Marmarošská župa (Uhorsko): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace
Bez shrnutí editace
Riadok 12:
}}
 
'''Marmarošská župa''' resp. '''Marmarošská stolica''' resp. '''Marmarošský komitát''' (namiesto slova Marmarošká/-ý môže byť slovo '''Maramurešská/-ý''' alebo '''Máramurešská/-ý'''; iný názov: '''Marmaroš'''; po latinsky: ''comitatus Maramarosiensis/Marmarosiensis/Maramarusiensis'', po maďarsky: ''Máramaros vármegye'', po rumunsky: ''Comitatul Maramureş'', po nemecky: ''Komitat Maramuresch'') bola [[župa]] resp. [[stolica (územie)|stolica]] resp. [[komitát]] v [[Uhorsko|Uhorsku]]. V súčasnosti jej územie leží v severozápadnom [[Rumunsko|Rumunsku]] a na západnej [[Ukrajina|Ukrajine]] ([[Zakarpatská oblasť]]). Hlavným mestom bolo mesto [[Sighetu Marmaţiei]] (po slovensky ''Marmarošská Sihoť'', rusín. ''Sihota'', maď. ''Máramarossziget'', nem. ''Maramureschsigeth'' alebo ''Siget'').
 
Po [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]] bola župa rozdelená medzi [[Česko-Slovensko]] (2/3) a [[Rumunsko]] (1/3). Rokovania, ktoré sa uskutočnili po [[Februárová revolúcia (1917)|februárovej revolúcii]] medzi Česko-Slovenskom a [[Rumunsko]]m, aby Sihoť aj s okolím bola pripojená k [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]], neviedli ku kladnému výsledku. Časť územia Marmaroša bola najvýchodnejšou časťou Česko-Slovenska. Rumunský diel Marmaroša vedie po ľavej strane rieky [[Tisa]]. Hranice jeho územia siahali až na sever po [[Halič]], na juhu to boli súčasné hranice [[Rumunsko|Rumunska]]. Do jeho územia spadá tok rieky [[Tisa]], no bez rumunských prítokov. Obyvateľstvo oblasti je väčšinou [[Rusíni|rusínskej (oficiálne "ukrajinskej") národnosti]]. Vo väčších obciach žije veľa [[Židia|Židov]], menej [[Rumuni|Rumunov]] a [[Maďari|Maďarov]]. Najvýchodnejší cíp oblasti obývajú [[Huculi]].