Ďateľ veľký: Rozdiel medzi revíziami

Rad po slovensky= [[ďatleďatľotvaré]]|Rad po latinsky=Piciformes|

Čeľaď po slovensky= [[ďatľovitéžlnovité]]|Čeľaď po latinsky=Picidae|

Rod po slovensky=[[Dendrocoptes|ďateľ]]|Rod po latinsky=Dendrocopos|

}}</ref><ref>ďatel. In: [[Pavel Bujnák|BUJNÁK, Pavel]], ed. ''[[Slovenský náučný slovník|Slovenský náučný slovník: Príručná encyklopédia vedomostí v troch dieloch I. diel A{{--}}D]]''. Bratislava, Praha: Litevna, literárne a vedecké nakladateľstvo Vojtech Tilkovský, 1932. s. 305</ref> [podľa staršieho pravopisu sa písalo ''ďatel...'', t. j. s tvrdým l, porov. napr. PSP 1940], ľudovo: ''strakopud'', ''strachopud''<ref>strakopud. In: ''[[Slovník slovenského jazyka (Peciar)|Slovník slovenského jazyka]]'', 1959-1968. [http://slovniky.juls.savba.sk/?d=peciar dostupné online]</ref>; lat. ''Dendrocopos major'', ''Dendrocopus major'', ''Picoides major'', ''Picus major'' <ref>ďateľ veľký in: Avibase [http://avibase.bsc-eoc.org/species.jsp?lang=SK&avibaseid=D754DB8552A7AA42 ďateľ veľký in: Avibase]</ref>) je druh z čeľade [[ďatľovité]]. Obýva Palearktídu a v [[Európa|Európe]] je to najpočetnejší ďateľ. Hniezdi i zimuje na celom [[Slovensko|Slovensku]] (dokázané hniezdenie na 95,30 %, zimovanie na 97,20 % [[Atlas vtákov (mapovanie)|mapovacích kvadrátov]]).<ref name="RozsVtakovSK" /> Podľa [[Medzinárodná únia na ochranu prírody a prírodných zdrojov|Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov]] ďateľ veľký patrí medzi [[Najmenej ohrozený|najmenej ohrozené druhy]], trend celkovej populácie je stúpajúci, populácia v [[Európa|Európe]] v rokoch [[1980]]{{--}}[[2013]] mierne stúpla, na základe krátkodobého trendu v rokoch [[2000]]{{--}}[[2012]] sú stavy stúpajúce.<ref name="IUCN" />

}}</ref> a váži 68,5  –  100 g (&#9794;&#9794;♂♂), 60 -  – 90 (&#9792;&#9792;♀♀).<ref name="VtakySlovenska2">{{Citácia knihy

}}</ref>. Má čiernobiele strakaté operenie. Rozdiel od ostatných ďatľov je v silnom čiernom prúžku nad zobákom, ktorý bez prerušenia pokračuje až do tyla a podľa intenzívne červených chvostových kroviek, ktoré sú oproti bielemu bruchu ostro ohraničené. Samec má červený tyl hlavy, samica ho má čierny, mláďatá majú vršok hlavy červený.<ref name="peterson" /> Lieta v dlhých vlnovkách.

Najhojnejší z ďatľov. Vyskytuje sa všade od nížin až po hornú hranicu [[les]]a, hniezdi až do 1 000 -  – {{mnm|1400}}<ref name="RozsVtakovSK" />, nad 1 000 – {{m|1200|m}} je už vzácnejší. Ďateľ veľký je stály vták, ktorý sa v [[zima|zime]] môže potulovať, zvyčajne do 2 {{km|2|m}}. Výnimočne do južnejších oblastí [[Európa|Európy]]. V mimohniezdnom období zaletí aj do [[borovica horská|kosodreviny]] {{mnm|1600}}.<ref name="RozsVtakovSK" />

Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 30 000 -  – 60 000, [[Zimovanie|zimujúcich]] jedincov 70 000 -  – 150 000. Veľkosť [[Populácia (biológia)|populácie]] i územie na ktorom sa vyskytuje sú stabilné, maximálna zmena do 20%. Ekosozologický status v roku [[1995]], [[1998]] a [[2001]]<ref name="RL2001">{{Citácia knihy

