Nepohlavné rozmnožovanie: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d Verzia používateľa 188.167.231.49 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Vasiľ
Značka: rollback
Vegbot (diskusia | príspevky)
disambig, typo
Riadok 17:
* niekoľkonásobné delenie (typické pre [[sporozoá]]):
** [[schizogónia]], čiže tvorba [[merozoit]]ov bez predchádzajúceho oplodnenia a bez tvorby cysty
** [[sporogónia]], čiže tvorba [[sporozoit]]ov po predchádzajúcom oplodnení a vo vnútri cysty
U mnohobunkovcov je monocytogénne rozmnožovanie zriedkavé, vyskytuje sa napríklad u dicyemidov.
 
Riadok 31:
 
=== Mnohobunkovce ===
[[Mnohobunkovce]] sa rozmnožujú [[polycytogénne rozmnožovanie|polycytogénnym rozmnožovaním]] (somatogénna monogania), pri ktorom dcérsky organizmus vzniká z bunkových komplexov rodiča alebo z bunkových komplexov [[larva|lárv]] alebo [[embryo|embryonálnych]]nálnych štádií. Rozlišujeme:
* [[fisipária]], čiže pozdĺžne alebo priečne delenie celého organizmu (napr. u ''[[Hydroidea]]'', ''[[Anthozoa]]'', [[ploskulice]] a pod.)
* [[pučanie]] a výhonky, čiže oddelenie bunkových komplexov na určitých miestach rodiča bez zániku rodiča:
Riadok 47:
 
== Rastliny ==
Prvou formou nepohlavného rozmnožovania je prosté rozdelenie rodičovského organizmu na dve časti vyskytujúce sa jednobunkovcov (napríklad u [[sinice|siníc]] a jednobunkových [[riasa|rias]]). Toto delenie často prebieha masovo, napríklad u [[baktéria|baktérií]] môže za deň vzniknúť 2<sup>48</sup> potomkov.
 
Ďalšou formou je [[schizogónia]] vyskytujúca sa u rôznych rias a [[huby|húb]]. Pri nej sa rodič rozpadne na viacero jedincov alebo spór po predchádzajúcom príslušnom rozdelení bunkového jadra.
Riadok 55:
[[Kvasinky]] a niektoré iné rastliny sa rozmnožujú tak, že z materskej bunky najprv vznikne výrastok, ktorý sa potom krčkovito oddelí.
 
Mnohobunkové riasy a huby sa často rozmnožujú tak, že sa oddelia jednotlivé bunky, z ktorých vzniknú noví jedinci. Také bunky sa nazývajú [[spóra|spóry]].
 
Mnohé rastliny sa rozmnožujú [[fragmentácia|fragmentáciou]], teda rozpadom organizmu na niekoľko menších častí. Týka sa to napríklad siníc ''[[Plectonema]]'' a ''[[Oscillatoria]]'', vyšších rias ''[[Caulerpa]]'' a ''[[Fucus]]'' a [[lišajníky|lišajníkov]].
 
Aj veľa [[semenné rastliny|semenných rastlín]] (''Spermatophyta'') (napr. [[konvalinka voňavá]]) sa rozmnožuje podobne – oddelením častí rastliny v dôsledku zhnitia častí rodiča.
Riadok 63:
Niektoré lišajníky majú telieska zvané [[sorédia|sorédie]] a [[izídia|izídie]].
 
Niektoré [[paprade]], najmä tropické, tvoria „púčiky“, ktoré sa zakorenia a vyrastú z nich nové rastliny.
 
U [[krytosemenné rastliny|krytosemenných rastlín]] (''Angiospermatophyta'') sa stretneme s rôznymi formami rozmnožovania. Prvý je výhonok nazývaný [[odnož]], ktorý môže rásť vzpriamene (obilniny) alebo ako poplaz (stolón). Existujú povrchové aj podzemné [[poplaz]]y, na ktorých v určitých odstupoch vznikajú noví jedinci ([[jahoda]] -  – povrchové, [[pýr]] -  – podzemné). Ďalej existujú rôzne [[hľuzaHľuza (rastlina)|hľuzy]], [[cibuľa (stonka)|cibule]] (typický príklad je [[Ľuľok zemiakový|zemiak]] s hľuzami na podzemných výhonkoch) či [[pacibuľa|pacibule]] (bubily; po oddelení od rodiča sa z nich vyvinú nové rastliny; napr. [[cesnak]]). Nápadným spôsobom rozmnožovania vyšších rastlín je [[viviparia]] (živorodosť), čiže klíčenie [[semeno (rastlina)|semien]] už na materskej rastline ešte pred vysemenením.
 
Medzi nepohlavné rozmnožovanie zaraďujeme aj [[vrúbľovanie]], [[očkovanie]], [[štepenie]] a podobne.