Gaius Iulius Caesar: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace |
typo. gram. |
||
Riadok 15:
[[Súbor:RomanRepublic40BC.jpg|thumb|left|180px|Rozloha rímskej republiky v roku 40 pred Kr.]]
Po získaní vlády v štáte začal Gaius Iulius Caesar s rozsiahlymi reformami. Hoci odmietal pocty, aké boli neskôr pripisované [[Rímsky cisár (staroveký Rím)|rímskym cisárom]], nechal sa vyhlásiť za doživotného [[diktátor (staroveký Rím)|diktátora]] (''dictator perpetuus''), čím porušil republikánsku tradíciu dočasne volených úradníkov a urobil významný krok smerom k cisárstvu. Jeho zámer sústrediť v svojich rukách všetku moc, ktorá bola dovtedy rozdelená medzi viacerých úradníkov s obmedzenými právomocami, viedla skupinu [[
Tak významná historická osobnosť ako Iulius Caesar neunikla pozornosti veľkého počtu historikov. Informáciami o vojvodcovom živote sme preto aj dnes veľmi dobre zásobení. Veľkú časť Caesarovho života poznáme z jeho vlastných zápiskov (''commentarii''), ktoré vydával knižne. Ako ďalšie pramene slúžia diela jeho súčasníkov – korešpondencia a reči jeho politického protivníka [[Marcus Tullius Cicero|Marca Tullia Cicerona]], životopisné dielo ''Divus Iulius'' (Božský Iulius) od [[Suetonius|Suetonia]], Caesarov životopis od [[Ploutarchos (spisovateľ)|Plutarcha]], historické dielo [[Gaius Sallustius Crispus|Sallustia]] a básne [[Gaius Valerius Catullus|Gaia Valeria Catulla]]. Caesarov život zaznamenali aj neskorší historici [[Appianos]], [[Cassius Dio]] a [[Strabón]].
Riadok 78:
=== Vojna v Galii (58 – 52 pred Kr.) ===
[[Súbor:Map Gallia Tribes Towns.png|thumb|Mapa Galie okolo roku 58 pred Kr.]]
Po zložení konzulského úradu mala byť senátom pridelená Caesarovi [[provincia (staroveký Rím)|provincia]], ktorú by ako [[prokonzul]] spravoval nasledujúci rok (58 pred Kr.). Senát mu zamýšľal prideliť málo významnú provinciu, kde by bolo možné ho kontrolovať, ale jeho tajní spoločníci [[Marcus Licinius Crassus|Crassus]] a [[Gnaeus Pompeius|Pompeius]] sa postarali o to, aby získal [[Predalpská Galia|Predalpskú]] a neskôr i [[Zaalpská Galia|Zaalpskú Galiu]] (''Galia Cisalpina'' a ''Galia Transalpina'' tiež nazývaná ''Galia Narbonensis'') a [[Ilyria|Ilýriu]] (''Illyricum''), čím dostal zároveň velenie nad štyrmi légiami. Triumvirovia mu tiež vymohli, aby namiesto zvyčajného roku smel v úrade prokonzula zotrvať päť rokov, počas ktorých mal zaručenú politickú imunitu. Správa provincie poskytovala Caesarovi vítanú príležitosť splatiť dlžoby, a to vymáhaním nehoráznych poplatkov od tamojšieho obyvateľstva rovnako a vojenskými výpravami.
Zaalpská Galia ležiaca na území dnešného južného Francúzska ([[Provensalsko]]) hraničila v Caesarovej dobe na severe s dovtedy nepokorenou [[Kelti|keltskou]] [[Galia|Galiou]]. Galovia boli známi svojou bojovnosťou a bohatstvom, rovnako tiež ale aj svojou nejednotnosťou a politickou nestálosťou. Caesar sa rozhodol tieto faktory využiť a Galiu, ktorá sľubovala obrovskú vojnovú korisť a vojvodcovskú slávu, si podrobiť. Zámienkou sa mu stali dve udalosti: masová migrácia kmeňa [[Helvéti|Helvétov]], ktorí údajne mali v úmysle ohroziť rímsku provinciu, a žiadosť o pomoc vyslaná k Caesarovi od spriateleného kmeňa [[Heduovia|Heduov]], ktorých utláčali ich galskí sokovia [[Arverni]] a nimi na pomoc zavolaní germánski [[Suebi]] spoza [[Rýn]]a.
