Ivan Gundulić: Rozdiel medzi revíziami

Celý jeho život je úzko spojený s dejinami nezávislej [[Dubrovnícka republika|Dubrovníckej republiky]]. Narodil sa v rodine dubrovnického [[patricij]]a ''Francesca Gundulića'', [[senátorenát (komora parlamentu)|senátora]]a a [[diplomat]]a, bývalého vyslanca v [[Carihrad|Carihrade]]e a člena rady republiky. Dostal výborné vzdelanie. Vyštudoval filozofiu, rímske a všeobecné právo. Po ukončení zastával rôzne funkcie vo verejných úradoch republiky. V devätnástich rokoch sa stal členom Veliko Vijece (Veľkej rady). Dvakrát, v rokoch [[1615]] a [[1619]] zastával prechodne funkciu kneza (komisára alebo správcu) Konavle, oblasti na juhovýchode mesta.

Zo začiatku písal, alebo prekladal z taliančiny [[Mytológia|mytologické]] divadelné hry v tom čase obľúbené v dubrovníckych divadelných krúžkoch. Z nich sa celé zachovali iba dve (''Ariadna, Unesená Prozerpína''), ďalšie dve sa zachovali iba v zlomkoch (''Diana, Armida'') a šesť hier je známych iba podľa svojich názvov, ako ich autor zaznačil v úvode k svojmu prekladu ''Dávidových žalmov'' (1621). Neskôr tieto diela mladosti sám zavrhol a zložil lyricko-reflexívny epos v troch častiach (tzv. plačoch), ktorý vyšiel pod názvom ''Slzy márnotratného syna''. Toto dielo je skvostom dubrovníckej barokovej literatúry. Námet na alegorickú pastiersku hru v troch dejstvách ''Dubravka'' (1628) čerpal z vtedajšej súčasnosti. Základom hry bola tradičná domáca slávnosť, pri ktorej bolo zvykom zasnubovať najkrajšie dievča s najkrajším mládencom. Ľúbostné motívy však zostávali v úzadí a do popredia sa dostávali reflexie o súčasnom politickom a spoločenskom živote Dubrovníka vrcholiace v nádhernej hymne na "krásnu, drahú a sladkú slobodu". Idea slobody a umelecké spracovanie hry získali Gundulićovi veľkú popularitu.