Západorímska ríša: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d revert |
typo. gram. |
||
Riadok 9:
[[Honorius|Flavius Honorius]] bol mladším synom cisára Theodosia I., posledného cisára, ktorý vládol obom poloviciam ríše. Flavius Honorius bol v čase nástupu na trón dieťaťom, preto ustanovil Theodosius I. [[magister militum|veliteľa vojska]] [[Stilicho]]na, syna [[Vandali|vandalského]] šľachtica a Rimanky za Honoriovho poručníka.
Honoriova vláda bola veľmi nestabilná. Už v roku [[397]] sa vzbúril [[Gildo]], správca provincie [[Afrika]]. Po invázii [[Vizigóti|Vizigótov]] do Itálie v roku [[402]], sa Flavius Honorius premiestnil so svojim dvorom z [[Miláno|Milána]] do [[Ravenna|Ravenny]], ktorá bola považovaná za nedobytnú. Vojaci posádky v [[Veľká Británia (ostrov)|Británii]] sa vzbúrili najskôr pod vedením Marca (406/407) a potom [[Konštantín III. (Západorímska ríša)|Konštantína III.]] (Constantinus III.) (407 – 411). Vojsko sa následne premiestnilo z Británie do [[Galia|Galie]] a ponechalo tak tamojšie obyvateľstvo, ktoré sa pokladalo za Rimanov, svojmu osudu, presnejšie napospas vpádom [[Germáni|germánskych]] kmeňov [[Anglovia|Anglov]] a [[Sasi (kmeň)|Sasov]]. Tí pôvodne prichádzali do Británie v malých skupinkách hlavne ako rímski žoldnieri.
[[31. december|31. decembra]] [[406]] došlo k prelomeniu [[rýn]]skej hranice, keď [[Vandali]], [[Svébi]] a [[irán]]ski [[Alani]] vpadli cez zamrznutú rieku do severnej Galie (pravdepodobne boli na úteku pred [[Huni|Hunmi]]). [[Frankovia|Franskí]] [[federáti]], ktorí sa im pri tom postavili na odpor, boli nakoniec porazení. Navyše gótske vojsko vedené [[Radagaisus]]om napadlo samotnú Itáliu. Toto vojsko však zničil [[Stilicho]]. Ale kvôli obave z jeho prílišnej moci dal Flavius Honorius svojho radcu a veliteľa vojska v roku [[408]] zavraždiť. Zatiaľ dochádzalo k lúpežným ťaženiam [[Vizigóti|Vizigótov]] pod vedením náčelníka [[Alarich I.|Alaricha I.]], ktorý v roku [[410]] nakoniec vydrancoval [[Rím]], čo malo zlý účinok na rímsku psychiku. Nasledovalo niekoľko [[uzurpácia|uzurpácií]]. Najskôr došlo ku Konštantínovej vzbure v Británii, ako už bolo uvedené vyššie a neskôr k uzurpácii senátora [[Prisca Attala]] v rokoch 409/410 a 414/415. Po dvojročnom drancovaní a plienení Galie napadli v roku 409 [[Svébi]], [[Vandali]] a [[Alani]] [[Hispánia|Hispániu]]. V nasledujúcich rokoch však [[Vizigóti|Vizigótov]] a časť Vandalov, ktorí prenikli do Hispánie, zničili. Vizigóti boli roku [[418]] dokonca usadení ako federáti v [[Akvitánia|Akvitánii]], čím vláda v [[Ravenna|Ravenne]] získala vnútornú hrádzu proti povstaniam a rovnako silný bojový zväz proti vonkajším nepriateľom. Vizigóti si boli lojálni, čo im však nebránilo v občasnom narušovaní rímskeho územia a tým ku zvyšovaniu svojej sféry vplyvu. K naozajstnému porušeniu zmluvy však prišlo až v 60. rokoch [[5. storočie|5. storočia]].
