Della Cruscans: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
text,wl
Riadok 8:
 
[[William Parsons]], cestujúci [[Brit]], bol tiež v krúžku. Merry sa vrátil do [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]] v roku [[1787]] a publikoval "Adieu and Recall to Love in The World" pod menom "Della Crusca". Odpovedala mu z "The Pen" Hannah Cowleyová, keď o dva týždne neskôr zverejnila pod menom „Anna Matilda” svoj literárny flirt odohrávajúci sa na stránkach novín a [[Fenomén (filozofia)|fenomén]] Della Cruscan sa šíril po Anglicku. Vysoko úspešná "The Poetry of the World (1788)", zbierka poetických dialógov medzi Annou Matildou a Della Crusca nasledovala krátko nato a dosiahla viacero reedícií. Iní členovia anglického krúžku Della Cruscan boli „Laura Maria” ([[Mary Robinsonová (poetka)]]), „Benedict” ([[Edward Jerningham]]), „Reuben” (Greatheed), [[Frederick Pilon]] a iní.
 
Subjekt vtedajšej kritiky vývoja školy boli hlavne satirické verše Williama Gifforda The Baviad (1791) a The Maeviad (1795). Literárni historici sa zdali byť neschopní písať o skupine bez toho, aby používali slová „exces” (výstrednosť), „nonsens” (nezmysel), „affected” (afektovaný) alebo „copious” (plodný). Predošlá generácia bola nemilosrdnejšia: ''"Táto epidémia ''dellacruscanizmu'' rozširovala názov od blázna k bláznovi."''[4] Škola bola vraj krátkodobá, no prežila až do súčasnosti ako emblém prehnanej citovosti.
 
Niektorí súčasní kritici prehodnotili týchto básnikov a posudzujú ich zhovievavo. Podľa Davida Hilla Radcliffa ''"zatiaľčo škola Della Cruscan zabávala ale krátko panovala, vytvorila efekt popularizácie veľkej literárnej módy, vtedy široko prepojenej s univerzitnými básnikmi."'' 5] Okrem toho, ''"Pretože hoci Della Cruscans nevymysleli novinovú konverzáciu vo verši, vyvinuli však silný vplyv na prispievateľov britskej a americkej periodickej tlače, ktorý trval dekády."''[6] Silvia Bordoni vyslovila obvinenie, že táto poézia bola umelá a prehnane prepracovaná. "Manierizmus poézie Della Cruscan, špeciálne v jeho počiatočnej fáze, je prepojený s talianskou poéziou [[17. storočie|17. storočia]] a začiatku [[18. storočie|18. storočia]]. Propagoval „Accademia della Crusca” ako príklad čistoty a rôznorodosti talianskeho jazyka, a bol proti rozširovaniu zahraničných terminológií a dialektov."[7] Nakoniec, škola by nemohla byť bezvýznamnou tak, ako sa kedysi myslelo: "zatiaľčo vplyv Della Cruscans na britský [[romantizmus]] je stále široko nespoznaný, ich poézia prispela k ukovaniu mediteránnych poetík, improvizačnému štýlu, satiricko-erotickej žilke a k politicko-liberálnemu zámeru, ktorý prevládol v britskej poézii počas prvých desaťročí [[19. storočie|19. storočia]].
 
==Bibliografia==