Verzia z 21:53, 8. december 2006 upraviť Bronto (diskusia \| príspevky) 131 809 editací takéto "spresňovanie" tu nepotrebujeme ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 17:34, 16. december 2006 upraviť vrátiť Skywalker~skwiki (diskusia \| príspevky) 36 editací Ešte len začiatok úprav vedúcich k rozšíreniu informácií o Kréte. Dúfam, že bude prevládať spokojnosť :-) Ďalšia úprava →
Riadok 1: {{Grécky kraj [[Obrázok:Crete typical landscape.jpg\|250px\|náhľad\|Typická krétska krajina]]▼ \|name = Kréta '''Kréta''' (po grécky ''Kríti'' - '''Κρήτη''', po latinsky ''Creta'' alebo ''Candia'') je najväčší [[Grécke ostrovy\|grécky ostrov]]. Nachádza sa juhovýchodne asi 160 km od [[Peloponéz]]u v [[Stredozemné more\|Stredozemnom mori]]. Politicky je to priama súčasť [[Grécko\|Grécka]]. Významná turistická oblasť ([[Knóssos]], pobrežia a podobne). \|name_local = Περιφέρεια Κρήτης \|image_map = GreeceCrete.png \|hlavné mesto = [[Heraklion]] \|nomos = Chania<br>Heraklion<br>Lasithi<br>Rethimno \|počet obyvateľov = 623,666 \|population_as_of = 2005 \|rozloha = 8,336 }} ▲ [[Obrázok:Crete typical landscape.jpg\|~~250px~~240px\|náhľad\|Typická krétska krajina]] '''Kréta''' (po grécky '''Κρήτη''', ''Kríti'', po latinsky ''Creta'' alebo ''Candia'') je najväčším [[Grécke ostrovy\|gréckym ostrovom]] a súčasne piatym najväčším ostrovom v [[Stredozemné more\|Stredozemnom mori]]. Považuje sa za kolísku európskej civilizácie, podľa gréckej mytológie sa na Kréte narodil vládca olympských bohov – [[Zeus]]. Je priamou súčasťou [[Grécko\|Grécka]]. Rozloha je 8 336 km² (dĺžka 260 km, šírka 12-60 km), počet obyvateľov je takmer 630 000 (623,666 v roku 2005). Obyvatelia sú [[Gréci]]. Pracujú v turizme, pestujú obilie, citrusy, olivy, vinič, konopu a tabak, vo vrchoch chovajú ovce. == Geografické údaje == Administratívne je to jedna z gréckych administratívnych oblastí (''periferia''), delí sa na 4 ''nomos'' (grécky pl.: ''nomoi''). Administratívne stredisko je [[Éraklion]] (Hérakleion, Irákleio). Významné mestá sú: [[Chania]] a [[Rethymné]]. Kréta sa nachádza približne 160 km juhovýchodne od [[Peloponéz]]u. Jej rozloha je 8 336 km² a tiahne sa v dĺžke 260 km v smere východ-západ. V najširšom mieste meria ostrov 60 km, v najužšom, pri meste Ierapetra, ''Ιεράπετρα'', je široký 12 km. Pobrežie Kréty meria 1,046 km. Serverné brehy ostrova obmýva '''Krétske more''' (''Κρητικό Πέλαγος''), južnú časť '''Líbyjské more''' (''Λιβυκό Πέλαγος''). More pri západnom pobreží sa nazýva '''Myrtónske''' (''Μυρτώο πέλαγος'') a pri východnom '''Karpatské''' (''Καρπάθιο πέλαγος''). Ostrov je veľmi hornatý, tvorený najmä vápencom a je súčasťou (sčasti podmorského) horského pásma tiahnúceho sa od [[Peloponéz]]u cez Karpathos a [[Rhodos]] po [[Malá Ázia\|Malú Áziu]]. Na severe klesá ostrov do mora pozvolnejšie ako jeho južná strana. Od západu k východu sa tiahnú nasledovné pohoria: * '''Lefká Ori''', ''Λευκά Όρη'' (po slovensky '''Biele Hory''') s najvyšším vrcholom '''Páchnes''', ''Πάχνες'' (2453 m n.m.) Vnútrozemie tvorené najmä vápencom je pokryté štyrmi vysočinami. Najvyšší vrch je Idé (2 456 m n.m.). Nížiny sú najmä v strednej pobrežnej časti. Ostrov je súčasť sčasti podmorského horského pásma od [[Peloponéz]]u po [[Rodos]] a [[Malá Ázia\|Malú Áziu]]. * '''Ídi''', ''Ίδη'' alebo '''Psiloritis''', ''Ψηλορείτης'' s najvyššou horou Kréty '''Tímios Stavrós''', ''Τίμιος Σταυρός'', nazývanou často samotným názvom pohoria (2456 m n.m.) * '''Dikti''', ''Δίκτη'' s rovnomenným vrcholom (2148 m n.m.) * '''Thripti''', ''Θρυπτή'' na východe s maximálnou výškou 1489 m n.m. Najväčšou nížinou (nielen na Kréte ale aj v celom Grécku) je so 140 km² '''Messara''', ''Μεσσαρά''. Nachádza sa na juhu centrálnej časti ostrova, približne 45 km od hlavného mesta ostrova Herakleiónu (''Ηράκλειο''). Okrem úrodných nížin, vďaka hornatému charakteru, sa na Kréte nachádzajú aj veľmi úrodné náhorné plošiny, napr. '''Lasithi''' (''Λασίθι''), '''Omalos''' (''Ομαλός'') a '''Nida''' (''Νίδα''). V horách možno nájsť i zaujímavé jaskyne, napr. kvapľovú '''Dikteon Antron''' (''Δικταίο άντρο'') v pohorí Dikti alebo '''Ideon Antron''' (''Ιδαίο άντρο'') v pohorí Idi, obe považované za rodisko [[Zeus\|Dia]] alebo hlboké rokliny, najznámejšou je '''roklina v Samárii''' (''φαράγγι της Σαμαριάς'') v pohorí Lefka Ori, ktorá so svojou celkovou dĺžkou 18 km je súčasne najdlhšou v Európe. ~~Podnebie je subtropické stredomorské, zrážky padajú len v zime. Lesy preto rastú len horách a rastliny sú suchomilné.~~ == ~~Dejiny~~Klíma == Podnebie je subtropické stredomorské. So svojimi približne 300 slnečnými dňami patrí Kréta spolu s [[Cyprus_(ostrov)\|Cyprom]] k najslnečnejším ostrovom [[Stredomorie\|Stredomoria]]. Leto je horúce a suché. Zima je daždivá a mierna, vrcholky hôr bývajú zasnežené. V 3. až 2. tisícročí pred Kr. to bolo jedno z centier [[egejská kultúra\|egejskej kultúry]]. Roku [[67 pred Kr.]] sa stala súčasťou [[staroveký Rím\|Rímskej ríše]]. V rokoch [[395]]-[[823]] a [[961]]-[[1204]] bola súčasťou [[Byzantská ríša\|Byzantskej ríše]], v medziobdobí [[823]]-[[961]] ju ovládli [[Arabi]]. Od roku [[1204]] ju spravovala [[benátska republika]], až kým sa roku [[1669]] nestala súčasťou [[Osmanská ríša\|osmanskej ríše]].▼ == Obyvateľstvo == Na Kréte žije takmer 630,000 obyvateľov (623,666 v roku 2005), prevažne Grékov. == Hospodárstvo == Hlavným odvetvím hospodárstva je turistický ruch. Poľnohospodárstvo sa venuje predovšetkým pestovaniu olív, hrozna a ovocia. Ostrov patrí k najväčším exportérom olivového oleja v Európskej únii. == Politické členenie == Kréta je jedným z 13-tich gréckych administratívnych celkov – krajov ('''periferia''', ''περιφέρεια''), ktorý sa rozdeľuje na 4 okresy (po grécky ''nomós'', ''νομός'', pl.: ''nomoí'', ''νομοί''): * [[Okres Chania\|Chania]] (''Χανιά'') * [[Okres Heraklion\|Heraklion]] (''Ηράκλειο'') * [[Okres Lasithi\|Lasithi]] (''Λασίθι'') * [[Okres Rethimno\|Rethimno]] (''Ρέθυμνο'') == Turistika == Kréta je obľúbenou turistickou destináciou, približne 15% návštevníkov Grécka prechádza cez letisko a prístav v Heraklione. Na ostrov je možné dostať sa letecky (medzinárodné letiská v Heraklione a Chanii) alebo loďou (prístavy Heraklion, Chania, Rethimno a Agios Nikolaos).<br/> Často navštevovaným miestom je [[Knóssos]] - hlavné mesto Mínojskej civilizácie, nachádzajúce sa približne 6 km od Heraklionu. == Dejiny == ▲V 3. až 2. tisícročí pred Kr. to bolo to jedno z centier [[egejská kultúra\|egejskej kultúry]]. Roku [[67 pred Kr.]] sa stala súčasťou [[staroveký Rím\|Rímskej ríše]]. V rokoch [[395]]-[[823]] a [[961]]-[[1204]] bola súčasťou [[Byzantská ríša\|Byzantskej ríše]], v medziobdobí [[823]]-[[961]] ju ovládli [[Arabi]]. Od roku [[1204]] ju spravovala [[benátska republika]], až kým sa roku [[1669]] nestala súčasťou [[Osmanská ríša\|osmanskej ríše]]. V roku [[1898]] po národnooslobodzovacom boji obyvateľstva získala autonómiu v rámci osmanskej ríše. Od roku [[1913]] je súčasťou Grécka.

Kréta: Rozdiel medzi revíziami