. Jeho výška môže byť 1 – {{m|1.7|m}} a rozsah jeho dĺžky môže byť 1,7 – {{m|3.4|m}}. V porovnaní s ostatnými veľkými turmi, má dlhé, ale zavalité telo (dĺžka tela môže prevýšiť [[Byvol vodný|byvola vodného]], ktorý je trochu ťažší a vyšší) a má krátke, ale robustné nohy, čo má za následok relatívne krátku výšku na státie. Chvost môže byť dlhý 70 – {{cm|110|m}}. Váhu môže ovplyvňovať aj prostredie, v ktorom byvol žije. Byvoly, ktoré žijú na [[Savana|savanách]] môžu vážiť 500 – {{kg|900}} (samce sú zvyčajne ťažšie ako samice), zatiaľ čo byvoly, ktoré žijú v [[Dažďový prales|dažďových lesoch]] vážia 250 – {{kg|450}}, čo je iba polovičná hmotnosť. Vrchol hlavy je umiestnený nižšie ako chrbát, pretože hlava je nesená nízko. Predné kopytá u byvolov sú širšie ako zadné, ktoré sú spájané s potrebou podporiť váhu v prednej časti tela, ktorá je ťažšia a silnejšia než vzadu. Byvol africký má čierne až tmavohnedé sfarbenie srsti. Staré samce majú belavé kruhy okolo očí. Samice majú tendenciu mať viac červené sfarbenie srsti. Mláďatá majú taktiež červené sfarbenie srsti. Rohy afrického byvola sú veľmi zvláštne. Ich tvar sa ohýna smerom nadol, potom vznikne plynulý oblúk smerom nahor. Vzdialenosť od koncov rohov je viac ako jeden meter. Mladým byvolom narastú rohy až po dosiahnutí veku päť až šesť rokov. U samíc sú tieto rohy menšie a menej výrazné.

Byvol africký je jedným z najúspešnejších spásačov v [[Afrika|Afrike]]. Žije v [[močiar]]och a záplavových oblastiach, rovnako tiež na pastvinách a lesoch afrických hôr. Tento byvol preferuje prostredie s dobrým úkrytom, ako je napr. rákosie či kroviská, ale možno ho nájsť aj v otvorenom lese. Byvoly si vyžadujú vodu denne a preto ich prostredie závisí od trvalých zdrojov vody. Rovnako ako [[Zebra|zebry]] aj byvoly môžu žiť na územiach vysokej trávy. Stáda byvolov ničia a pomlátia trávu, čím robia cestu pre miestnych spásačov. Pri kŕmení využívajú ich jazyk a široké rezáky, čo im umožňuje spásať trávu rýchlejšie ako ostatné africké [[Bylinožravec|bylinožravce]].

Veľkosť [[Stádo|stáda]] je rôzna. Jadro stáda sa skladá z príbuzných samíc a ich potomstva. Stádo je obklopené dominantným samcom a menej dôležitými samcami, dospelými samicami a starými alebo chorými zvieratami. Mladí samci si držia vzdialenosť od dominantného samca, ktorého možno spoznať podľa hrúbky jeho rohov. Samce majú lineárnu [[Hierarchia|hierarchiu]] dominantného postavenia, založenú na veku a veľkosti. Pri súboji dospelých samcov sa samec priblíži k druhému samcovi, začne bučanie, skloní svoje rohy smerom dole a počká druhého býka, aby spravil to isté. Potom začnú zápasiť a krútia rohmi zo strany na stranu.

Byvoly sa pária a rodia len počas [[Obdobie dažďov|obdobia dažďov]]. Vrchol narodenia sa koná na začiatku obdobia. Samec si starostlivo stráži samicu, pretože môže priťahovať mnoho ďalších samcov. V čase, keď je samica v plnej [[Ruja|ruji]] je pri nej iba dominantný samec. Samice prvýkrát rodia až po dosiahnutí piatich rokov, po gravidite dlhej 11,5 mesiaca. Novorodené mláďatá zostávajú počas prvých týždňov skryté v poraste, pričom pred vstupom do stáda sú ošetrené matkou. Mláďatá sa pre ich bezpečnosť nachádzajú v strede stáda. Puto medzi matkou a mladým teľaťom trvá dlhšie ako u väčšiny turov. Po narodení mláďa nasleduje svoju matku, ktorá sa oňho stará a dáva mu potravu. Až po dosiahnutí dvoch rokov dospelý samec opúšťa svoje stádo a pripojí sa k skupine mladých samcov bez samíc.

{{Projektprojekt|commonswikispecies=Category:Syncerus caffer}}

*{{Preklad|en|African buffalo|615196763}}