Gaius Iulius Caesar: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d Revízia 7006397 používateľa Jult0 (diskusia) bola vrátená
Značka: vrátenie
Vegetator (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Riadok 34:
V roku 85 pred Kr. náhle a bez zjavnej príčiny zahynul Caesarov otec, keď sa jedného rána obúval.<ref>Suet. Iul. 1, Plin. HN 7.54</ref> Vo veku 16 rokov sa tak Caesar stal hlavou rodiny (''[[pater familias]]''). Nasledujúci rok bol Gaiom Mariom vybraný do kňazského kolégia boha [[Jupiter (boh)|Iova]] ([[flamen|''flamen Dialis'']]) namiesto kandidáta, ktorého Marius odstránil v svojich čistkách.<ref>Vell. Pat. 2.22</ref> Kňazský úrad vyžadoval, aby bol Caesar ženatý s dievčaťom z [[patricij]]ského rodu, preto zrušil zásnuby s Cossutiou, dievčaťom z bohatej jazdeckej rodiny, a oženil sa s Corneliou, dcérou významného Mariovho stúpenca [[Lucius Cornelius Cinna|Lucia Cornelia Cinnu]].<ref>Suet. Iul. 1, Plut. Caes. 1, Vell. Pat. 2.41</ref>
 
Ukončenie [[Vojna s Mithridatom|vojny s Mithridatom]] v roku 84 pred Kr. na východe uvoľnilo [[Cornelius Sulla|Sullove]] vojenské sily pre boj s Mariovou stranou v Itálii. V [[bitka pri Collinskej bráne|bitke pri Collinskej bráne]] (82 pred Kr.) sa zmocnil Sulla vlády nad Rímom a vyhlásil sa za [[diktátor (staroveký Rím)|diktátora]] na neobmedzenú dobu (pôvodne musel diktátor zložiť svoj úrad po šiestich mesiacoch). Nasledoval teror namierený proti Mariovcom. Dokonca ani sám [[Gaius Marius|Marius]] neunikol vyčíňaniu svojho protivníka: jeho telo bolo [[exhumácia|exhumované]] a hodené do [[Tiber]]u. Sulla začal vydávať [[Proskripcia|proskripcie]] (''proscriptio''), zoznamy jeho politických odporcov, ktorých bolo možné beztrestne zabiť a zmocniť sa ich majetku. Gaius Iulius Caesar, Mariov synovec a Cinnov švagor, sa tiež ocitol medzi proskribovanými, bol pripravený o zdedený majetok a kňazskú hodnosť a musel na istú dobu utiecť z Ríma. Napriek nebezpečenstvu, ktoré mu tak hrozilo, sa odmietol rozviesť s Corneliou.
 
Na príhovor Caesarových vplyvných príbuzných z matkinej strany bolo umožnené Caesarovi vrátiť sa do [[Rím]]a. [[Cornelius Sulla|Sulla]] pri tejto príležitosti údajne vyhlásil, že vidí v mladom Caesarovi mnoho Mariov.<ref>satis constat Sullam, cum deprecantibus amicissimis et ornatissimis uiris aliquamdiu denegasset atque illi pertinaciter contenderent, expugnatum tandem proclamasse siue diuinitus siue aliqua coniectura: uincerent ac sibi haberent, dum modo scirent eum, quem incolumem tanto opere cuperent, quandoque optimatium partibus, quas secum simul defendissent, exitio futurum; nam Caesari multos Marios inesse, Suet. Iul. 1</ref>
Riadok 49:
S Caesarovou [[Kvestor (staroveký Rím)|kvestúrou]] v Hispánii sa spája historka, podľa ktorej v [[Gady|Gadách]] (dnes [[Cádiz]] v Španielsku), uvidel akúsi sochu [[Alexander Veľký|Alexandra Veľkého]]. Keď si uvedomil, že v 30-tich rokoch Alexander dobyl celý vtedy známy svet, povzdychol si, že on sám nič pozoruhodné zatiaľ nevykonal.<ref>Suet. Iul. 7.1, Plut. Caes. 11.5 – 6, Cass. Dio 37.52.2</ref>
 
V Ríme sa vrhol Caesar ešte usilovnejšie do politického života. V roku 67 pred Kr. sa opäť oženil, tentoraz so Sullovou vnučkou Pompeiou. O dva roky nato bol zvolený za [[edil]]a a obnovil Mariove [[triumf|triumfálne trofeje]]. Viedol tiež niekoľko procesov proti mužom, ktorí sa nezákonne obohatili pri Sullových [[proskripcieProskripcia|proskripciách]], štedro míňal peniaze na verejné stavby a hry, čím si získal podporu ľudových más, hoci sa veľmi zadĺžil (podľa [[Plutarchos|Plutarcha]] mal dlh 13 000 [[talent]]ov už pred nástupom do akejkoľvek verejnej funkcie)<ref>Plut. Caes. 6.8</ref>. Svojimi politickými ťahmi sa Caesar prihlásil jasne k strane [[Populár (staroveký Rím)|populárov]], ktorá bola od nástupu Sullu k moci potlačovaná, ale s Caesarom na čele naberala druhý dych. V tejto dobe došlo aj k zblíženiu medzi Gaiom Iuliom Caesarom, [[Marcus Licinius Crassus|Marcom Liciniom Crassom]] a [[Gnaeus Pompeius Magnus|Gnaeom Pompeiom]], budúcimi triumvirmi. Bohatý Crassus čiastočne finančne podporoval Caesarovu napredujúcu kariéru.
 
Niektorí starovekí historici podozrievali Caesara, že už v tejto dobe sa zapojil do nevydareného pokusu o prevrat.<ref>Plut. Caes. 6.6 – 7, Suet. Iul. 9</ref>