Della Cruscans: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
text, wl |
→História a vplyv: aktualizácia |
||
Riadok 3:
==História a vplyv==
Robert Merry odcestoval do Florencie, kde editoval dva diely The Arno Miscellany (1784) a The Florence Miscellany (1785), z ktorých neskôr, mohlo by sa povedať, vyštartoval fenomén Della Cruscans. Bola tu spolupráca medzi anglickými a talianskymi básnikmi a táto obsahovala básne v angličtine, taliančine a francúzštine. Názov je inšpirovaný
Zbierku otvára predhovor „The Dream” od Bertieho Greatheeda s obžalobou súdobého poľutovaniahodného stavu poézie a volaním po návrate štýlu básnika [[John Milton|Johna Miltona]]. Toto volanie do minulosti sa objasnilo prekladom básní od Danteho a Petrarcu. Predhovor Hester Thrale Piozziovej je skromnejší: "napísali sme [tieto básne] aby sme sa zabavili, a rozprávali o milých veciach jeden druhému; zozbierali sme ich, aby sa nestratili naše recipročné vyjadrenia a vytlačili ich, aby sme nemali dôvod byť zahanbení našou vzájomnou predpojatosťou”. [1]
[[William Parsons]], cestujúci Brit, bol tiež v krúžku. Merry sa vrátil do [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]] v roku [[1787]] a publikoval "Adieu and Recall to Love in The World" pod menom "Della Crusca". Odpovedala mu z "The Pen" Hannah Cowleyová, keď o dva týždne neskôr zverejnila pod menom Anna Matilda svoj literárny flirt odohrávajúci sa na stránkach novín a fenomén Della Cruscan sa šíril po Anglicku. Vysoko úspešná "The Poetry of the World (1788)", zbierka poetických dialógov medzi Annou Matildou a Della Crusca nasledovala krátko nato a dosiahla viacero reedícií. Iní členovia anglického krúžku Della Cruscan boli „Laura Maria” ([[Mary Robinsonová]]), „Benedict” ([[Edward Jerningham]]), „Reuben” (Greatheed), [[Frederick Pilon]] a iní.
==Zdroje==
| |||