Rímsky misál: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
+ |
+ |
||
Riadok 2:
[[Súbor:Leather Book Missale Romanum Decreto Sacrosancti Concil II Tridentini Editiio XV Juxta Typicam Vaticanam 04.jpg|náhľad|Rímsky misál z roku 1932 otvorený na strane, kde začína vlastná časť liturgických období]]
'''Rímsky misál''' ({{vjz|lat|Missale Romanum}}) je [[liturgická kniha]] obsahujúca texty a [[rubrika|rubriky]] pre slávenie [[Omša (bohoslužba)|svätej omše]] v [[Rímsky obrad|Rímskom obrade]] [[Latinská cirkev|Západnej cirkvi]].
== Obsah a štruktúra ==
Latinská pôvodina súčasného, tretieho typického vydanie Rímskeho misála (2002/2008) začína dekrétmi [[Kongregácia pre Boží kult a disciplínu sviatostí|Kongregácie pre Boží kult (a disciplínu sviatostí)]] o vydaní jednotlivých vydaní, po ktorých nasleduje [[apoštolská konštitúcia]] ''Missale Romanum'' pápeža [[Pavol VI.|sv. Pavla VI.]] z roku [[1969]], ktorou tento pápež promulgoval Rímsky misál obnovený podľa rozhodnutia [[Druhý vatikánsky koncil|Druhého vatikánskeho koncilu]]. Nasledujú [[Všeobecné smernice Rímskeho misála]] obsahujúce podrobné rubriky na slávenie svätej omše. Následne sú v Misáli zaradené všeobecné smernice o liturgickom roku a kalendári so Všeobecným kalendárom Rímskej cirkvi, pred ktorými je uvedené [[motu proprio]] ''Mysterii Paschalis'' pápeža Pavla VI. z roku [[1969]], ktorým tento kalendár zaviedol.
Nasleduje vlastná časť liturgických období, v ktorej sú texty vlastné nedeliam a ďalším významným pohyblivým sláveniam jednotlivých období (napr. [[Veľký týždeň]] a [[Veľkonočné triduum]]).
Ďalej je uvedený nemenný [[omšový poriadok]], v rámci ktorého sú uvedené i [[Prefácia|prefácie]] a štyri [[Kánon (časť omše)|eucharistické modlitby]]. Po záverečných obradoch sú uvedené záverečné požehnania a modlitby nad ľudom ''ad libitum'', nápevy eucharistických modlitieb, omšový poriadok omší za účasti len jedného prisluhujúceho a dodatok obsahujúci niekoľko ďalších eucharistických modlitieb na použitie ''ad libitum''.
Ďalšou časťou misála sú vlastné časti na sviatky svätých, ktoré obsahujú texty na slávenie sviatkov s fixným dátumom. Tie texty, ktoré jednotlivé sviatky nemajú vlastné, sa berú zo spoločných častí rozdelených podľa kategórií (na výročie posviacky chrámu; na sviatky [[Mária (matka Ježiša)|preblahoslavenej Panny Márie]], [[mučeník]]ov, duchovných pastierov, Učiteľov Cirkvi, panien, svätých mužov a žien).
Po spoločných častiach sú uvedené rôzne rituálne omše, napr. s udeľovaním sviatostí kresťanskej iniciácie, s [[Sviatosť kňazstva|kňazským svätením]], a pod. Potom nasledujú početné omše na rozličné príležitosti, votívne omše a nakoniec omše za zosnulých.
Do dodatku boli vložené rôzne dodatočné formuly a obrady, napr. rozličné nápevy omšového poriadku, obrad pokropenia [[Svätená voda|svätenou vodou]] na začiatku omše, príklady formúl modlitby veriacich a modlitby pred a po svätej omši. Súčasťou dodatku sú i eucharistické modlitby na omše s deťmi, ktoré však boli z latinskej pôvodiny v roku [[2008]] vypustené.<ref>{{Citácia knihy
| titul = Missale romanum
| vydanie = 3
| typ vydania = typické
| vydavateľ = Midwest Theological Forum
| miesto = Chicago
| rok = 2005
| počet strán = 1216
| kapitola = Index generalis
| strany = 1210{{--}}1215
| isbn = 1-890177-55-5
| jazyk = {{lat}}
}}</ref>
== Dejiny ==
=== Misály pred Tridentským koncilom ===
Pred [[Neskorý stredovek|neskorým stredovekom]] sa počas omše používali viaceré knihy: [[sakramentár]] s [[modlitba]]mi, jedna alebo viac kníh pre čítania z [[Biblia|Písma]] ([[
| priezvisko = Sýkora
| meno = Adam
| titul = Misál z r. 1962 — vhodná alternatíva?
