Gustáv Husák: Rozdiel medzi revíziami

Po komunistickom [[februárový prevrat|februárovom prevrate]] v roku [[1948]] bol spočiatku politicky úspešný, ale v roku [[1950]] bol s [[Vladimír Clementis|Clementisom]], [[Laco Novomeský|Novomeským]] a mnohými ďalšími obvinený z „buržoázneho nacionalizmu“. Vo februári roku [[1951]] bol zatknutý a v apríli roku [[1954]] súdený vo vykonštruovanom [[Proces s rozvratnou skupinou buržoáznych nacionalistov na Slovensku|procese s tzv. buržoáznymi nacionalistami]]. Husáka trikrát donútili podpísať priznanie, ale trikrát ho následne odvolal, a tak mu bola vyšetrovacia väzba predĺžená 13-krát, z toho 4-krát bez povolenia prokuratúry.<ref name=":1">Branislav Kinčok: Vyšetrovanec číslo 1940. Gustáv Husák vo vyšetrovacej väzbe Štátnej bezpečnosti (1951 – 1954), Pamäť národa, ročník IX, č 4, UPN 2013, Str. 17. [http://www.upn.gov.sk/publikacie_web/pamat-naroda/pamat-naroda-04-2013.pdf Online]</ref> Husáka nezlomili ani priame konfrontácie so všetkými spoluobvinenými, ktorí sa priznali a podpísali.<ref name=":1" /> Na vyvrátenie obžaloby Husák žiadal vypočuť súhrnne 63 osôb a k tomu všetkých pracovníkov povereníctva vnútra. Okrem jediného svedka [[Jozef Štaudinger|Jozefa Štaudingera]] (funkcionár [[KSČ]] a [[protifašistický bojovník]] s kontroverzným pôsobením) súd ostatných odmietol s argumentom, že by vypovedali tak, ako je uvedené v protokoloch, a teda by nepochybne potvrdili jeho záškodnícku činnosť. Najvyšší súd odsúdil Husáka na trest odňatia slobody na doživotie, stratu štátneho občianstva a zákaz vykonávať funkcie v štátnych úradoch a hospodárskych orgánoch po dobu 10 rokov. Bol jedným z mála obvinených, ktorí pri procese nepriznali žiadnu vinu.<ref name="JStef">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Štefanica | meno = Ján | autor = | odkaz na autora = | titul = Vybrané právne aspekty procesu G. HUSÁK a spol. | url = https://www.law.muni.cz/sborniky/dejiny2013/setkani2013.pdf | vydavateľ = Masarykova univerzita | dátum vydania = 2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-12-09 | miesto = Brno | strany = 346{{--}}362}}</ref>

 

 

Snaha o vyrovnanie hospodárskych rozdielov medzi obomi časťami povojnovej republiky, bola súdom kvalifikovaná ako úmysel mariť prevádzanie jednotného hospodárskeho plánu. ''Ján Štefanica'' konštatuje, že "odsúdení v kauze Husák a spol. boli v trestnom procese perzekvovaniu za svoju činnosť, ktorá z titulu ich postavenia a výkonu verejných funkcií smerovala v prospech posilnenia pozície slovenského národa v unitárnom štáte." <ref>Ján Štefanica: ''Vybrané právne aspekty procesu G. HUSÁK a spol.'', Brno : Masarykova univerzita, 2013 s. 346 – 362, [https://www.law.muni.cz/sborniky/dejiny2013/setkani2013.pdf Online]</ref>

 

=== 1968 ===