Gaius Iulius Caesar: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Opravil Značky: odstránenie sekcie úprava z mobilu úprava z mobilného webu |
Revízia 7002930 používateľa 176.106.188.99 (diskusia) bola vrátená Značka: vrátenie |
||
Riadok 38:
Na príhovor Caesarových vplyvných príbuzných z matkinej strany bolo umožnené Caesarovi vrátiť sa do [[Rím]]a. [[Cornelius Sulla|Sulla]] pri tejto príležitosti údajne vyhlásil, že vidí v mladom Caesarovi mnoho Mariov.<ref>satis constat Sullam, cum deprecantibus amicissimis et ornatissimis uiris aliquamdiu denegasset atque illi pertinaciter contenderent, expugnatum tandem proclamasse siue diuinitus siue aliqua coniectura: uincerent ac sibi haberent, dum modo scirent eum, quem incolumem tanto opere cuperent, quandoque optimatium partibus, quas secum simul defendissent, exitio futurum; nam Caesari multos Marios inesse, Suet. Iul. 1</ref>
=== Počiatky politickej a vojenskej kariéry ===
Po oslobodení od kňazských povinností, ktoré by Caesarovi zabraňovali vo vojenskej kariére, sa mladý Gaius Iulius, namiesto toho, aby sa vrátil do Ríma, pripojil k armáde a slúžil v provincii [[Asia]] pod velením [[Marcus Minucius Thermus|Marca Minucia Therma]] a v [[Kilikia|Kilikii]] pod velením [[Servilius Isauricus|Servilia Isaurica]]. V boji sa mnohokrát vyznamenal a dokonca získal [[občianska koruna|občiansku korunu]] (''corona civica'') pri obliehaní mesta [[Mytiléna]]. Pri poslaní získať na stranu Rimanov loďstvo [[Bytínia|bytínskeho]] kráľa [[Nikomedes|Nikomeda]] strávil na jeho dvore tak dlhú dobu, že sa rozšírila povesť o jeho milostnom vzťahu s kráľom, ktorá mu zostala do konca života.<ref>Suet. Iul. 2, Plut. Caes. 2 – 3, Cass. Dio 43.20</ref>
Po [[Cornelius Sulla|Sullovej]] smrti v roku 78 pred Kr. sa konečne Caesar odvážil vrátiť do Ríma. Pretože mu bol jeho majetok odobratý v proskripciách, musel sa uspokojiť so skromným domom na [[Subura|Subure]],<ref>Suet. Iul. 46</ref> vo vykričanej štvrti rímskej mestskej chudoby. Caesar sa vrhol na právnickú kariéru a rýchlo si získal povesť vynikajúceho rečníka, ktorý viedol procesy proti bývalým správcom provincií obvineným z prekračovania právomocí a korupcie. Dokonca aj [[Marcus Tullius Cicero|Cicero]] ho chválil.<ref>Suet. Iul. 55</ref> Aby vylepšil svoje rečnícke schopnosti, v roku 75 pred Kr. sa Caesar vydal na študijný pobyt na [[Rodos (ostrov)|Rodos]], kde pôsobil slávny učiteľ rétoriky a predstaviteľ [[aticizmus|aticistického štýlu]] [[Apollonios Molon]], okrem iných i učiteľ [[Marcus Tullius Cicero|Cicerona]].
V tomto období, podľa [[Suetonius|Suetonia]] počas cesty na [[Rodos (ostrov)|Rodos]],<ref>Suet. Iul. 4</ref> podľa [[Plutarchos|Plutarcha]] počas cesty ku kráľovi [[Nikomedes|Nikomedovi]],<ref>Plut. Caes. 1.8</ref> zajali Caesara kilickí piráti a držali ho v zajatí na ostrove [[Farmacusa]] v súostroví [[Dodekany]].<ref>Plut. Caes. 1 – 2</ref> Aj počas zajatia si udržiaval Caesar nad pirátmi psychickú prevahu. Cvičil sa v písaní reči a básní, ktoré prednášal pirátom, zúčastňoval sa na ich telesných cvičeniach a keď od neho žiadali výkupné 20 [[talent]]ov, vyhlásil, že má cenu 50. Žartom im hovoril, že ich všetkých dá povešať, hneď ako sa dostane z ich zajatia. Po tom, ako bolo výkupné za jeho osobu zaplatené, sa Caesar skutočne postaral o pochytanie pirátov a na vlastnú zodpovednosť ich dal do jedného ukrižovať.
