Rževsko-viazemská operácia: Rozdiel medzi revíziami

opravy a wl.
(opravy a wl.)
 
{{Infobox Bitka
|konflikt= Rževsko-viazemská operácia
|súčasť= bojov [[Veľkávýchodný vlasteneckáfront (druhá svetová vojna)|východného frontu]] cez [[druhá svetová vojna|druhú svetovú vojnu]]
|obrázok= Eastern Front 1941-12 to 1942-05.png
|text k obr=Situácia na východnom fronte od decembra 1941 do mája 1942
{{Campaignbox Veľká vlastenecká vojna}}
 
'''Rževsko-viazemská operácia''' bola útočná operácia [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]], ktorá prebiehala na [[Veľkávýchodný vlasteneckáfront (druhá svetová vojna)|východnom fronte]] od [[8. január]]a [[1942]] do [[20. apríl]]a [[1942]]. Bola pokračovaním sovietskej protiofenzívy od [[Moskva|Moskvy]]. Na jej konci [[20. apríl]]a 1942 vyčerpané sovietske vojská prešli do obrany. Zvyšky obkľúčených sovietskych síl, ktoré predtým prenikli do nemeckého tyla boli zničené [[12. júl]]a.
 
== Predohra ==
 
Po tom, čo sa do konca novembra 1941 Sovietom podarilo zastaviť postup väčšiny nemeckých jednotiek pred Moskvou a 5. decembra 1941 prejsť do protiofenzívy. Na dlhom úseku frontu od [[Demiansk]]a po [[Kursk]] sa im podarilo Nemcov zatlačiť ďaleko od hlavného mesta. Výnimkou boli dva výbežky. Demianský výbežok severozápadnena severozápade a Rževsko-Viazemský na západ od Moskvy. Najmä bližší Rževsko-Viazemský výbežok sa ako {{km|150|m}} hlboký klin vrážal z juhozápadu do sovietsko-nemeckéhonemeckej frontufrontovej línie a pôsobil potenciálne veľké ohrozenie Moskvy. Predošlé obrovské úspechy navodili v sovietskom najvyššom velení a najmä v [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalinovi]] samom veľký optimizmus<ref>DavidGlanz, ED. GlanzE.: ''[http://www.strom.clemson.edu/publications/sg-war41-45.pdf The Soviet-German War 1941-1945: Myths and Realities: A Survey Essay]'' 2001, Clemson, South Carolina, s. 27</ref>. 5. januára 1942 na stretnutí hlavného štábu Stalin prezentoval svoj „víťazný plán“ na likvidáciu všetkých nemeckých skupín armád. Proti tomuto plánu sa otvorene postavil [[Georgij Konstantinovič Žukov|Georgij Žukov]] ako aj ďalší, ktorí poukazovali na nedostatok zásob a hlavne záloh pre podobnú rozsiahlu ofenzívu. Nadchádzajúce plány, však už nikto nezastavil, keďže ich Stalin prikázal rozoslať ešte pred začiatkom stretnutia štábu<ref>John Erickson, LjubicaJ., Erickson, L.: ''Hitler versus Stalin The Eastern Front in Photographs.'' London, Carlton Books 2001, s. 89</ref>. Generálna ofenzíva po celej dĺžke frontu od [[Baltské more|Baltského]] po [[Čierne more]] sa mala začať 8. januára 1942.
 
Na úseku priľahlom k Rževskému výbežku v oblasti severozápadne od [[Ržev]]a, [[Syčevka|Syčevky]] a [[Viazma|Viazmy]] mali útočiť jednotky [[Kalininský front|Kalininského frontu]] ([[Ivan Stepanovič Konev|I. Koneva]]) a oblasti [[Kaluga|Kalugy]], [[Juchnov]] a Viazmy mali útočiť jednotky [[Sovietsky Západný front|Západného frontu]] ([[Georgij Konstantinovič Žukov|G. Žukov]]). Ich cieľom bolo obkľúčiť, rozčleniť a zlikvidovať nemecké jednotky [[skupina armád Stred|skupiny armád Stred]] operujúce východne od [[Smolensk]]a okolo miest Ržev, Viazma, Juchnov a [[Gžatsk]], ktoré tu tvorila [[Otto Colinburg|Colinburgova]] [[9. armáda Wehrmachtu|9.]] a [[Erich Hoepner|Hoepnerova]] [[4. tanková armáda Wehrmachtu|4. tanková armáda]].
42 664

úprav