Riadok 102:
=== Občianska vojna ===
{{Hlavný článok|Caesarova občianska vojna}}
[[Súbor:RSC 0022 - transparent background.png|thumb
Triumvirát sa s plnou platnosťou rozpadol v roku 53 pred Kr., po smrti [[Marcus Licinius Crassus|Marca Licinia Crassa]] v [[bitka pri Carrhae|bitke pri Karrhách]] počas jeho východného ťaženia proti [[Partská ríša|Partom]]. Zdrvujúca porážka rímskeho vojska a smrť jedného z najmocnejších mužov Ríma spôsobila v [[Itália|Itálii]] zmätok. V krízovej situácii sa [[Gnaeus Pompeius|Pompeius]], ktorý teraz, keď bol Crassus mŕtvy a Caesar sa zaoberal nepokojmi v Galii, ovládol senát, nechal samotný zvoliť za [[konzul (staroveký Rím)|konzula]]. Hneď ako sa situácia v Ríme upokojila, pribral si za spolukonzula svojho prívrženca a zaťa [[Quintus Metellus Scipio|Quinta Metella Scipiona]]. Prostredníctvom senátu Pompeius žiadal, aby Caesar, ktorému končilo jeho [[prokonzul]]ské obdobie v [[Galia|Galii]], rozpustil svoje vojsko a vrátil sa do Ríma. Navyše mu bolo zakázané uchádzať sa v neprítomnosti o druhý konzulát, ktorý by mu poskytol politickú imunitu. Bolo jasné, že pokiaľ by sa bez vojska Caesar vrátil do Ríma, čakal by ho proces, v ktorom by ho Pompeius zničil.
Riadok 110:
Zvesť o tom, že Caesar tiahne na čele svojho vojska na Rím a že sa mestá v severnej Itálii jedno po druhom pred ním vzdávajú sa doniesla k [[Gnaeus Pompeius|Pompeiovi]] a [[senát (staroveký Rím)|senátu]]. Nikto presne nevedel, s akým veľkým vojskom Caesar postupuje na juh. Pompeiove vlastné vojenské sily boli viazané v [[Hispánia|Hispánii]], kde predtým slúžil v úrade [[prokonzul]]a, preto sa rozhodol z Ríma pred svojim protivníkom ustúpiť do východných provincii a tu postaviť armádu, s ktorou by mu mohol čeliť. Z Ríma spolu s ním utiekli aj [[optimát]]i. Po vstupe do Ríma Caesar pokračoval v prenasledovaní Pompeiovcov smerom k [[Brundisium|Brundisiu]], kde dúfal, že zadrží svojho súpera skôr, než bude môcť vyplávať na východ. Pompeiovi sa podarilo uniknúť.
V ďalšej fáze občianskej vojny Caesar zamieril na západ, do Hispánie, kde sa rozhodol zničiť vojenské jednotky oddané Pompeiovi. Ochranu Itálie zveril svojmu tribúnovi, [[Marcus Antonius|Marcovi Antoniovi]]. V rekordnom čase 27 dní sa dostal do hispánskych provincií, pričom pripojil k svojmu vojsku légie zdržiavajúce sa v [[Galia|Galii]], a porazil Pompeiových veliteľov.
Nakoniec sa Iulius Caesar obrátil na východ, kde zatiaľ [[Gnaeus Pompeius|Pompeius]] zbieral sily na protiútok. K prvému stretu došlo 10. júla 48 pred Kr. pri [[Dyrrhachium|Dyrrhachiu]] (dnes [[Drač]] v [[Albánsko|Albánsku]]), kde Caesar len tak-tak vyviazol z katastrofálnej porážky. Rozhodujúca bitka sa odohrala 9. augusta 48 pred Kr. pri [[bitka pri Farsale|Farsale]], v ktorej zvíťazil Caesar napriek Pompeiovej takmer dvojnásobnej prevahe. Caesar sa po svojom víťazstve vrátil do Itálie a bol zvolený za [[diktátor (staroveký Rím)|diktátora]]. Len 11 dní nato túto funkciu zložil, aby prijal druhý konzulát spolu s [[Publius Servius Vatia|Publiom Serviliom Vatiom]]. Pompeius sa zatiaľ uchýlil do egyptskej [[Alexandria|Alexandrie]], kde bol 29. septembra 48 pred Kr. na príkaz kráľa [[Ptolemaios XIII.|Ptolemaia XIII.]] zavraždený.
