František Richard Osvald: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Tom78 (diskusia | príspevky)
→‎Externý zdroj: Zo života Františka Richarda Osvalda, hronskeklacany
Vegbot (diskusia | príspevky)
→‎top: typo. gram.
Riadok 10:
'''František Richard Osvald''', pseud. ''Bystron, Dobreznámy, Dobrovoľný, Drahotin Piov, R. Hodrušský, Veritas, Východohora, Zadumený, Známy'' (* [[3. október]] [[1845]], [[Hodruša-Hámre]] – † [[14. apríl]] [[1926]], [[Trnava]]) bol [[Slovensko|slovenský]] kultúrny pracovník, vydavateľ, redaktor, publicista a cirkevný hodnostár.
 
Narodil sa v rodine Mateja Osvalda a jeho manželky Kataríny rodenej Boldišovej. V rokoch [[1865]]{{--}}[[1869]] študoval teológiu v [[Ostrihom (mesto)|Ostrihome]]e. V roku 1869 bol vysvätený za kňaza. Potom pôsobil ako kaplán v [[Starý Tekov|Starom Tekove]], [[Drégelypalánk|Drégelypalánku]]u, [[Vráble|Vrábľoch]], [[Majcichov]]e, [[Zavar]]e a [[Bohunice (okres Levice)|Bohuniciach]]. V rokoch [[1880]]{{--}}[[1916]] pôsobil v [[Teplá|Teplej]]. Od roku [[1917]] bol [[kanonik]]om, od roku [[1919]] [[generálny vikár|generálnym vikárom]] v [[Trnava|Trnave]] a od roku [[1921]] [[pápežský protonotár|pápežským protonotárom]], riaditeľom kňazského seminára a prípravovne učiteliek. Bol spoluzakladateľom [[Spolok svätého Vojtecha|Spolku svätého Vojtecha]], v rokoch [[1878]]{{--}}[[1879]] jeho správa a v rokoch [[1918]]{{--}}1926 bol predsedom a čestným predsedom SSV. Od roku 1900 bol aj čestným členom [[Slovenská katolícka jednota|Slovenskej katolíckej jednoty]] v [[Johnstown (Pensylvánia)|Johnstowne]], v rokoch 1919{{--}}1926 predsedom [[Muzeálna slovenská spoločnosť|Muzeálnej slovenskej spoločnosti]] i [[Matica slovenská|Matice slovenskej]]. V rokoch [[1920]]{{--}}[[1921]] pôsobil aj ako [[senátor]] [[Národné zhromaždenie (Česko-Slovensko, 1920 – 1939)|Národného zhromaždenia]] za [[Hlinkova slovenská ľudová strana|Slovenskú ľudovú stranu]].
 
Pracoval ako vydavateľ a redaktor viacerých časopisov (napr. Kazateľ, Kazateľňa, Literárne listy). Najprv písal príležitostné básne, neskôr sa venoval literárnohistorickej a literárnokritickej publicistike. K 100. výročiu založenia [[Slovenské učené tovarišstvo|Slovenského učeného tovarišstva]] zostavil 3. zväzky almanachu Tovarišstvo. Ako [[filológ]] sa zaoberal historickou gramatikou, lexikológiou a slovenskými nárečiami. V roku [[1910]] bol Spolkom svätého Vojtecha poverený revíziou slovenského prekladu [[Biblia|biblie]]. Venoval sa aj cirkevnému školstvu. Prekladal náboženskú literatúru z maďarčiny a nemčiny.