Marcus Annaeus Lucanus: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace |
|||
Riadok 12:
Po rozchode s cisárom sa Lucanus stiahol z cisárovej blízkosti. Roku 65 sa zapojil do [[Pisonovo sprisahanie|Pisonovho sprisahania]] namiereného proti [[Nero]]novi. Po odhalení sprisahancov mu bolo prikázané, tak ako mnohým ďalším obvineným, aby spáchal samovraždu. Lucanus sa pokúsil využiť svoje známosti, aby u cisára dosiahol ospravedlnenie, ale zbytočne. Podľa [[Tacitus|Tacita]] si Lucanus, po tom, ako si podrezal žily, spomenul na akési svoje dielo, v ktorom vyrozprával príbeh vojaka umierajúceho podobným spôsobom ako on sám, a recitoval práve tieto verše. Mali to byť jeho posledné slová<ref>Tac. Ann. XV 70</ref>.
Po Lucanovej smrti postihli jeho otca [[proskripcia|proskripcie]], ale jeho matka im unikla. [[Publius Papinius Statius|Statiova]] báseň o Lucanova bola venované jeho vdove, Polle Argentarii pri príležitosti výročia jeho narodenia.
== Dielo ==
| |||