== Vnútorné mocenské boje, útok [[Huni|Hunov]] ==
[[Súbor:Solidus ValentinianIII-wedding.jpg|thumb|left|[[Solidus]] vyrazený v [[Solún
Po smrti Flavia Honoria roku [[423]] vládol v rokoch [[423]] až [[425]] [[uzurpátor]] [[Johannes]]. V roku [[425]] bol porazený a cisárom sa stal [[Valentinianus III.]], Honoriov synovec. Bol posledným cisárom [[Theodosiánska dynastia|theodosiánskej dynastie]]. Keďže bol v detskom veku, mala vládne záležitosti na starosti jeho matka [[Galla Placidia]], ale onedlho došlo k bojom medzi rôznymi veliteľmi. Veliteľ vojska [[Felix]] a ''comes Africae'' [[Bonifatius (comes Africae)|Bonifatius]] podporovali až do svojej smrti (niekedy viac, niekedy menej) politiku Gally Placidie. Po smrti Bonifatia však ríši vládol patricij a veliteľ vojska [[Flavius Aetius]]. Valentinianus III. sídlil striedavo v Ravenne a v Ríme. V čase jeho vlády ríša stratila provinciu [[Afrika]], ako aj severozápadnú [[Hispánia|Hispániu]], ktorá pripadla Svébom. Galiu sa [[Flavius Aetius|Aetiovi]] napriek tlaku [[Vizigóti|Vizigótov]] a [[Burgundi|Burgundov]] podarilo ubrániť. [[Burgundská ríša]] na Rýne bola zničená v roku [[436]] [[Flavius Aetius|Aetiovými]] hunskými pomocnými zbormi. Okrem toho sa mu v roku [[451]] podarilo zastaviť hunského kráľa [[Attila (vodca)|Attilu]], ktorý vpadol s veľkým vojskom do [[Galia|Galie]], v [[Bitka na Katalaunských poliach|bitke na Katalaunských poliach]]. V roku [[454]] však Valentinianus III. dal [[Flavius Aetius|Aetia]] zavraždiť. V nasledujúcom roku sa stal sám obeťou úkladnej vraždy. V [[Dalmácia|Dalmácii]] si zatiaľ generál Marcellinus vytvoril fakticky samostatnú ríšu.
Riadok 21:
== Obdobie tieňových cisárov ==
Tieňoví cisári panovali zvyčajne len krátku dobu a sotva ešte dokázali aktívne čeliť blížiacej sa katastrofe západorímskej ríše. Západ stratil rozsiahle územia v prospech Germánov, ktorí vytvárali štáty v štáte a tým západ zbavovali dôležitých daňových príjmov, ktoré boli nutné k udržovaniu armády. Prvým z tzv. tieňových cisárov sa po smrti [[Valentinianus III.|Valentiniána III.]] dňa [[16. apríl]]a [[455]] stal [[senát (staroveký Rím)|senátor]], [[Petronius Maximus]]. Ale jeho vláda trvala len krátko a skončila násilne počas dobytia [[Rím]]a [[Vandali|Vandalmi]] pod vedením kráľa [[Geiserich]]a. Po ňom nastúpil na cisársky trón Galoromán [[Eparchius Avitus]]. Predtým pôsobil ako vyslanec medzi Rimanmi a Vizigótmi. V prvom rade však musel upokojiť vzťahy s [[Marcianus|Marcianom]], [[východorímska ríša|východorímskym]] cisárom, a tiež udržať v pokoji veliteľa vojska [[Ricimer]]a, ktorý sa čoskoro stal skutočným vládcom západu.
