}}</ref> Správa národného parku sídli vo Svite a v [[Liptovský Mikuláš|Liptovskom Mikuláši]]. Má rozlohu {{km2|738}} a jeho ochranné pásmo {{km2|307}}, dokopy {{km2|1045}}. Park obsahuje {{km|600|m}} turistických chodníkov a 16 označených a udržiavaných cyklistických chodníkov.
Na vlastnom území Tatranského národného parku sa chránia najmä horské a vysokohorské rastliny ako sú napríklad porasty [[Borovica horská|kosodreviny]] alebo [[plesnivec alpínsky]]. Zo vzácnych živočíchov tu žijú [[orol skalný]], [[medveď hnedý]], [[kamzík vrchovský tatranský]] alebo [[svišť tatranský]].
Dve tretiny chráneného územia pokrývajú [[Smrek obyčajný|smrekové]] alebo smrekovo-[[Jedľa (rod)|jedľové]] lesy. Od roku 1993 patrí (spolu s poľským TNP) medzi jednu zo štyroch slovenských [[Biosférická rezervácia|biosférických rezervácií]] programu [[UNESCO]] ''Človek a biosféra''.
Na území Vysokých Tatier sa nachádza najvyšší vrch Vysokých Tatier, [[Zoznam dvojtisícoviek na Slovensku|Slovenska]] a [[Karpaty|Karpát]], [[Gerlachovský štít]] ({{mnm|2654.4}}) a symbol Slovenska [[Kriváň (vrch v Tatrách)|Kriváň]] ({{mnm|2494.7}}). Najvyšším vrchom Západných Tatier je [[Bystrá (vrch v Západných Tatrách)|Bystrá]] ({{mnm|2248}}) a Belianskych Tatier je [[Havran (vrch v Tatrách)|Havran]] ({{mnm|2152}}). Park je charakteristický aj výskytom vyše 100 [[Zoznam plies vo Vysokých Tatrách|plies]] a niekoľkých [[vodopád]]ov. Najväčšie a najhlbšie z tatranských plies je [[Veľké Hincovo pleso]] (plocha {{ha|20.08|m}}, hĺbka {{m|53.7|m}}), najvyššie položené je [[Modré pleso]] ({{mnm|2192}}). Najčastejšie navštevovanými sú Štrbské a Popradské pleso.
Jediná verejnosti prístupná jaskyňa je [[Belianska jaskyňa]].