Vasilij Andrejevič Žukovskij: Rozdiel medzi revíziami

kt
(kt)
 
 
== Tvorba ==
[[Súbor: Vasily_Zhukovsky,_1820s.jpg |thumb|rightleft|Vasilij Andrejevič Žukovskij]]
Literárnu dráhu začal ako [[Nikolaj Michajlovič Karamzin|Karamzinov]] žiak.
Raná elegická tvorba sa nesie v znamení anglickej poézie hrobov. Jeho básne, napr. parafráza anglického básnika [[Thomas Gray|T. Graya]] ''Dedinský cintorín'' (''Селское кладбище'', [[1802]]) alebo náladová báseň ''Večer'' (''Вечер'', [[1807]]) sú jednými z najvyspelejších prejavov ruského [[sentimentalizmus|sentimentalizmu]]. Vyjadrujú znechutenie nad prázdnotou ducha vyšších vrstiev, ospevuje mravnosť prostých a pracovitých dedinčanov, v ideálnom svetle zobrazuje neporušenú prírodu a šťastie tichého života.
Žukovskij významne zasiahol do vývoja a formovania lyricko-epických žánrov, hlavne do vývoja [[balada|balady]]. Už jeho prvé kroky v tomto smere, dve osobité spracovania [[Gottfried August Bürger|bürgerovského]] námetu o návrate mŕtveho milého k rúhajúcej sa milej, v baladách ''Ľudmila'' (''Людмила'', [[1808]]) a ''Svetlana'' (''Светлана'', [[1808]] − [[1812]]), mu priniesli úspech. Stal sa zakladateľom tohto romantického žánru v ruskej literatúre. Svoju poéziu v nich otvoril silným [[folklór]]nym vplyvom.
 
[[Súbor: P.F._Sokolov_051.jpg |thumb|left|Žukovskij, portrét P. F. Sokolova]]
V iných baladách je folklór neprítomný, zameriava sa na psychológiu milostného citu, poprípade na nábožensko-mravnú problematiku a námety čerpá z [[antika|antiky]], napr. ''Kassandra'' ([[1809]]) a ''Achill'' ([[1814]]), a z idealizovaného západoeurópskeho [[stredovek]]u, balada ''Eolova harfa'' (''Эолова арфа'', [[1814]]) podáva príbeh o tragickej láske medzi urodzeným dievčaťom zo vznešeného rodu a prostým pevcom. Žukovskij vytvoril ruský variant rytierskej balady.
Žukovskij sa spája aj s uvedením romantickej elégie do ruskej literatúry. Jeho zásluhou stúpla úroveň rozjímavých opisov prírody, či už postavených na konfrontáciu človeka a krajiny, elegická idyla ''Slavjanka'' (''Славянка'', [[1815]]), alebo v snahe čo najobjektívnejšie zaznamenať dojem vyvolaný určitým prírodným obrazom, napr. ''More'' (''Море'', [[1822]]).
V intímnej lyrike sa jeho poézia približuje k mystickému romantizmu. Žukovskij si pre potreby vyjadrenia videnia svojho videnia sveta vytvára nové básnické prostriedky, ktoré významne obohatili ruský verš. Jeho básnická reč je plná náznakov, [[symbol]]ov, odmlčaní, v metaforách je pre neho príznačný [[synkretizmus]] videnia, asociatívne a expresívne vyjadrovanie. Hudobnosť jeho verša je založená na členenej melodickej [[intonácia|intonácii]], na trochejských rytmoch.
 
== DieloIné (Výber)projekty ==
{{Projekt}}
 
== Dielo (výber) ==
[[Súbor: Bryullov_portrait_of_Zhukovsky.jpg|thumb|right|V. A. Žukovskij]]
* [[1802]] ''Dedinský cintorín'' (''Сельское кладбище'')
* KULEŠOV, Vasilij Ivanovič: ''Istorija russkoj literatury XIX veka.'' Vydavateľstvo МГУ, Moskva: 1997. 624 s. ISBN 5-211-03044-3
 
== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Vasily Zhukovsky}}
 
{{DEFAULTSORT:Žukovskij, Vasilij Andrejevič}}
 
[[Kategória:Narodenia v 1783]]
[[Kategória:Úmrtia v 1852]]
[[Kategória:Ruskí básnici]]
[[Kategória:Básnici romantizmu]]
[[Kategória:Ruskí literárni kritici]]
[[Kategória:Držitelia Radu Pour le Mérite]]
[[Kategória:Osobnosti na ruských poštových známkach]]