Štítna žľaza: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace |
|||
Riadok 17:
=== Embryologický vývoj ===
[[Súbor:Gray42.png|thumb|Dno hrtanu plodu medzi 18. a 21. dňom
Štítna žľaza je odvodená od druhého hltanového oblúku. V treťom až štvrtom týždni tehotenstva sa u plodu objaví štítna žľaza ako rastúci [[epitel]] na dne hrtanu pri koreni [[jazyk]]a medzi ''tuberculum impar'' a ''copula'' na mieste neskôr označenom [[slepý otvor]] (''foramen caecum''). Následne štítna žľaza poklesne cez štítnojazykový vývod ako dvojlaločný výrastok. Počas nasledujúcich týždňov migruje ďalej ku spodku krku. Počas migrácie ostane štítna žľaza spojená s jazykom cez úzky kanál ([[štítnojazykový vývod]]).
Riadok 39:
=== Tvorba tyroxínu a trijodtyronínu ===
Tyroxín produkujú folikulárne bunky z voľného [[tyrozín]]u a tyrozínových zvyškov na tyreoglobulíne (TG). Jód sa zachytáva v "jódovej pasci" [[peroxid vodíka|peroxidom vodíka]] tvorenom [[tyreoidálna peroxidáza|tyroidálnou peroxidázou]] (TPO)<ref name="REkholm">{{Citácia periodika |meno=R |priezvisko=Ekholm |meno2=U |priezvisko2=Björkman |titul=Glutathione peroxidase degrades intracellular hydrogen peroxide and thereby inhibits intracellular protein iodination in thyroid epithelium |periodikum=Endocrinology |ročník=138 |číslo=7 |strany=2871 – 8 |rok=1997 |mesiac=júl |pmid=9202230 |doi=10.1210/en.138.7.2871 |jazyk=po anglicky}}</ref> a nadviazaný do polôh 3′ a 5′ [[benzén]]ového jadra tyrozínových zvyškov na TG a na voľnom tyrozíne. Po stimulácii [[TSH]] folikulárne bunky absorbujú TG a [[proteolýza|proteolyticky]] odštiepia jódované tyrozínové zvyšky z TG, tvoria T<sub>4</sub> a T<sub>3</sub> (na T<sub>3</sub> je o jeden jód menej oproti T<sub>4</sub>) a vypúšťajú ich do krvi. [[dejodináza|Dejodinázy]] konvertujú T<sub>4</sub> na T<sub>3</sub>.<ref name="ACBianco">{{Citácia periodika |meno=Antonio C |priezvisko=Bianco |meno2=Domenico |priezvisko2=Salvatore |meno3=Balázs |priezvisko3=Gereben |spoluautori=et al. |titul=Biochemistry, cellular and molecular biology, and physiological roles of the iodothyronine selenodeiodinases |periodikum=Endocrine Reviews |ročník=23 |číslo=1 |strany=38 – 89 |rok=2002 |mesiac=február |pmid=11844744 |doi=10.1210/er.23.1.38 |jazyk=po anglicky}}</ref> Štítna žľaza vylučuje asi z 90 % T<sub>4</sub> a z 10 % T<sub>3</sub>
Hlavným cieľom [[tyreoidný hormón|tyroidných hormónov]] sú bunky [[mozog|mozgu]]. Tyreoidné hormóny hrajú kritickú úlohu vo vývoji mozgu počas tehotenstva.<ref name="MHKester">{{Citácia periodika |meno=Monique H A |priezvisko=Kester |meno2=Raquel |priezvisko2=Martinez de Mena |meno3=Maria Jesus |priezvisko3=Obregon |spoluautori=et al. |titul=Iodothyronine levels in the human developing brain: major regulatory roles of iodothyronine deiodinases in different areas |periodikum=The Journal of Clinical Endocrinology and Metabolism |ročník=89 |číslo=7 |strany=3117 – 3128 |rok=2004 |mesiac=júl |pmid=15240580 |doi=10.1210/jc.2003-031832 |jazyk=po anglicky}}</ref>
Riadok 143:
|}
Tieto kritériá môžu
=== [[Biopsia]] ===
Ideálny spôsob, ako zabezpečiť, že pri uzlíku nejde o rakovinu, je biopsia. Aby sa zaistil odber vzorky práve zo žiadaného uzlíka, je odporúčané použiť ultrazvukom kontrolovanú [[Biopsia tenkou ihlou|biopsiou tenkou ihlou]]. Pri nahmatateľných uzlíkoch je možné urobiť biopsiu tenkou ihlou i bez pomoci ultrazvuku, častejšie sa však pri nej vyskytnú chyby alebo nevhodný odber vzorky.
Ak je výsledok nejednoznačný, môže scintigrafia s [[jód-123|jódom-123]] zistiť, či je uzlík abnormálne produktívny ("horúci") alebo neaktívny ("studený"). Horúce uzlíky sú len veľmi zriedka rakovinové, preto endokrinológ už často nemusí opakovať biopsiu. Ak však ide o studený uzlík, nejednoznačný výsledok biopsie môže byť dôvodom pre opakovanie biopsie, v tomto prípade však by už mala byť vedená ultrazvukom.
Riadok 167:
=== Terapia [[rádiojódom]] ===
Veľké strumy, ktoré spôsobujú negatívne prejavy, ale neobsahujú rakovinu, po vyhodnotení a biopsii podozrivých uzlíkov, môžu byť liečené alternatívnou terapiou rádiojódom. Vychytávanie jódu môže byť vysoké v krajinách s nedostatkom jódu, ale nízke v krajinách, kde je jódu v potrave dostatok. V roku 1999 bol v USA zavedený rhTSH (rekombinantný ľudský TSH) thyrogen, ktorý dokáže zvýšiť vychytávanie na 50 – 60 % a tým umožňuje terapiu [[jód 131|jódom 131]]. Žľaza sa potom zmenší o 50 – 60 %, môže pri tom vzniknúť hypotyreoidizmus a zriedka bolestivé prejavy spôsobené radiáciou, ktoré sú liečené steroidmi. V zriedkavých prípadoch sa po terapii I<sup>131</sup> vyskytla Gravesova choroba. V súčasnej dobe toto použitie thyrogenu v USA nie je indikáciou odobrenou FDA, ale je to nádejná alternatíva k chirurgickému zásahu.
== Hormóny štítnej žľazy ==
| |||