Francúzske národné futbalové mužstvo: Rozdiel medzi revíziami

Francúzi hrajú domáce zápasy na [[Stade de France]] v [[Saint-Denis]] v [[Paríž|Paríži]]i, a ich trénerom je [[Didier Deschamps]]. Vyhrali dvakrát [[Majstrovstvá sveta vo futbale|Majstrovstvá sveta]], dvakrát [[Majstrovstvá Európy vo futbale|Majstrovstvá Európy]], dvakrát [[Pohár konfederácií FIFA|Pohár Konfederácií FIFA]] a [[Futbal na Letných olympijských hrách|Olympijský turnaj]]. Francúzsko zažilo najväčšiu slávu v troch obdobiach: v 50. rokoch, 80. rokoch a koncom 90. a začiatkom roku 2000. Francúzsko bolo jedno z štyroch krajín, ktoré sa zúčastnili prvých [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1930|Majstrovstiev sveta v roku 1930]] a hoci bolo vyradené v kvalifikačnej fáze šesťkrát, je jedným z troch tímov, ktoré vstúpili do každého kvalifikačného cyklu na Majstrovstvá sveta.<ref>The other two being United States (withdrawing in 1938 without actually playing any match) and Brazil (reaching the finals tournament each time).</ref>

Pod vedením [[Didier Deschamps|Didiera Deschampsa]] a trojnásobného víťaza [[Futbalista roka FIFA|Futbalista roku FIFA]] [[Zinedine Zidane|Zinedinom Zidanem]], vyhralo Francúzsko [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|Majstrovstvá sveta 1998]]. O dva roky neskôr Francúzsko triumfovalo aj na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2000|Eure 2000]]. Fracúzsko taktiež vyhralo [[Pohár konfederácií FIFA|Pohár Konfederácií FIFA]] v rokoch [[Pohár konfederácií FIFA 2001|2001]] a [[Pohár konfederácií FIFA 2003|2003]]. Na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2006|Majstrovstvách sveta 2006]] prehrali vo finále proti [[Talianske národné futbalové mužstvo|Taliansku]] 5:3 na [[Penaltový rozstrel (futbal)|penalty]]. Tento tím bolo taktiež porazený aj na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2016|Eure 2016]], keď prehrali s [[Portugalské národné futbalové mužstvo|Portugalskom]] 1:0 po predĺžení. Francúzsko vyhralo [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2018|Majstrovstvá sveta 2018]], keď vo finálovom zápase 15. júla 2018 porazilo [[Chorvátske národné futbalové mužstvo|Chorvátsko]] 4:2.

Francúzsko bolo prvým národným tímom, ktorý vyhral všetky tri dôležité mužské turnaje organizované [[Medzinárodná futbalová federácia|FIFA]]: Majstrovstvá sveta, Pohár konfederácií FIFA a Olympijský turnaj. Podarilo sa im to po víťazstve na Pohári konfederácií FIFA v roku 2001. Už len [[Argentínske národné futbalové mužstvo|Argentína]] (po výhre na Olympiáde 2004) a [[Brazílske národné futbalové mužstvo|Brazília]] (po výhre na Olympiáde 2016) sú tímy, ktorým sa to taktiež podarilo. Všetci traja vyhrali taktiež svoje kontinentálne turnaje (Argentína a Brazília [[Copa América|Copu Américu]] a Francúzsko [[Majstrovstvá Európy vo futbale|Majstrovstvá Európy]]).<ref>"– France on". FIFA. Retrieved 7 June 2012.</ref><ref>"– Tournaments". FIFA. Retrieved 7 June 2012.</ref>

Francúzske národné futbalové mužstvo vzniklo v roku 1904. [[Trofej Évence Coppée|Prvý oficiálny zápas]] sa hral 1. mája 1904 v [[Brusel|Bruseli]]i proti [[Belgické národné futbalové mužstvo|Belgicku]], ktorý skončil remízou 3:3.<ref>"France v. Belgium 1904 Match Report". ''French Football Federation''. Retrieved 4 June 2010.</ref> 12. februára 1905 vyhralo Francúzsko proti [[Švajčiarske národné futbalové mužstvo|Švajčiarsku]] historicky prvý domáci zápas. Zápas sa hral na [[Parc des Princes]] a sledovalo ho 500 fanúšikov. Francúzsko vyhralo 1:0 po góle [[Gaston Cyprès|Gastona Cyprèsa]]. Vzhľadom na nezhody medzi FIFA a [[Union des Sociétés Françaises de Sports Athlétiques]] (USFSA)–francúzskym [[Športový zväz|športovým zväzom]]–sa Francúzsko rozhodlo vytvoriť identitu. 9. mája 1908 rozhodol francúzsky medzivládny výbor (CFI)–rivalná organizácia USFSA–že za účinkovanie tímu na Olympijských hrách bude zodpovedná FIFA a nie USFSA. V roku 1919 sa CFI pretvorila na [[Francúzska futbalová federácia|Francúzsku futbalovú federáciu]] (FFF). V roku 1921 sa USFSA spojila s FFF.