}}</ref> žiadny. V roku [[2014]] ''LC'' -  – menej dotknutý.<ref name="SOS2014">{{Citácia elektronického dokumentu

}}</ref> [[Európa|Európsky]] ochranársky status nezaradený ''SPEC''. Stupeň ohrozenia S -  – vyhovujúci ochranársky status.<ref name="RozsVtakovSK" />

Ďateľ veľký sa vyskytuje v [[les]]och všetkých typov a tiež v [[park]]och. Hniezdi v máji a júni raz ročne. [[Hniezdna dutina|Hniezdnu dutinu]] s okrúhlym vletovým otvorom s priemerom {{cm|5|m}} si tesá sám. Zúčastňujú sa obaja partneri, no najmä [[samec]].<ref name="VtakySlovenska2" /> Dutina dosahuje hĺbku 20 -  – {{cm|30|m}}, šírku {{cm|15|m}}.<ref name="VtakySlovenska2" /> Samica znáša 5 až 7 bielych vajec, na ktorých sedia obaja rodičia 12 až 13 dní a mláďatá kŕmia tiež obaja rodičia na hniezde 3 týždne a potom ešte niekoľko dní prikrmujú.

Ďateľ veľký konzumuje živočíšnu i rastlinnú potravu. [[Hmyz]] všetkých vývojových štádií, hlavne druhy nachádzajúce sa v dreve a v kôre [[strom]]ov.

V [[zima|zime]] i na [[jeseň]] sa živia [[semeno (rastlina)|semenami]] ihličnatých i listnatých [[strom]]ov. Spolu s [[krivonos smrekový|krivonosom]] a [[veverica obyčajná|vevericou]] patrí k najväčším spotrebiteľom [[semeno (rastlina)|semena]] [[smrek obyčajný|smreka]]. Je známy prípad z [[Arborétum Kysihýbeľ|lesníckeho arboréta v Kysihýbli]], kde mali spočítanú úrodu šišiek stromu druhu [[Picea orientalis]] v počte 4475 šišiek z ktorých jediný ďateľ veľký zjedol 1809 kusov, teda približne 40 %.<ref name="VtakySlovenska2" /> Šišky odtrhnú a odletia s nimi na jedno miesto, kde majú obľúbené miesto na strome, kde vyberajú [[semeno (rastlina)|semená]]. Je to zvyčajne vhodná škára v kôre. Priletia s novou šiškou v zobáku, prisadnú pod miesto kde ešte trčí predtým spracovaná šiška zo škáry v kôre. Prinesenú si položia na brucho, starú vyhodia zobákom, novú zastrčia na jej miesto a môže z nej pohodlne vyjedať [[semeno (rastlina)|semienka]]. Tieto miesta je potom ľahké nájsť podľa kopy strapatých šišiek ležiacich pod takýmto [[strom]]om. Obľubuje aj [[semeno (rastlina)|semená]] iných ihličnatých [[strom]]ov. Z listnatých napríklad [[dub|žalude]], [[buk lesný|bukvice]], [[lieska|lieskovce]], [[orech (rod)|orechy]], oriešky [[hrab|hrabu]]u, tiež plody [[javor horský| javora horského (klen)]], [[javor|javorov]]ov a [[lipa|líp]]. Žerú aj [[ovocie|ovocím]] i bobule, napríklad [[moruša|moruše]], [[čerešňa|čerešne]], [[Čerešňa višňová|višňe]], [[slivka (plod)|slivky]], [[baza čierna|bazu čiernu]], [[baza červená|bazu červenú]], [[jarabina vtáčia|jarabinu]], [[hruška (plod)|hrušky]] a [[šípka|šípky]].

Great Spotted Woodpecker from the Crossley ID Guide Britain and Ireland.jpg|Kompozitná fotografia -  – pomôcka na ľahšie spoznanie druhu

[[Kategória:ĎatľovitéŽlnovité]]