Verzia z 11:21, 9. august 2019 upraviť 2a02:ab04:27c3:6300:75f3:e56f:6a9f:2a41 (diskusia) Bez shrnutí editace ← Predchádzajúca úprava		Aktuálna revízia z 22:50, 26. marec 2020 upraviť vrátiť 83.94.241.90 (diskusia) Bez shrnutí editace Značka: vizuálny editor
Riadok 49: [[Súbor:Hypophysis3.gif\|thumb\|Sagitálny rez hypofýzou u dospelej opice. (Gray H. Anatomy of the Human Body, 1918)]]Pars distalis je zložená z epitelových buniek rôznej veľkosti, tvaru i funkcie. Sú v nej usporiadané do vzájomne prepojených pruhov, trámcov a folikulov (niekedy obsahujúcich koloidnú hmotu), medzi ktorými je veľké množstvo sínusoidných [[kapilára\|kapilár]]. Tie sú oddelené od žľazových buniek spleťou jemných [[retikulín]]ových vláken, ktoré naväzujú na hrubšie väzivové septá vychádzajúce z puzdra. Jej bunky rozdeľujeme podľa ich schopnosti sa farbiť a podľa špeciálnych imunohistochemických metód na nasledovné typy: * '''''chromofóbne bunky''''' (zle sa farbiace), tvoria 20 % všetkých buniek adenohypofýzy a sú uložené zväčša centrálne. Sú pomerne malé a ich granuly sú viditeľné len pod elektrónovým mikroskopom. ''vlastné chromofóbne bunky'' – majú veľmi drobné sekrečné granuly, dobre viditeľné len elektrónovým [[mikroskop]]om. Keďže sa farbia práve granuly, časť chromofóbnych buniek sa považuje za bunky chromofilné, ktoré svoje granuly práve vylúčili, a časť za [[kmeňová bunka\|kmeňové bunky]], ktoré ešte nemajú sekrečnú schopnosť (tieto patria k najmenším bunkám adenohypofýzy). ''folikulárne bunky'' – majú tvar hviezdice a sú navzájom pospájané svojimi výbežkami. Pravdepodobne tvoria podpornú sieť pre secernujúce bunky a kapiláry. Majú tiež vlastnosť [[makrofág]]ov – [[fagocytóza\|fagocytózu]]. * '''''chromofilné bunky''''' (dobre sa farbiace) – samotní producenti hormónov adenohypofýzy. Majú typické sekrečné granuly na strane bunky priľahlej ku kapiláre. Podľa typu sfarbenia sa delia na dva typy: ''acidofilné bunky'' – tvoria 40 % všetkých buniek adenohypofýzy, sú lokalizované najmä periférne. Sú okrúhle, veľké 12 až 20 mikrometrov, s mierne excentricky uloženým jadrom. Farbia sa kyslými farbivami, preto názov „acidofilné“ bunky – [[eozín]]om, kyslým [[fuksín]]om a [[oranžová G\|oranžovou G]] (toto farbivo je najselektívnejšie). * somatotropné bunky (STH – bunky) – obsahujú guľovité sekrečné granuly strednej veľkosti a produkujú [[somatotropín]] (rastový hormón, STH). * laktotropné alebo luteotropné bunky (LTH – bunky, mammotropné bunky) – obsahujú väčšie sekrečné granuly oválneho tvaru a produkujú [[prolaktín]] (luteomammotropný hormón, PRL). Ich počet výrazne stúpa počas tehotenstva a [[dojčenie\|dojčenia]]. ''bazofilné bunky'' – tvoria 10 % všetkých buniek adenohypofýzy (niektoré zdroje udávajú 15 – 30 %), sú lokalizované najmä centrálne. Farbia sa zásaditými farbivami, na rozdiel od acidofilných buniek sú [[PAS]] pozitívne a sú odolné voči natráveniu [[diastáza\|diastázou]]. Tieto vlastnosti sú podmienené [[glykoproteín]]ovým charakterom ich produktov. Obsahujú malé sekrečné granuly. * gonadotropné bunky – produkujú dva hormóny. Nie je zatiaľ jasné, či ide o dva druhy buniek, alebo o jeden typ striedavo produkujúci oba hormóny – [[folikulostimulačný hormón]] (folitropín, FSH) a [[luteinizačný hormón]] (lutropín, LH). Patria k najväčším bunkám adenohypofýzy. * tyreotropné bunky – sú väčšie, polyedrického tvaru, uložené najmä v centrálnych častiach pars distalis. Majú malé sekrečné granuly uložené na periférií bunky a produkujú [[tyreotropín]] (tyreotropný hormón, TSH). Riadok 67: ==== Pars tuberalis ==== Pars tuberalis je tvorená 2- – 3 vrstvami buniek, ktoré vytvárajú nepravidelné trámce a folikulmi buniek, podobných chromofóbnym bunkám. Ich funkcia nie je známa. Je tu najhustejšia sieť ciev z celej hypofýzy. === Neurohypofýza ===

Podmozgová žľaza: Rozdiel medzi revíziami