| url = https://christ-net.sk/node/3442
| vydavateľ = Christ-Net.sk
| dátum vydania = 2018-01-29
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2020-03-13
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>
V roku [[1223]] [[František z Assisi|sv. František Assiský]] poučil bratov zo svojho rádu, aby prijali formu liturgie používanú na pápežskom dvore (''Regula'', 3. kapitola). Oni tento misál ďalej prispôsobili potrebám svojho zväčša potulného apoštolátu. Pápež [[Gregor IX. (pápež)|Gregor IX.]] zvažoval rozšíriť použitie tohto misála upraveného [[Františkáni|františkánmi]] na celú Západnú cirkev, čo však neuskutočnil, a pápež [[Mikuláš III.]] ho v roku [[1277]] nariadil používať vo všetkých kostoloch v [[Rím]]e. Jeho použitie sa šírilo po Európe, zvlášť po vynájdení [[kníhtlač]]e, lenže editori v ňom činili svojvoľné zmeny, niektoré z nich podstatné. Kníhtlač tiež napomáhala šíreniu iných, menej ortodoxných liturgických textov. [[Tridentský koncil]] rozhodol, že sa s výslednými rozdielmi musí skoncovať.
Prvé tlačené ''Missale Romanum'' (Rímsky misál) obsahujúce ''Ordo Missalis secundum consuetudinem Curiæ Romanæ'' (Omšový poriadok podľa obyčaje [[Rímska kúria|Rímskej kúrie]]) bolo vytlačené v [[Miláno|Miláne]] v roku [[1474]].<ref>{{Citácia knihy|url=http://archive.org/details/missaleromanumm01churgoog|titul=Missale romanum Mediolani, 1474|rok=1899|miesto=Londýn|vydavateľ=Henry Bradshaw Society|jazyk={{lat}}}}</ref>
| titul = Missale romanum
| vydanie = 3
| typ vydania = typické
| vydavateľ = Midwest Theological Forum
| miesto = Chicago
| rok = 2005
| počet strán = 1216
| kapitola = Institutio generalis Missalis Romani
| strany = 14
| isbn = 1-890177-55-5
| jazyk = {{lat}}
}}</ref><ref name"sykora" /> Prešlo takmer celé storočie, kým sa objavilo vydanie oficiálne vydané na príkaz [[Svätá stolica|Svätého stolca]]. Počas toho obdobia bolo milánske vydanie z roku 1474 nasledované prinajmenej 14 inými vydaniami, z toho 10 bolo vytlačených v [[Benátky|Benátkach]], 3 v [[Paríž]]i a 1 v [[Lyon]]e.<ref>Manlio Sodi and Achille Maria Triacca, ''Missale Romanum: Editio Princeps (1570)'' (Vatican City: Libreria Editrice Vaticana, 1998), p. XV</ref> Skrz nedostatok kontrolnej autority sa tieto vydania niekedy značne líšia.<ref name="Celinsk">{{Cite journal|last=Celiński|first=Łukasz|title=Per una rilettura della storia della formazione e dello sviluppo del Messale Romano. Il caso del Messale di Clemente V.|url=https://www.academia.edu/31464425|language=en}}</ref>
Vlastnoručné poznámky [[Guglielmo Sirleto|Guglielma kardinála Sirleta]] v kópii benátskeho vydania z roku [[1494]]<ref>''Missale secundum morem Sanctae Romanae Ecclesiae'' ({{vjz|slk|Misál podľa obyčaje Svätej Rímskej cirkvi}})</ref> (v podstate zhodného s milánskym vydaním z roku 1474)<ref name="Celinsk" /> dokazujú, že bol použitý pri zostavovaní oficiálneho vydania [[Pius V.|sv. Pia V.]] z roku [[1570]].
| |||