Po [[Eparchius Avitus|Avitusovi]] nastúpil v januári [[457]] na trón [[Maiorianus]] a vládol nasledujúce štyri roky. Po rokoch porážok sa mu konečne podarilo získať kontrolu nad Itáliou a veľkou časťou Galie. Vizigóti a Burgundi boli prinajmenšom dočasne spacifikovaní. Taktiež v časti Hispánie bol nastolený mier. Vo vnútornej politike sa mu podarilo nakloniť si senát ústupkami a ľud zlepšenou hospodárskou politikou. Keď nevyšla trestná expedícia proti Vandalom, bol na začiatku augusta [[461]] Ricimerom zvrhnutý a krátko na to zavraždený. Ricimer sám sa však ako [[Ariáni|arián]] a Germán nemohol stať cisárom.
Miesto neho sa bez pomazania [[pápež]]om stal cisárom západu [[Libius Severus]]. Počas jeho vlády bolo obnovené drancovanie západného pobrežia Itálie Vandalmi. V Galii medzitým proti vláde v Ravenne povstal veliteľ vojska a priateľ Maioriana, Aegidius a vytvoril galorománsku ríšu na severe krajiny, ktorá pretrvala až do roku [[486]]. Po štyroch rokoch vlády (465) Libius Severus zomrel (údajne bol otrávený Ricimerom). Na jeho miesto nastúpil východný Riman [[Procopius Anthemius|Anthemius]], nato čo v rokoch [[465]] – [[467]] nastalo krátke [[Interregnum]] (medzivládie). Anthemius sa snažil obnoviť vládu a vystupoval proti Vandalom a predovšetkým proti Vizigótom, ktorý pod vedením [[Eurich]]a porušili zmluvu z roku [[418]] a začali systematické dobýjanie (obsadzovanie) Hispánie. Flotile generála [[Basiliskos|Basiliska]], vyslanej proti Vandalom, sa najskôr podaril fantastický úspech. Nakoniec ale Vandali Basiliska porazili a vytlačili z Afriky. Z finančného a vojenského hľadiska to bola úplná katastrofa. Takisto ťaženie proti Vizigótom zostalo neúspešné. Konflikt medzi Anthemiom a Ricimerom vyústil nakoniec do občianskej vojny, z ktorej vyšiel víťazne dodnes bližšie neznámy [[Anicius Olybrius]].
== Posledné roky ==
Riadok 40:
== Dôsledky pre mesto Rím ==
Zánik západorímskej ríše bol zrejmý i v meste Rím. Mesto, v ktorom okolo roku [[250]] n. l. žil milión obyvateľov, sa po strate funkcie hlavného mesta zmenšilo asi na 400 000 obyvateľov okolo roku [[400]]. Dvojtýždenné drancovanie Vandalmi v roku 455 zmenšilo bohatstvo mesta a [[mor]] v roku 472 zdecimoval počet obyvateľov. Ale aj v 5. storočí bol Rím súčasníkmi považovaný za kultúrnu a politicky významnú metropolu. Členovia cisárskej rodiny bývali aj po preložení rezidencie do Ravenny častejšie v Ríme. Na začiatku 5. storočia a po roku 439 sa mesto zväčšilo vďaka prívalu utečencov z Galie a Afriky. Ešte v roku [[470]] je Rím popisovaný ako významné mesto s veľkými stavbami a s rušnou divadelnou scénou. Koloseum bolo využívané minimálne do roku [[523]], veľké kúpele až do roku [[535]]. V roku [[534]] sa odhaduje stále ešte okolo 100 000 obyvateľov.
Vojna východorímskeho cisára [[Justinián I.|Justiniána I.]] proti Ostrogótom bola zlomová v dejinách mesta. Medzi rokmi 535 a [[549]] bol Rím viackrát obkľúčený, životne dôležité [[akvadukt]]y zničené a veľká časť senátorov deportovaná. Zmienky o západorímskom senáte zmizli skoro na to (niekedy okolo roku [[580]]). Počet obyvateľov dosahoval v nasledujúcich storočiach najviac 20 000. [[Forum Romanum]] bolo využívané na poľnohospodárstvo. Antické stavby slúžili ako kameňolomy alebo boli znehodnotené rôznymi stavebnými úpravami. V Ríme nastal [[stredovek]].
| |||