Anatole France: Rozdiel medzi revíziami

Jacques Anatole Thibaut, syn parížskeho antikvára, čestne obstál pri záväzku, keď prijal spisovateľský pseudonym Anatole France (Francúzsko). V diele A. Francea je vyslovené nevšedné úsilie povedať pravdu, poprieť lož a nespravodlivosť a tak prispieť k obohateniu ľudského myslenia. France vychádza z tradície 18. storočia, nadväzujúc na voltairovský racionalizmus, ktorý mu umožnil prechod cez darwinizmus k Marxovi a od Marxa k Leninovi. Rozumové poznávanie a vysvetľovanie sveta stavia proti iracionalizmu, z čoho vyplýva jeho nemilosrdná kritika idealizmu. Verí zdravému rozumu, ktorým odsudzuje všetko vyšpekulované a neodôvodnené. Nie div, že jeho tvorba bola meštiactvom prijímaná so sklamaním a zaťatým nepriateľstvom, lebo ňou oslávil zdravý život a výdobytky vedy. Rázne sa postavil proti odriekaniu si životnej plnosti, neúprosne a pravdivo zobrazil pokrytectvo meštiackeho života, ukázal všetku jeho pretvárku a pompéznu falošnosť, ozdobovanú učenosťou a pravdivosťou, za ktorou sa skrývali plány na zotročenie pracujúcich más. V roku 1917 pozdraví s nadšením Veľkú októbrovú socialistickú revolúciu a jej ideového vodcu Lenina. V roku 1919 sa stáva členom "pokrokovej" skupiny na čele s H. Barbussom, ktorá dostáva názov "Clarté" (Jas). Francea a Barbussa spojila nenávisť ku kapitalizmu, láska k demokracii a mieru, ktorá ich priviedla aj do radov zločinnej komunistickej strany. Otvorene sa vyhlasuje za "boľševika srdcom i dušou".