V 60. a 70. rokoch sa Francúzsko výrazne zhoršilo a nekvalifikovalo sa na niekoľko medzinárodných turnajov. 25. apríla 1964 sa stal [[Henri Guérin (futbalista)|Henri Guérin]] oficiálnym trénerom národného tímu. Pod vedením Guérina sa Francúzsko nekvalifikovalo na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1962|Majstrovstvá sveta 1962]] a ani na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1964|Euro 1964]]. Tímu sa neskôr podarilo postúpiť na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1966|Majstrovstvá sveta 1966]]. Francúzi tam vypadli už v skupine. Guérin bol vyhodený po Majstrovstvách. Nahradili ho [[José Arribas]] a [[Jean Snella]]. Po odohraní štyroch zápasov boli vyhodení a nahradení bývalým futbalistom [[Just Fontaine|Justinom Fontainom]], ktorý vydržal len dva zápasy. Novým trénerom sa stal [[Louis Dugauguez]], ktorý ani nestihol dokončiť [[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale 1970|kvalifikáciu]] na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1970|Majstrovstvá sveta 1970]], pretože bol vyhodený, a nahradil ho [[Georges Boulogne]], ktorý už nemohol dostať Francúzov na Majstrovstvá sveta. Boulogne bol neskôr vyhodený za neúčasť tímu na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1974|Majstrovstvá sveta 1974]]. Bol nahradený Rumunom [[Ștefan Kovács|Ștefanom Kovácsom]], ktorý sa stal jedeným ne-francúzskym trénerom v histórii národného tímu. Kovács sa tiež ukázal byť sklamaním, keď sa mu nepodarilo kvalifikovať na Majstrovstvá sveta 1974 a ani na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1976|Euro 1976]]. Po dvoch rokoch trénovania, bol vyhodení a nahradený [[Michelom Hidalgom]].

Pod vedením Hidalga, začalo Francúzsko zvona vstupovať medzi najlepších. Malo skvelých hráčov ako obrancovia [[Marius Trésor]] a [[Maxime Bossis]], útočník [[Dominique Rocheteau]] a záložník [[Michel Platini|Michel Platin]]<nowiki/>i, ktorý po boku, [[Jean Tigana|Jeana Tigana]], [[Alain Giresse|Alaina Giressa]] a [[Luis Fernández|Luisa Fernándeza]] vytvorili ''"carré magique"'' (Magické mužstvo), avšak na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1982|Majstrovstvách sveta 1982]] vypadli v semifinále po penaltách proti rivalovi [[Nemecké národné futbalové mužstvo|Západnému Nemecku]]. Tento semifinálový zápas sa považuje za jeden z najväčších v histórii Majstrovstiev, ale bol [[História Francúzskeho národného futbalového tímu|poškodený kontroverziami]].<ref>"France v. Germany 1982 Match Report". ''French Football Federation''. Retrieved 4 June 2010.</ref> Francúzsko získalo prvý medzinárodný titul o dva roky na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1984|Eure 1984]], ktorý hostili. Pod vedením Platiniho, ktorý strelil na turnaji deväť gólov, porazili vo finále [[Španielske národné futbalové mužstvo|Španielsko]] 2:0. Platini a [[Bruno Bellone]] strelili góly. Po výhre na Eure sa Hidalgo rozhodol opustiť národný tím, a nahradil ho bývalí futbalista [[Henri Michel]]. Francúzsko neskôr skompletizovalo hattrickhetrik, keď vyhralo zlato na Letnom olympijskom futbalovom turnaji v roku 1984, a o rok neskôr, porazilo Uruguaj 2:0 pri výhre [[Trofej Artemio Franchi|Trofeje Artemio Franchi]], čo je bývalí predchodca [[Pohár konfederácií FIFA|Pohára konfederácii FIFA.]] Góly strelili [[Dominique Rocheteau]] a [[José Touré]]. V priebehu jedného roka boli Francúzi držiteľmi troch zo štyroch hlavných medzinárodných trofejí. Na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1986|Majstrovstvách sveta 1986]], kde boli favoritmi na zisk titulu, skončili opäť v semifinále po prehre nad Západným Nemeckom. V súboji o tretie miesto prehrali nad Belgickom 4:2.

V roku 1988 otvorila FFF Národnú futbalovú inštitúciu. Otváracieho ceremoniálu sa zúčastnil aj [[Prezident Francúzska|francúzsky prezident]] [[François Mitterrand]]. Päť mesiacov po otvorení inštitúcie bol [[Henri Michel]] odvolaný a nahradil ho Michel Platini, ktorý nedokázal dostať tím na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1990|Majstrovstvá sveta 1990]]. Na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1992|Euro 1992]] sa však dostali, ale vypadli už v skupine. Týždeň po turnaji bol Michel Platini odvolaný a nahradil ho jeho asistent [[Gérard Houllier]]. Pod vedením Houlliera sa Francúzsku nepodarilo postúpiť na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|Majstrovstvá sveta 1994]]. V kvalifikácii skončili tretí za [[Švédske národné futbalové mužstvo|Švédskom]] a [[Bulharské národné futbalové mužstvo|Bulharskom]]. V posledných dvoch kolách prehrali proti [[Izraelské národné futbalové mužstvo|Izraelu]] a Bulharsku. V zápase proti Izraelu prehrali Francúzi doma 3:2 a proti Bulharsku tiež doma 2:1. [[História Francúzskeho národného futbalového tímu|Nasledovala ostré verejné názory]] voči Houllierovi a niektorý hráči opustili národný tím. Jeho asistent [[Aimé Jacquet]] sa stal novým trénerom.