Po návrate do Ríma Caesar začal tradičnú rímsku politickú kariéru (''[[cursus honorum]]'') tým, že prijal najnižší úrad vojenského [[Tribún ľudu|tribúna]]. Záznamy o tom, ako sa zapojil do [[Spartakovo povstanie|Spartakovho povstania]] (73 – 71 pred Kr.), ktoré vypuklo v tejto dobe, chýbajú. V roku 70 pred Kr. bol zvolený za [[Kvestor (staroveký Rím)|kvestora]] v [[Hispánia|Hispánii]] na rok 69 pred Kr. V tom istom roku vystúpil verejne s pohrebnou rečou za svoju tetu Iuliu, vdovu po [[Gaius Marius|Gaiovi Mariovi]], a odvážil sa dokonca v jej pohrebnom sprievode vystaviť podobizne zosnulého vojvodcu, čo sa od Sullovej diktatúry nikto neodvážil. Počas roku 69 alebo 68 pred Kr. zomrela pri pôrode jeho prvá manželka Cornelia.
S Caesarovou [[Kvestor (staroveký Rím)|kvestúrou]] v Hispánii sa spája historka, podľa ktorej v [[Gady|Gadách]] (dnes [[Cádiz]] v Španielsku), uvidel akúsi sochu [[Alexander Veľký|Alexandra Veľkého]]. Keď si uvedomil, že v 30-tich rokoch Alexander dobyl celý vtedy známy svet, povzdychol si, že on sám nič pozoruhodné zatiaľ nevykonal.<ref>Suet. Iul. 7.1, Plut. Caes. 11.5 – 6, Cass. Dio 37.52.2</ref>
V Ríme sa vrhol Caesar ešte usilovnejšie do politického života. V roku 67 pred Kr. sa opäť oženil, tentoraz so Sullovou vnučkou Pompeiou. O dva roky nato bol zvolený za [[edil]]a a obnovil Mariove [[triumf|triumfálne trofeje]]. Viedol tiež niekoľko procesov proti mužom, ktorí sa nezákonne obohatili pri Sullových [[proskripcie|proskripciách]], štedro míňal peniaze na verejné stavby a hry, čím si získal podporu ľudových más, hoci sa veľmi zadĺžil (podľa [[Plutarchos|Plutarcha]] mal dlh 13 000 [[talent]]ov už pred nástupom do akejkoľvek verejnej funkcie)<ref>Plut. Caes. 6.8</ref>. Svojimi politickými ťahmi sa Caesar prihlásil jasne k strane [[Populár (staroveký Rím)|populárov]], ktorá bola od nástupu Sullu k moci potlačovaná, ale s Caesarom na čele naberala druhý dych. V tejto dobe došlo aj k zblíženiu medzi Gaiom Iuliom Caesarom, [[Marcus Licinius Crassus|Marcom Liciniom Crassom]] a [[Gnaeus Pompeius Magnus|Gnaeom Pompeiom]], budúcimi triumvirmi. Bohatý Crassus čiastočne finančne podporoval Caesarovu napredujúcu kariéru.
Niektorí starovekí historici podozrievali Caesara, že už v tejto dobe sa zapojil do nevydareného pokusu o prevrat.<ref>Plut. Caes. 6.6 – 7, Suet. Iul. 9</ref>
=== Vzostup k moci ===
| |||