Verzia z 11:42, 5. november 2019 upraviť OJJ (diskusia \| príspevky) Byrokrati, S právom rollback, Správcovia 17 871 editací d Verzia používateľa 188.167.231.49 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Vasiľ Značka: rollback ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 07:04, 16. marec 2020 upraviť vrátiť Vegbot (diskusia \| príspevky) Boti 76 502 editací disambig, typo Ďalšia úprava →
Riadok 17: * niekoľkonásobné delenie (typické pre [[sporozoá]]): [[schizogónia]], čiže tvorba [[merozoit]]ov bez predchádzajúceho oplodnenia a bez tvorby cysty [[sporogónia]], čiže tvorba [[sporozoit]]ov po predchádzajúcom oplodnení a vo vnútri cysty U mnohobunkovcov je monocytogénne rozmnožovanie zriedkavé, vyskytuje sa napríklad u dicyemidov. Riadok 31: === Mnohobunkovce === [[Mnohobunkovce]] sa rozmnožujú [[polycytogénne rozmnožovanie\|polycytogénnym rozmnožovaním]] (somatogénna monogania), pri ktorom dcérsky organizmus vzniká z bunkových komplexov rodiča alebo z bunkových komplexov [[larva\|lárv]] alebo [[embryo~~\|embryonálnych~~]]nálnych štádií. Rozlišujeme: * [[fisipária]], čiže pozdĺžne alebo priečne delenie celého organizmu (napr. u ''[[Hydroidea]]'', ''[[Anthozoa]]'', [[ploskulice]] a pod.) * [[pučanie]] a výhonky, čiže oddelenie bunkových komplexov na určitých miestach rodiča bez zániku rodiča: Riadok 47: == Rastliny == Prvou formou nepohlavného rozmnožovania je prosté rozdelenie rodičovského organizmu na dve časti vyskytujúce sa jednobunkovcov (napríklad u [[sinice\|siníc]] a jednobunkových [[riasa\|rias]]). Toto delenie často prebieha masovo, napríklad u [[baktéria\|baktérií]] môže za deň vzniknúť 2<sup>48</sup> potomkov. Ďalšou formou je [[schizogónia]] vyskytujúca sa u rôznych rias a [[huby\|húb]]. Pri nej sa rodič rozpadne na viacero jedincov alebo spór po predchádzajúcom príslušnom rozdelení bunkového jadra. Riadok 55: [[Kvasinky]] a niektoré iné rastliny sa rozmnožujú tak, že z materskej bunky najprv vznikne výrastok, ktorý sa potom krčkovito oddelí. Mnohobunkové riasy a huby sa často rozmnožujú tak, že sa oddelia jednotlivé bunky, z ktorých vzniknú noví jedinci. Také bunky sa nazývajú [[spóra\|spóry]]. Mnohé rastliny sa rozmnožujú [[fragmentácia\|fragmentáciou]], teda rozpadom organizmu na niekoľko menších častí. Týka sa to napríklad siníc ''[[Plectonema]]'' a ''[[Oscillatoria]]'', vyšších rias ''[[Caulerpa]]'' a ''[[Fucus]]'' a [[lišajníky\|lišajníkov]]. Aj veľa [[semenné rastliny\|semenných rastlín]] (''Spermatophyta'') (napr. [[konvalinka voňavá]]) sa rozmnožuje podobne – oddelením častí rastliny v dôsledku zhnitia častí rodiča. Riadok 63: Niektoré lišajníky majú telieska zvané [[sorédia\|sorédie]] a [[izídia\|izídie]]. Niektoré [[paprade]], najmä tropické, tvoria „púčiky“, ktoré sa zakorenia a vyrastú z nich nové rastliny. U [[krytosemenné rastliny\|krytosemenných rastlín]] (''Angiospermatophyta'') sa stretneme s rôznymi formami rozmnožovania. Prvý je výhonok nazývaný [[odnož]], ktorý môže rásť vzpriamene (obilniny) alebo ako poplaz (stolón). Existujú povrchové aj podzemné [[poplaz]]y, na ktorých v určitých odstupoch vznikajú noví jedinci ([[jahoda]] - – povrchové, [[pýr]] - – podzemné). Ďalej existujú rôzne [[~~hľuza~~Hľuza (rastlina)\|hľuzy]], [[cibuľa (stonka)\|cibule]] (typický príklad je [[Ľuľok zemiakový\|zemiak]] s hľuzami na podzemných výhonkoch) či [[pacibuľa\|pacibule]] (bubily; po oddelení od rodiča sa z nich vyvinú nové rastliny; napr. [[cesnak]]). Nápadným spôsobom rozmnožovania vyšších rastlín je [[viviparia]] (živorodosť), čiže klíčenie [[semeno (rastlina)\|semien]] už na materskej rastline ešte pred vysemenením. Medzi nepohlavné rozmnožovanie zaraďujeme aj [[vrúbľovanie]], [[očkovanie]], [[štepenie]] a podobne.

Nepohlavné rozmnožovanie: Rozdiel medzi revíziami