Pod vedením Jacqueta zažil tím triumfálne roky. Zostava pozostávala z veteránov, ktorý nepostúpili na Majstrovstvá sveta 1994, a mladých hráčoch, ako napríklad [[Zinedine Zidane]]. Francúzi vypadli na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|Eure 1996]] v semifinále, kde prehrali s [[České národné futbalové mužstvo|Českom]] po penaltách. V ďalšom veľkom turnaji, ktorým bol [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|Majstrovstvá sveta 1998]] na domácej pôde, sa Jacquetovi podarilo vyhrať celý turnaj, keď vo finále zdolali Brazíliu 3:0. Jacquet po vyhratých Majstrovstvách odstúpil a nahradil ho jeho asistent [[Roger Lemerre]], ktorý viedol Francúzov na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2000|Eure 2000]]. Francúzi vedení víťazov [[Futbalista roka FIFA|Futbalistom roku FIFA]] Zidanem zdolali vo finále Taliansko 2:1. [[David Trezeguet]] strelil v [[Predĺženie|predĺžení]] [[zlatý gól]]. Po tomto úspechu bolo Francúzsko zaradené v [[Rebríček FIFA|rebríčku FIFA]] na prvom mieste.

Francúzsko za postupne začalo zhoršovať. Aj keď v roku [[Pohár konfederácií FIFA 2001|2001 vyhrali Pohár konfederácií FIFA]], v roku [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2006|2002 na Majstrovstvách sveta]] skončili v skupine na poslednom mieste. Jedným z najväčších šokov v histórii Majstrovstiev sveta bolo, keď Francúzi prehrali otvárací zápas proti [[Senegalské národné futbalové mužstvo|Senegalu]] 1:0. Francúzsko sa stalo len druhým tímom, ktorý ako obhajca Majstrovstiev sveta vypadol už v skupine, predtým sa to podarilo Brazílii v roku 1966. Od [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2006|Majstrovstiev sveta 2006]] sa toto opakuje na každom turnaji (Taliansko [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2010|2010]], Španielsko [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2014|2014]] a Nemecko [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2018|2018]]).<ref>Krishnan, Joe (18 June 2014). "World Cup 2014: Spain and the World Cup holders who crashed out at the group stage". ''The Independent''. Retrieved 18 April 2015.</ref> Po tom ako Francúzsko nepostúpilo zo skupiny bol Lemerre nahradený [[Jacques Santini|Jacquesom Santinim]]. Na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2004|Eure 2004]] vypadli vo štvrťfinále proti budúcemu víťazovi [[Grécke národné futbalové mužstvo|Grécku]]. Santini odstúpil a novým trénerom sa stal [[Raymond Domenech]]. Francúzsko postúpilo z kvalifikácie na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2006|Majstrovstvá sveta 2006]] z prvého miesta. Postup si však zariadili až po poslednom kole, v ktorom zdolali [[Cyperské národné futbalové mužstvo|Cyprus]] presvedčivo 4:0. Na Majstrovstvách sveta Francúzsko neprehralo do finále ani raz. V osemfinále porazili [[Španielske národné futbalové mužstvo|Španielov]], vo štvrťfinále Brazíliu a v semifinále [[Portugalské národné futbalové mužstvo|Portugalsko]]. Francúzi hrali [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2006 – Finále|finále]] proti Taliansku. V nadstavenom čase zápasu dostal Zidane červenú kartu za úder hlavou do hrude Marca Materazziho. Francúzsko prehralo 5:3 po penaltách.

Francúzsko sa [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2008 - kvalifikačná skupina B|kvalifikovalo]] na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2008|Euro 2008]] z druhého miesta. Francúzi v [[Skupina smrti|skupine smrti]] (s [[Holandské národné futbalové mužstvo|Holandskom]] a Taliansko) skončili posledný v skupine. Rovnako ako na Eure 2008 sa Francúzsko len tak-tak prebojovalo na Majstrovstvá sveta 2010. Francúzi skončili v kvalifikácii opäť na druhom mieste a v baráži ich čakalo [[Írske národné futbalové mužstvo|Írsko]]. V prvom zápase porazili Írov 1:0 v druhom, vďaka [[Írsko - Francúzsko (kvalifikačný zápas na MS 2010)|veľkým kontroverziám]] remizovali 1:1, čím sa kvalifikovali na Majstrovstvá sveta.