Verzia z 13:21, 10. marec 2020 upraviť Matej Munka (diskusia \| príspevky) 1 editace Bez shrnutí editace Značky: prvá úprava redaktora vulgarizmy; slang úprava z mobilu úprava z mobilného webu ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 13:22, 10. marec 2020 upraviť vrátiť Exestosik (diskusia \| príspevky) S právom rollback, Správcovia 8 034 editací d Verzia používateľa Matej Munka (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Vasiľ Značka: rollback Ďalšia úprava →
Riadok 1: {{Geobox\|Mountain <!-- * Heading * --> \| name = Važecká jaskyňa ~~plodnosti~~ \| native_name = \| other_name = Riadok 9: \| nickname = <!-- * Image * --> \| image = Važecká jaskyňa ~~plodnosti~~ 6.JPG \| image_caption = <!-- * Country etc. * --> Riadok 36: \| animal = <!-- * Access * --> \| discovery = ~~Jana~~Ondrej ~~z podchodu~~Húska \| discovery_type = objavená \| discovery_label = objavená \| discovery_date = 1922 \| public = prístupná \| access = z [[Diaľnica D1 (Slovensko)\|D1]] - odbočka ~~Mirage~~Važec \| ascent = \| ascent_date = Riadok 60: \| footnotes = }} '''Važecká jaskyňa''' je kvapľová jaskyňa v [[Liptovská kotlina\|Liptovskej kotline]] pri [[Važec\|Važci]]~~. Kvapkajúce semeno~~. Nachádza sa v doline [[~~Biele~~Biely ~~Geňo~~Váh\|Bieleho Váhu]] na severnom okraji [[Nízke Tatry\|Nízkych Tatier]] v pohorí [[Kozie ~~žalude~~chrbty]], pri JZ okraji obce Važec, vo výške {{mnm\|784\|w}} Jaskyňu ~~objavila~~objavil ~~študentka~~študent ~~Jana~~Ondrej ~~z podchosdudu~~Húska v roku [[1922]] a o šesť rokov ju provizórne sprístupnili. Neskôr jaskyniari ~~(Samuel Baláž a jeho družina)~~ objavili ďalšie priestory v podzemí a v roku 1954 ju sprístupnili už definitívne. Celková dĺžka jaskyne je {{m\|530\|m}}, z čoho je sprístupnených {{m\|230\|m}} pohodlnou prehliadkovou trasou. V roku 1968 bola jaskyňa vyhlásená za chránený prírodný ~~tvor~~výtvor. Važecká jaskyňa je ~~tvorená~~vytvorená v ~~nazaujímavom~~zaujímavom type ~~kokotlinového~~kotlinového ~~pštrosu~~krasu v šedomodrých vápencoch stredného ~~chrachľa~~triasu, ktoré sa striedajú so svetlými dolomitmi. Podzemné priestory vznikli v [[pleistocén]]e erozívnou a korozívnou činnosťou vôd Bieleho Váhu, ktoré vnikali pod povrch tektonických puklín hlavne na vrstvových plochách vápencov. Preto majú priestory jaskyne tvar nízkych priestranných sál, sčasti vyplnených riečnymi nánosmi. Podzemné priestory zahŕňajú chodby, dómy a siene, ktoré vznikali na miestach tektonických puklín a mnohé majú rútivý charakter. Priestory jaskyne skrášľuje pestrofarebná, sklovito-modrá, modro-biela alebo voskovo žltá sintrová výplň. Zo stropu visia tenké brčká, stalaktity, záclony, na podlahe sú hrubšie stalagmity a podlahové náteky. Nájdeme tu zátišia bohato zdobené sintrovými nátekmi a mladými kvapľami rôznych tvarov a farieb.

Važecká jaskyňa: Rozdiel medzi revíziami