| align="center" | nezistené<br/><small>(relatívna vlhkosť je však závislá na teplote atmosféry)</small>
| [[More|moria]], [[Oceán (časť svetového oceánu)|oceány]], sladkovodné zdroje – [[hydrosféra]] všeobecne
| align="center" |Viac ako 10000, pozri pozn.
| align="center" |<ref group="Pozn.">Vodná para sa neustále tvorí a kondenzuje v relatívne krátkom čase, jej doba zotrvania v atmosfére je veľmi krátka na rozdiel napríklad od CO<sub>2</sub>, ktorý v atmosfére zotrváva veľmi dlho. Od 65 % do 80 % CO<sub>2</sub> uvoľneného do ovzdušia sa rozpúšťa v oceánoch počas obdobia 20–200 rokov. Kým vodná para je skutočne najdôležitejším skleníkovým plynom, problémom, ktorý z neho robí spätnú väzbu (skôr ako forcing), je relatívne krátka doba pobytu vody v atmosfére (okolo 10 dní).<sup>[http://www.realclimate.org/index.php/archives/2005/04/water-vapour-feedback-or-forcing/ <nowiki>[1]</nowiki>]</sup> Preto nemá význam určovať CO<sub>2</sub> ekvivalent vodnej pary. Vodná para má podstatný vplyv na energetickú bilanciu planéty [[Zem]] nielen pre svoj vysoký vplyv na "globálne otepľovanie" ako "skleníkový plyn", ale aj na zmeny celkového [[Albedo|albeda]] Zeme v dôsledku tvorby oblakov. Pritom v závislosti na globálnej a lokálnej optickej hustote oblačnosti a dennej dobe môže byť vplyv oblačnosti na tepelnú bilanciu kladný i záporný. Absorpčné pásy jednotlivých skleníkových plynov sa prekrývajú, preto je ich podiel na celkovom skleníkovom efekte premenlivý kvôli tomu, že hlavný skleníkový plyn vodná para (H<sub>2</sub>O) má v najvlhkejších a horúcich oblastiach trópov až 100x vyššiu koncentráciu ako v najchladnejších polárnych oblastiach. Na vodnú paru pripadá 36 % až 70 % celkového skleníkového efektu atmosféry (dolná hodnota zodpovedá jej podielu, keby sme vodnú paru z atmosféry odstránili a horná hodnota stavu, keď odstránime všetky ostatné skleníkové plyny a zostane len H<sub>2</sub>O), na CO<sub>2</sub> je to analogicky 9 % a 26 %, na metán 4 % a 9 % a na ozón 3 % a 7 % (je to v súlade aj s novšími odhadmi účinku jednotlivých skleníkových plynov). Kým CO<sub>2</sub> a CH<sub>4</sub> sú v atmosfére rozložené vcelku rovnomerne, vodná para je sústredená prevažne v teplých oblastiach Zeme a v dolnej časti troposféry (do výšky 2 km, pričom do výšky 1,5 km je až 50 % z celkovej vodnej pary), ozón je rozložený v atmosfére mierne nerovnomerne.<sup>[http://www.dmc.fmph.uniba.sk/public_html/main9.html <nowiki>[2]</nowiki>]</sup></ref>
