V roku [[1955]] dostala titul zaslúžilá umelkyňa a v roku [[1961]] titul národná umelkyňa.
Na náročné formovanie našej prvej scény si pri päťdesiatom výročí s ťažkým srdcom zaspomínala aj Oľga Borodáčová. "Nebyť viery, že príde čas, keď aj herecké povolanie bude patriť celej našej verejnosti, nielen niekoľkým bohatým a vyvoleným, neviem, či by som pri ňom toľké roky vydržala. Najkrajšie boje, ale i víťazstvá sú ešte pred nami. Divadlo nikdy nezostarne, lebo bude večne napájané novou krvou, novými krásavicami, mladými šuhajmi a najsilnejčími hereckými talentmi," rozhovorila sa v nádeji, že ďalšie herecké generácie budú k svojmu povolaniu pristupovať s rovnakým entuziazmom. " Ak zdedia po nás len jednu tretinu vytrvalosti a lásky k divadlu, naša budúcnosť bude ešte krajšia."<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Kollárik|meno=Erik|titul=História sa opakuje?|periodikum=Plus 7 dní|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=36-37|issn=|url=|dátum prístupu=12.03. 2020}}</ref>
