Verzia z 07:46, 17. september 2017 upraviť HPPA (diskusia \| príspevky) 4 290 editací dBez shrnutí editace Značka: vizuálny editor ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 16:45, 29. marec 2020 upraviť vrátiť Vegbot (diskusia \| príspevky) Boti 76 502 editací typo. gram. Ďalšia úprava →
Riadok 1: [[Súbor:Constitution_of_the_United_States,_page_1.jpg\|thumb\|Prvá strana originálneho zápisu Ústavy]] '''Ústava Spojených štátov''' je najvyšší zákon [[Spojené štáty\|Spojených štátov amerických]]. Bola schválená v pôvodnom znení [[Ústavodarné zhromaždenie USA\|Ústavodarným zhromaždením]] vo [[Philadelphia\|Philadelphii]] dňa [[17. september\|17. septembra]] [[1787]] a neskôr ratifikovaná občanmi v jednotlivých štátoch. [[Ústava]] má ústredné miesto v americkom práve a politickej kultúre. Po ústave [[San Maríno\|San Marína]] je americká ústava najstarším platným základným zákonom na svete. Opis dokumentu je možné vidieť v [[Národné archívy a záznamy (USA)\|Národnom archíve]] vo [[Washington, D.C.\|Washingtone, D.C.]] Riadok 12: Image:Constitution_of_the_United_States,_page_4.jpg\|Page 4 </gallery> == Cesta k prijatiu ústavy == Řádek 32 ⟶ 31: Táto prvá ústava musela preukázať svoju životaschopnosť vo veľmi zložitom období. Mier bol uzatvorený až v roku [[1783]] a potom bolo nutné prekonať problémy plynúce z nutnosti obnoviť spustošenú zem a z nedostatku finančných zdrojov. Hlavnou prekážkou ďalšieho rozvoja boli práve obmedzenia týkajúce sa práva vyberať [[Daň\|dane]], regulovať obchod a fakticky neexistovala výkonná moc. Prestíž Kongresu klesala, niektoré štáty nevysielali svojich delegátov na rokovania a jeho neschopnosť získať peniaze v rámci Únie veľmi zhoršovala i medzinárodnú dôveryhodnosť. [[Francúzsko]] odmietlo poskytnúť úver Kongresu Spojených štátov. V roku 1787 sa vo [[Philadelphia\|Philadelphii]] zišiel konvent, ktorý mal nájsť riešenie. Prakticky všetci delegáti sa zhodovali, že existujúci systém je treba zmeniť. Jednoznačne bol prijatý princíp deľby moci na [[Zákonodarná moc\|zákonodarnú]], [[Výkonná moc\|výkonnú]] a [[Súdna moc\|súdnu]]. Pomerne bez problémov sa rozhodlo o zriadení dvojkomorového Kongresu. Ale akým spôsobom voliť do týchto komôr a ako ich od seba odlíšiť, bolo omnoho zložitejšie. Nakoniec sa dospelo ku kompromisu. [[Snemovňa reprezentantov Spojených štátov]] (United States House of Representatives) bola volená priamymi voľbami, senátori zákonodarstvom jednotlivých štátov (od roku 1913 bolo toto ustanovenie zrušené XVII. dodatkom k ústave a i do Senátu sú voľby priame). V [[Senát Spojených štátov\|Senáte Spojených štátov]] (United States Senate) získal každý štát rovné zastúpenie dvoch [[~~senátor~~Senát Spojených štátov\|senátorov]]ov. Presadilo sa riešenie, aby Senát presadzoval záujmy jednotlivých štátov. Funkčné obdobie poslancov Snemovne reprezentantov bolo určené na dva roky, u senátorov na šesť. Pričom každé dva roky je volená tretina senátorov. Tým, otcovia zakladatelia, sledovali stabilizáciu moci – zabrániť príliš extrémnym výkyvom v rozhodovaní podľa momentálnej situácie a prípadnej momentálnej väčšiny. I v prípade veľmi nepokojnej vnútornej situácie je veľmi ťažké, aby prevahu v Kongrese získali radikálne skupiny, ktoré by mohli zásadným spôsobom transformovať spoločnosť. Stabilizačnú funkciu plní i [[prezident]]ské veto, jeho účinnosti môže zabrániť dvojtretinový nesúhlas poslancov v oboch snemovniach. I v diskusii ohľadom hlavy štátu boli spory. Rada delegátov požadovala, aby prezidenta volil Kongres či zhromaždenia štátov, niektorí z nich požadovali jeho absolútnu závislosť na Kongrese. Naopak napríklad B. Franklin požadoval priamu voľbu. Kompromisné stanovisko nakoniec riešilo problém zavedením nepriamej voľby prostredníctvom tzv. kolégia voliteľov (electoral college). Dôležitou témou bola i dĺžka funkčného obdobia. Rozmedzie dva až sedem rokov zaznievalo na rokovaniach najčastejšie, spory sa viedli aj či je možné opätovné

Ústava Spojených štátov: Rozdiel medzi revíziami