Ignác Filip Semmelweis: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
typo
Značky: prvá úprava redaktora vizuálny editor
Riadok 38:
Vo [[Viedeň|viedenskej]] všeobecnej nemocnici, kde od roku [[1844]] pracoval, si všimol, že chorobnosť rodičiek je oveľa vyššia na oddelení, kde pôsobia študenti medicíny. Zároveň bola zreteľne nižšia úmrtnosť matiek, ktoré porodili ešte pred hospitalizáciou. Jeho podozrenie, že nákaza má pôvod priamo v nemocnici, potvrdila smrť jeho kolegu Jakuba Kolečka, ktorý zomrel na infekciu po zranení [[skalpel]]om pri pitve. Semmelweis dospel k záveru, že horúčka šestonedieľok má pôvod v mŕtvych telách na pitevni a šíria ju samotní lekári a medici na svojich rukách a nástrojoch. Vyvodil z toho, že dôkladná [[hygiena]] po práci na pitevni a pred vyšetrením matky by mala výskytu choroby zabrániť.
 
Roku [[1847]] zaviedol na oddelení povinné umývanie rúk chlórovým vápnom a úmrtnosť rodičiek ihneď rádovo poklesla.<ref>https://www.jw.org/sk/publikacie/casopisy/prebudte-sa-c3-2016-jun/ignaz-semmelweis-horucka-sestonedielok-mikrobialna-teoria/</ref> Aj napriek evidentnému úspechu sa však jeho teória stretla s prudkým odporom najmä starších kolegov, ktorí odmietali pripustiť, že by za smrťou [[pacient]]ok mohli staťstáť oni sami. Niektorí ďalší jeho kolegovia túto pravdu neuniesli - napr. profesor Gustaf Michaelis, ktorý jeho postupom uveril a úspešne ich zaviedol na svojom pracovisku, spáchal [[Samovražda|samovraždu]] (medzi ženami, ktoré predtým po pôrode u neho zomreli na horúčku šestonedieľok, bola aj jeho milovaná neter).
 
K Semmelweisovmu neúspechu pri prijatí inovácie však okrem konzervativizmu a domýšľavosti jeho kolegov prispela aj jeho popudlivá, vzťahovačná povaha a neschopnosť spracovať svoje presné pozorovania a experimenty do vedecky prijateľnej podoby.