Podunajská nížina: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
dqdq
Značky: odstránenie referencie vizuálny editor
Turkmen (diskusia | príspevky)
d Verzia používateľa 188.167.6.15 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Pe3kZA
Riadok 91:
| statistics =
| website =
}}
}}<br />{{Referencie}}
::''Podunajská nížina je aj starší názov Podunajskej plošiny v Bulharsku, pozri [[Podunajská plošina]].''
'''Podunajská nížina''' je [[oblasť (geomorfológia)|geomorfologická oblasť]] [[Malá dunajská kotlina|Malej dunajskej kotliny]]<ref name="GCS">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-12-31| miesto = Bratislava }}</ref> na [[juhozápadné Slovensko|juhozápadnom Slovensku]], neogénna panva s pokrovmi spraše a riečnych sedimentov. Je to najúrodnejšie územie [[Slovensko|Slovenska]]. Patrí do nej aj [[Žitný ostrov]].
 
== Geomorfológia ==
Geomorfologická oblasť Podunajská nížina v zmysle členenia Mazúra a Lukniša (1986)<ref>Mazúr, E., Lukniš M., 1986, ''Geomorfologické členenie SSR a ČSSR. Časť Slovensko.'' Slovenská kartografia, Bratislava</ref> je súčasťou subprovincie [[Malá dunajská kotlina]] (ktorá zaberá aj oblasti Maďarska a Rakúska). Podunajská nížina sa člení na 2 celky:<ref name="GCS"/>
*[[Podunajská pahorkatina]]
*[[Podunajská rovina]]
 
== Geológia ==
Z geologického hľadiska sa s termínom Podunajská nížina takmer celkom kryje regionálnogeologická jednotka [[Dunajská panva (geológia)|dunajská panva]]. Dunajská panva je mladotreťohorná ([[neogén]]na) panva, ktorá tvorí severný výbežok [[západopanónska panva|západopanónskej panvy]]. Jej výplň je tvorená morskými, brakickými až sladkovodnými sedimentami, hlavne [[piesok|pieskami]], [[íl]]mi, [[štrk]]mi a [[vulkanoklast]]ikami, [[miocén]]neho až [[pliocén]]nho veku, ktoré prekrývajú pomerne hrubé nánosy [[kvartér]]nych štrkopieskov.<ref>Kutláková, M. a kolektív, ''Ottova praktická Encyklopédia Slovensko.'' Ottovo nakladatelství, Praha, 2008, s. 107</ref> Celková hrúbka panvy je najväčšia v oblasti [[gabčíkovská depresia|gabčíkovskej depresie]], kde dosahuje až {{m|3500|m}}. Panva, ktorá je súčasťou [[panónska panva|panónskeho panvového systému]], vznikla aktívnou zaoblúkovou [[extenzia (geológia)|extenziou]] a následnou značnou termálnou [[subsidencia|subsidenciou]] v postriftovom štádiu vývoja<ref>Hók, J., Kahan, Š., Aubrecht, R., 2001, [http://www.fns.uniba.sk/fileadmin/user_upload/editors/geol/aubrecht/Publications/01-Books/02-GeolSlovakia.pdf ''Geológia Slovenska.''] Univerzita Komenského, Bratislava, 43 s.</ref>.
 
== Referencie ==
}}<br />{{Referencie}}
 
[[Kategória:Podunajská nížina| ]]