Riadok 144:
Pocty, ktoré na seba dokázal Caesar strhnúť, aj štedré narábanie so štátnymi financiami dali vzniknúť v [[senát (staroveký Rím)|senáte]] skrytej opozícii proti mocnému diktátorovi. Jej vodcom sa stal Caesarov blízky priateľ [[Marcus Iunius Brutus]] a jeho švagor [[Gaius Cassius Longinus]], tiež pôvodne Caesarov prívrženec. Sprisahanci si dali meno ''Liberatores''(Osloboditelia).
Podľa starovekých prameňov sa senát obával predovšetkým toho, že by sa Caesar mohol vyhlásiť za kráľa. [[Cassius Dio]] uvádza, že senátorov primälo k plánom na zavraždenie Caesara jeho neúcta voči ich stavu. Keď ho v roku 44 pred Kr. navštívili v chráme [[Venuša (bohyňa)|Venuše]] Rodičky, aby mu oznámili pridelenie nových pôct, Caesar ich údajne prijal posediačky, čo bol najvyšší prejav neúcty. Túto historku zaznamenáva aj [[Suetonius]].<ref>Suet. Iul. 78</ref> Navyše pridáva, že pri zhromaždení davu, ktorý prišiel privítať Caesara pri návrate do Ríma, ktosi umiestnil na jeho sochu [[vavrínový veniec]]. Tribúni [[Gaius Epidius Marcellus]] a [[Lucius Caesetius Flavius]] prikázali, aby bol veniec odstránený, pretože bol odznakom božských a kráľovských pôct. Caesar údajne nechal za tento incident pozastaviť výkon ich funkcie.<ref>Suet. Iul. 79.1</ref> Caesarovi životopisci tiež spomínajú, ako pri oslave sviatku [[Lupercalia|Lupercalií]] 15. februára 44 pred Kr. [[Marcus Antonius]] ako nový konzul niekoľkokrát vložil na Caesarovu hlavu korunu. Caesar si ju vždy zložil a nakoniec vyhlásil, že ju obetuje [[Jupiter (boh)|Jovovi]].<ref name=Shepp7 /><ref>Suet. Iul. 79.2 – 3, Vel. Pat. 56.4, Cas. Dio 44.11.2 – 3</ref
==== Vražda v senáte ====
Riadok 210:
** matka: Aurelia Cotta
** sestry: Iulia Caesaris Maior (staršia) a Iulia Caesaris Minor (mladšia)
* manželky
** Cornelia Cinnilla (83 – 69/68 pred Kr.), zomrela pri pôrode
** Pompeia (67 – 61 pred Kr.), rozvod
** Calpurnia Pisonis (od 59 pred Kr. do Caesarovej smrti)
* deti
** Iulia, z prvého manželstva s Corneliou Cinnillou, narodená okolo roku 83 pred Kr.
** [[Caesarion|Ptolemaios Caesar]] (Caesarion), zo vzťahu s [[Kleopatra VII.|Kleopatrou]], narodený v roku 47 pred Kr., zabitý vo veku 17 rokov na príkaz [[Augustus|Octaviana]]
** adoptovaný syn: [[Augustus|Gaius Iulius Caesar Octavianus]] (prasynovec)
* milenky
** [[Kleopatra VII.]]
** Servilia Caepionis (matka [[Marcus Iunius Brutus|Marca Iunia Bruta]])<ref>Suet. Iul. 50.2</ref>
** [[Eunoe]], kráľovná [[Mauritánia|Mauritánie]] a manželka kráľa Boguda<ref>Suet. Iul. 52.1</ref>
* významní príbuzní
** [[Gaius Marius]], strýko
| |||